O 'z b e k I s t o n r e s p u b L i k a s I o L iy va o 'r t a m a X s u s

Kasbga  yo'naltirish  ishiga  rahbarlik  qilish  va  uni  rejalashtirish. 

O 'q u v c h ila r n i  u z o q   vaqt  o 'r g a n is h   n atijasida  s in f   m ura b b iy la ri 

u l a r n i n g   h a r   biriga  tav sifn o m a   tu za d ila r.  B un da y  tav s ifn o m a  

kasb  ta n la s h   va  o 'q u v c h ig a   u  yoki  bu  kasbni  t a n l a s h n i   t a k l i f  

qilish  u c h u n   asos  b o'lad i.  K asb g a  la y o q a tlilik n i  t a n l a s h   m a x ­

sus  kom issiya  t o m o n i d a n   a m a lg a   o s h irila d i.  K o m issiya   tark ib i- 

ga  o 'q itu v c h ila r,  psixologlar,  b u y u r t m a c h i   t o m o n i d a n   ta n l a n g a n

367

---

mutaxassislar,  v rac h lar  kiradi.  U lar  h a r  bir  o ‘quvchiga  q a n d a y  

kasbni  ta n la s h   kerakligini  a y ta d ila r  va  b u n in g   sababini  asoslab 

beradilar.  M asalan ,  xolerik  te m p e ra m e n tli  bola  yaxshi  a n d a z a   ya- 

sovchi  usta  slesar  b o ‘la  olm aydi,  c h u n k i  u ng a  m i k r o n n in g   o 'n d a n  

bir ulu sh ig aeh a  a n iqlik ka   erisha  borib,  u zo q  vaqt  o ‘lchov  asb ob la- 

rida  ishlash  qiyinlik  tu g ‘diradi  yoki  m elan xo lik  tez javob  b e ris h n i 

talab  qiladigan  m a s h in a la rn i  b o s h q a ris h n i  muvaffaqiyatli  egallab 

ololm aydi.  Sezgi  a'zolarid a  b iro n - b ir   n u q soni  b o ‘lgan  bolalarga 

bu  kasblarni  tavsiya  qilib  b o 'lm ay d i.  M a sa la n ,  b a ’zi  r a n g -tu sla r- 

ni  farq  qila  olm ay d igan   (daltonik)  bo lan i  h a r   q a n d a y   t r a n s p o r t  

t u rin i  b oshq arishg a  qo'yib  b o i m a y d i .   K o 'rish id a   sh u n d a y   k a m -  

chiligi  b o ‘lganlar  m eta llurg  b o ‘lib  ishlashi  m u m k i n   em as.  Kasb 

xususiyatlarini  va  u la r n in g   ta v sifn o m a la rin i  o ‘rg anish  u c h u n ,  h a r 

bir  kasb  u c h u n   professiog ram m a  tuziladi.  M alaka  tav sifnom alari 

professiogram m aga  q o 's h im c h a   bo'lib  x izm a t  qiladi.

Pro fessio gram m a  m a z m u n ig a   t a x m i n a n   qu yidagilar  kirishi 

kerak:

1.  M a z k u r   kasbdagi  m utaxassis  talab  etilayotgan  b o z o r  iqti- 

sodivoti  sohasi  tavsifnom asi,  s o h a n in g   x o d im larg a   b o 'lg an   ehti- 

yoji,  avtom atlashtirish   va  kom pleks  m exa niza tsiya lash  m u n o sa b a ti 

bilan  shu  kasbdagi  is h la rn in g   rivojlanish  istiqbollari.

2.  Ixtisoslik  tavsifnom asida  tavsiya  q ilin g an   k a s b n in g   m a z m u ­

ni,  m e h n a t  obvektlari,  vositalari.

3.  Ishchiga  qo'viladig an   talab lar  ( m a s ’uliyat  darajasi,  t a s h a b -  

bus  va  m e h n a t n in g   ijodiy  e lem entlari,  ish n in g   gigivenik  sharoit- 

lari,  tibbiy  va  psixofiziologik  ko‘rsa tk ic h lar  yoki  to 'g 'ri  k elm asli- 

gini  ko'rsatuvchi  belgilar,  ayollar  m e h n a tin i  q o ‘llash  m u m k in lig i 

va  boshqalar).

4.  B o sh la n g 'ic h   ixtisoslik  razryadi  doirasida  o 'q u v c h in in g   m u ­

vaffaqiyatli  ishlashi  u c h u n   u m u m iy   m a 'lu m o ti  va  kasbiy  tayyor- 

garligiga  q o'v ilad igan   tala b la r  (ishlab  ch iq arish   m ala k asin i  y a n a - 

da  o s h irish n i  hisobga  olgan  holda).

5.  M e h n a t n i   tash k il  e tis h n in g   iqtisodiy  sharoitlari,  m e h n a tg a  

h a q   to 'lash   tizim i.

6.  M a z k u r   kasb  vakillari  (ishlab  ch iq a rish   ilg'orlari,  m e h n a t 

q a h r a m o n la r i) n in g   biografik  m a ’lum otlari.

0 ‘ta  m a s ’uliyatli  va  ish  sharoitlari  xavfli  deb  t a ’rif la n a d ig a n  

ishlar  u c h u n   professio gram m a  q a to r  talablar  bilan  to'ldiriladi. 

U l a r   u z o q   vaqt  m o b ay n id a   tez  ishlash  m a la k a s in i,  qo'l  b a r m o q -

368

---

la r in in g   k u c h in i,  o yo q lar  k u c h in i,  b a r m o q l a r n in g   h a r a k a tc h a n -  

ligini,  ko'z,  q o ‘l  va  oyoqlar  m uvofiqligini,  h a r   ikkala  q o 'ln in g  

ixtiyoriy  h a r a k a tl a r i n i   talab  etadi.

P ro fe s s io g r a m m a la r   korx o nalar  yoki 

m a x s u s   m u as s a s a la r 

(xonalar,  lab orato riy alar)  to m o n i d a n   tuzilad i.  U la rn i  ishlab  chi- 

qishda  m u h a n d is la r ,  psixologlar,  shifokorlar,  o ‘q itu v c h ila r ishtirok 

etishi  kerak.

S u h b a tla r   o ‘tkaz ish  yo‘li  b ilan  o 'q u v c h ila r  p ro fe ssio g ra m ­

m a  b ilan  batafsil  tan ish tirilad i.  O 'q u v c h i n in g   a lo h id a   ta la b ­

lar  q o 'y ila d ig a n   k a sb la rn i  egallab  olishiga  uzil-kesil  im koniy at 

yaratish  u c h u n   e rg o n o m ik   lab o ra to riy a la rd a   ta d q iq o tla r   h a m  

o 'tk a z ila d i.  K asb  ta n l a s h d a   m a k t a b n in g   o t a - o n a l a r   bilan  m u s ­

t a h k a m   aloqasi  k a tta   a h a m iy a tg a   ega.  O 'q u v c h ila r d a   kasbga  oid 

q iz iq is h la rn in g   paydo  bo'lishi  va  rivojlanishidagi  muvaffaqiyat 

k o 'p  j ih a t d a n   m a k t a b   va  o t a - o n a l a r n i n g   birgalikdagi  s a m a rali  ish- 

lariga  bog'liqdir.  H a r   xil  kasblar  sulolasi  a n 'a n a l a r i n i   h a r   to m o n -  

lam a  q o 'lla b - q u v v a tla s h ,  o m m a la s h tir is h   va  ta r g 'ib   qilish  kerak.

Tegishli  a d a b iy o tia rn i  o'qish  h a m   k o 'p g in a   kasblar  bilan  ta n i-  

sh is h d a   jiddiy  y o rd am   beradi.  B u n d a y   a d a b iy o tla r  m a k t a b   ku- 

tu b x o n asid a   b o 'lishi  kerak,  albatta.

O 'q u v c h i n in g   o 'z lig in i  tu s h u n is h i,  o 'z   k u c h i  va  im k o n iy a t- 

larini,  shu  j u m l a d a n   o 'z   q o b iliy atlarin i  to 'g 'ri  b a h o la y   bilishi, 

keyin  esa  shaxsiy  qiziqishlari  va  i m k o n iy a tla r in i  kasb  talablari 

bilan  s o lish tirib  k o 'rish i  kasbni  m uvaffaqiyatli  t a n l a s h   s h a rtla ri- 

d a n   biridir.

V a ta n im iz d a g i  va  chet  eldagi  psixologik a d a b iy o tla rd a   o'quvchi 

s h a x sin in g   turli  t o m o n l a r i n i   m ustaqil  b a h o la s h ,  shu  j u m l a d a n  

kasb  t a n la s h d a   o'z  y o'lini  belgilash  j a r a y o n id a   qobilivatlarni  va 

kasbga  lav oqatlilikni  m u staqil  b a h o la s h n i  tahlil  qilishga  urinish 

hoi lari  u c h ra b   tu ra d i.  O 'q u v c h ila r n in g   qobiliyatlari  va  kasbga 

lavoqatliligini  m u sta q il  b a h o la s h n in g ,  s h u n in g d e k   m i k r o m u h i tn i  

b a h o la s h n i n g   o'ziga  xos  x ususivatlarini  an iq la sh   u c h u n   quyidagi- 

lar  zarur:

1)  o 'q u v c h ila rn in g   bu  fazilatlari  o 'q itu v ch ilar,  o ta - o n a la r ,  o 'r- 

toqlari  t o m o n i d a n   tah lil  qilinishi;

2)  m e h n a t   faoliyatin in g   u  yoki  bu  sohasiga  lay o q a tlilik n i  m u s ­

taqil  b a h o la s h   bilan  o 'q u v c h ila rn in g   kasbga  oid  n iy atla rin i  ana 

shu  m ustaq il  b a h o la s h n in g   sh a k lla n is h   sh a ro itla ri  o 'rta sid a g i  nis- 

b a tin i  a n iq lash;

369

---

3) 

o 'q u v c h ila rn in g   m u staq il b a h o la s h i bilan ta s h q a r id a n  bergan 

b a h o la rn i  taqqoslash  asosida  o ‘qituvchilar,  o ta - o n a la r ,  o ‘rtoqlari 

b a h o la r in in g   o ‘x shashlik   d a ra jasini  aniqlash.

B u n d a v   qobiliyatlarni,  m ustaqil  berilgan  b a h o   d a ra jala rin i  (bi- 

rin c h i,  ik k in c h i,  u c h in c h i)  hisobga  olgan  holda  m ustaqil  b a h o -  

la s h n in g   quyidagi  o ‘lch a m la ri  (yetarlicha  b a h o la m as lik ,  ortiqc ha  

b a h o   berish,  b a h o la r n in g   mosligi)  b o yicha  qarab  chiqish  kerak.

Bozor  iqtisodiyoti  sharoitid a  ish  va  kasb  boyicha  yangi  soha- 

la r n in g   vujudga  kelishi,  kasbga  oid  m e h n a t   x u susiya tin ing  

o'zg arish i,  hozirgi  z a m o n   ishlab  c h iq a ris h i  x o d im larig a   q o ‘yila- 

digan  ta la b la rn in g   m u ra k k a b la sh u vi  —  b u la r n in g   h a m m a s i  o 'rta 

m a k ta b n i  ta m o m lo v c h i  o 'q u v c h ila r  u c h u n   q a n d a y   kasbni  egallash 

m u a m m o s i n i   hal  etishda  m u a y y a n   q iy in c h ilik la rn i  keltirib  c h iq a - 

radi.  Shu  m u n o sa b a t  bilan  kasbga  y o'naltirish  ishlarini  keng  avj 

oldirish  za rura ti  a n c h a   ortadi.

A n a   shu  ish n in g   muvaffaqiyatli  rivojlanib  borishi  ilm iy-psi- 

xologik  m u a m m o l a r n i n g   m u a y y a n   bir  m ajm u in i  ishlab  c hiqish- 

ni  talab  etadi.  B undav  m u a m m o l a r   qatoriga  q u v idag ila r  kiradi: 

kasblarni  va  u lar  t o m o n i d a n   q o 'yilad igan   ta la b la rn i,  kasb  m a- 

ho ratin i  egallash  va  kasbga  k o i ii k is h   jara y o n id a   shu  kasb  u ch u n  

m u h im   sifatlarn in g  tarkib  topish  sh a rt-sh a ro iti  va  q o n u n iy a tla rin i 

o ‘rganish.  S h a x sn in g   psixologik  xusu siy atlarini  h a m d a   kasbiy  la- 

yoqatliligini  an iqlash  va  o ld in d a n   aytish  m e to d la r in i,  s h u n in g d e k  

xilm a-x il  m e h n a t  tu rl a r i n in g   rivojlanish  istiqbollarini  o ‘rganish 

va  xalq  xo'jaligi,  t a n n i n g   turli  s o h a la rid a   kadrlarga  bo'lg an   ehti- 

yojni  hisobga  olish  zarur.  K a sblarni  o 'rg an ish   h a m   katta  a h a m i -  

yatga  ega.  N egaki  u la r n in g   natijalari  h a m   kasbga  y o'naltirish  ish i­

ga,  h a m   turli  kasblar  h a q id a   keng  m a ’lu m ot  berish  va  kasblarni 

t a r g ‘ib  qilishga  asos  qilib  o linishi  kerak.

Yuqori  s in flard a   kasb  ta n la s h   vazifalari  m u nosab ati  bilan 

o 'q u v c h ila rn i  va  o t a - o n a la r n i   qiziq tiray otg an   kasblar,  y o sh la rn in g  

kelib  q o ‘shilishiga  eng  k o 'p   ehtiyoj  sezayotgan  sohalar,  kasbga  ta- 

alluqli  tayyo rgarlik k a  ega  b o 'lis h n in g   a n iq   im k on iyatlari  bilan 

batafsil  ta n is h tiris h   zarurligi  haqidagi  m asala  paydo  b o ‘lm o q d a .

Kasbga  oid  m asla h a tla r  berish  va  kasbga  layoqatlilikni  ta n la s h  

vazifalariga  javob  b eruvchi  k a s b la rn in g   psixologik  tavsifnom a la - 

rini  tu z is h   a n c h a   m u ra k k a b   vazifadir.  Bu  esa  x o d im n i n g   oldiga 

kasb  t o m o n i d a n   q o 'y ila d ig an   psixologik  ta la b la rn i  a n iq la s h   vazi- 

fasini  q o ‘yadi.  Bundav  d a stu rla rn i  tuzish  x o d im la rd a n   m ax su s  tay-

370

---

yo rgarlikni  talab   e ta d i  va  ayni  v a q td a   a n c h a   m u r a k k a b   ilm iy- 

psixologik  tad q iq o t  h iso b la n a d i.  B u n d a   ta d q i q o tn i n g   obyektiv 

m e t o d la r id a n   foy dalanish   m aq sa d g a   muvofiqdir.  Bu  xil  k u z a tis h - 

lar,  savol-javoblar  fao liyatn ing   ta h lili  va  k asb la rn i  o ‘r g a n is h n in g  

bosh q a   usullari  asosid a  o lin a d ig a n   p ro fe s s io g r a m m a la rn i  tajriba- 

da  sina b  k o ‘ris h n i  h a m   o ‘z  ichiga  oladi.  B u n d a   k a s b la r n in g   qiyo- 

siy-psixologik  tav sifn o m a la ri  u c h u n   m iq d o riy   m e z o n l a r n i   ishlab 

c hiqish  m u h i m   a h a m iy a tg a   ega.  Bu  sohad ag i  ta d q iq o tla r   asosa n 

izlanish  tusida  b o ‘ladi.  Shu  bilan  birga  tad q iq o t  m e to d la r i  va 

kasblar tav sifno m asi  ishlab  chiq ilg an   va  a m a l d a   foydalanilayotg an  

so h a la rd a   h a m   t a d q iq o tla r   va  iz la n is h la r   davom   ettirila d i.

K asblar  psixologik  ta v s ifn o m a la rin in g   x ilm a-x illig i  tu rlic h a  

a m a liy   vazifalarga  m uvofiq  kasblar  psixologiyasi  sohasidagi  bi- 

l im la r im iz d a n   fo y d a la n is h n in g   h a r   xil  s h a k lla rid a n   iboratdir.  Bu 

b ilim la rn in g   t o ia li g i   va  ilm iy  asoslanganligiga  q a ra b   xilm a-x il 

vazifalarni  hal  e tis h d a   u la rn i  a m a liy   j i h a t d a n   q o 'lla s h   im k o n i-  

yatlari  o rtib  b oradi.  S h u n in g   u c h u n   k a s b la rn in g   ta v s ifn o m a la rin i 

tu zish  bilan  birga,  shu  b o s q ic h n in g   o ‘zidayoq  ilm iy -ta d q iq o tla rg a  

q o 'y ila d ig an   b a rc h a   tala b la rg a  javob  b e ra d ig a n   kasbga  oid  m e h n a t 

psixologiyasi  s o hasid a  asosli  ilm iy -ta d q iq o tla r  olib  bo rish  katta 

a h a m iy a tg a   ega.  Bu  s o h a d a   psixologiyada  ilm iy  a h a m iy a tg a   ega 

b o 'lg an   q a to r  ta d q iq o tla r   o 'tk az ild i  va  o ‘t k a z ilm o q d a .  U l a r n i n g  

b a ’zi  birlari,  m a s a la n ,  m e h n a t   t a ’lim i,  m e h n a t n i   ilm iy   asosd a 

tash k il  etish  va  b o s h q a la ri  ishlab  c h iq a ris h d a n   b o s h la n ib ,  so 'n g ra  

lab orato riv a  s h a ro itid a   o ‘tkaziladi.  Biroq  bu  t a d q i q o tla r n in g  

n a tija la rid a n   o d a td a ,  psixografik  m a q s a d la rd a   foy dalanilm aydi. 

V a holan k i,  kasbga  oid  m e h n a t   psixologiyasining  j u d a   h a m   m u -  

rakkabligi  va  u n i n g   k o 'p   t o m o n l a m a   am aliy  a h a m iy a ti  c h u q u r  

tad q iq o tla r  olib  b o r is h n i  talab   etadi.