O 'z b e k I s t o n r e s p u b L i k a s I o L iy va o 'r t a m a X s u s



Download 12,43 Mb.
Pdf ko'rish
bet356/450
Sana17.09.2021
Hajmi12,43 Mb.
#177156
1   ...   352   353   354   355   356   357   358   359   ...   450
Bog'liq
31mehnattalimioqitmetpdf копия

1.  Kasb  xorakteristikasi

  —


 

professiogramma.

T o‘g ‘ri  kasb  tan la sh   m e h n a t n i n g   m a z m u n i,  x a ra k te rin i  iloji 

b orich a  ko 'p ro q   bilishni  h a m d a   b o ‘lg‘usi  m e h n a t  faolivati  j a r a -  

yonidagi  m u n o sa b a tla r  xususida  iloji  b orich a  t o 'la r o q   m a ’lu m o tga 

ega  b o ‘lishni  taq a z o   etadi.  0 ‘quv  m a s h g ‘ulotlari,  sin fd a n   t a s h q a ­

ri  olib  b o rila dig a n   turli  ish  fo rm alari,  ijtimoiy  foydali,  ishlab 

c h iqarish   m eh n a ti,  m utaxassislar  bilan  b o ‘ladigan  u ch ra sh u v   va 

suhb atlar,  ad abiyotlarni  m ustaqil  ravishda  o 'rg an ish   va  bo sh qa 

shu  singari  tadbirlar  kasb  to 'g 'risida  tegishli  bilim ga  ega  bo' 1 ish 

m an b a id ir.

K asb  to'g'risidagi  eng  m u h im   m a n b a la r d a n   biri  professio- 

g r a m m a   hisoblanadi.  Profe ssio g ra m m a   -   kasbga  berilgan  xarak- 

teristik a  bo'lib,  o 's h a   kasb  o d a m n i n g   shaxsiy  fazilatlari:  aqliy, 

psixologik,  jism o niy  va  bo shq a  fazilatlariga  q o 'y ila d ig an   asosiy 

tala b la rni  o'z  ichiga  oladi.

B a rc h a   p ro fe ssio g ra m m ala r  t a x m i n a n   q uyidagicha  sxem a  a s o ­

sida  tuziladi:

•   k a sb n in g   nom i;

•   k a sb n in g   b ozor  iqtisodiyoti  sharoitidagi  a h a m iy ati  va  o 'rn i;

»  m e h n a t n in g   turi:  qo'l  m e h n a ti,  m exanizatsiy alashtirilg an,

a v to m a tla sh tirilg a n   m eh n a t;

®  m e h n a t  predm eti  va  m ah su lo ti;

•   ish  bajarish  u c h u n   z a r u r   b o 'lg an   bilim   va  m ah o ra t;

»  ish  sharoitlari,  ish  joyi;

»  m e h n a t  tartibi  (sm enalilik,  bir  xillik  va  shu  kabilar)  va  d a m  

olish  tartibi;

•   k a s b n in g   sog'liqqa  to 'g 'ri  kelmasligi  haq id a   tibbiy  xulosa;

®  s h a x sn in g   irodaviv.  ish c h a n lik   va  b oshqa  fazilatlariga  q o 'y i ­

ladigan  talablar;

•   k asb n in g   shaxsga:  u n in g   u m u m iy   m ad a n iy at  d a ra jas in in g  

sh a k lla n is h ig a ,  aqliy  q o b iliy atlarin in g   rivojlanishiga,  xarakteriga 

va  shu  kabi  sifatlariga  k o 'rsa ta d ig a n   t a ’siri;

•   kasb  o'rgan ish  yo'llari,  t a ’lim   m u a s s a s a la rin in g   xarakteristi- 

kasi  va  ularga  kirish  shartlari;

•   kasbiy  o'sish  istiqbollari;

•   tu rd o s h   kasblar.

H a r   bir  o 's m i r   o 'z  m e h n a t   yo'li  q a n d a y   b o s h la n is h i  to'g'risida 

o 'y la r   e k an ,  o'zi  u c h u n   m o'ljallan ay o tg an   k a s b n in g   profes- 

sio g ra m m a s in i  tuzib  chiqishi  foydali  bo'ladi.  B u n d a y   ish  unga

?60



o ‘z in in g   bo'lajak  kasbi  to 'g 'ris id a   ko ‘p ro q   n a rs a la rn i  bilib  olish, 

o 's h a   kasbga  o ‘z in in g   kasb  j i h a t i d a n   qay  d a ra ja d a   m o s  kelishini 

b a h o la s h   im k o n in i  beradi.  P ro fe s s io g ra m m a   tuzish  siz  o 'z in g iz d a  

sh a k lla n tiris h n i  yoki  riv o jla n tirish n i  z a r u r   deb  hisoblayotgan 

kasb  jih a ti d a n   m u h i m   sifatlarn i  belgilab  olishga  yo rd am   beradi 

(ular  professional  rejaga  asos  qilib  o lin m o g 'i  kerak).  P rofe ssio­

g r a m m a   tu zay o tgan   v a q tda   «K asb lar  olam i»  e nsiklope diya sid a n  

o lin g a n   m a q o la la r d a n ,  h a r   xil  s o ‘ro v n o m a   n a s h rla rid a n   foydala­

n ish  m u m k i n .  A m a liy   x a ra k terg a   oid  b a ’zi  m a ’lu m o tla r n i  b u y u rt- 

m a c h i  ko rx o na  m utaxassislari  b ilan  yoki  kasbiy  m a s la h a tc h i  bilan 

o 'tk a z ila d ig a n   s u h b a tla rd a n   olish  m u m k in .

M a sa la n :  « S t a n o k la r   va  a v to m a t  lin i y a l a r i n i n g   sozlovchisi», 

s o z lo v c h ilik   kasbi  e n g   y a n g i  va  istiqbolli  k a s b la r d a n   b irid ir.  U 

s a n o a t d a   m u r a k k a b   a v to m a t   va  y a rim   a v to m a t  u s k u n a l a r   bilan 

b ir   va q td a   p ay d o   b o 'ld i.  A v t o m a t la s h t ir il g a n   ish la b   c h iq a r is h  

s h a r o itid a   bu  k a s b n in g   a h a m i y a t i   d o im iy   ravishda   o r tib   b o r- 

m o q d a .

S o z lo vch in ing   ishlab  c h iq a ris h d a g i  asosiy  vazifasi  s ta n o k la rn i 

va  a v to m a t  lin iyala rini  m a ’lu m   bir  tu rdagi  m a h s u lo tla rg a   ishlov 

b erish ga  tayyo rlash d a n   iboratdir.  Sozlovchi  detallarga  sinov  tari- 

qasida  ishlov  berish  ta d b ir in i  a m a lg a   o sh ira d i,  a s b o b -u s k u n a la r -  

n in g   ishini  kuzatib  boradi.  Berilgan  o 'l c h a m la r d a n   q a n d a y d ir 

c h e k in is h n i  sezganda  sozlovchi  m a s h i n a n in g   qayeri  b u zilg an ligi- 

ni  aniqlaydi  h a m d a   o 'z   b ilim i,  m a h o ra ti  va  m ala k ala rig a   taya n g a n  

ho lda   k a m c h ilik la r n i  yo'qotib,  m a s h i n a n i   tu za tad i.  S h u n in g d e k , 

u  turli  xildagi  rem o n t  ish la rid a ,  u s k u n a la r n i  sinash  tad b irla rid a  

q a tn a s h a d i,  h a r  xil  tipdagi  s ta n o k la rn i,  kontrol  a v to m a tla rn i,  av­

to m a t  lin iy a la rin in g   t r a n s p o r t   q u r il m a l a r i n i   sozlab  beradi.  ro b o t- 

larn i  sozlaydi.  S ta n o k la rn i  sozlash  bilan  bog'Iiq  bo'lgan  tegishli 

h iso b -k ito b   ishlarini  bajaradi.

S ta n o k la r  va  a v to m a t  l in iy a la rin in g   sozlovchisi  y u k s a k   d a r a ­

j a d a   tex n ik   bilim ga  va  yaxshi  xotiraga  ega  bo'lishi  kerak.

T u r li- tu m a n   tex n ik   v a z ifala rn i  hal  qilish  z a ru riy a ti  bilan 

b o g ‘liq  b o'lg an   ishlarni  b a jarayo tg an   sozlovchi  u c h u n   m an tiq iy  

ji h a t d a n   to'g'ri  o 'y lash   va  ijodiy  fikrlash  g'oyat  m u h i m   a h a m i -  

yatga  egadir.  U s k u n a la rd a g i  b u z u q lik  

ko'zga  yaqqol  ko 'rin ib  

tu rm a slig i  sababli  o d a td a   k u z a tu v c h a n li k   va  hushyorlik  b ila n   ish 

y u rita d ig a n   sozlovchilar  o 'z   ish id a   ijobiy  natijalarga  erishish lari 

m u m k i n .  S h u n in g d e k ,  o g 'i r   vaziyatlar  vujudga  kelib  q o lg an d a

361



sabr-toqatli  bo'lish,  p uxta  ishlash  va  o'zin i  yo‘qotib  q o ‘ym aslik 

ham   m u h im d ir.

Sozlovchilar  m a s h in a s o /lik ,  oziq-ovqat,  t o ‘q im a c h ilik   sanoati 

korxo n alarida  va  boshqa  sh u n g a  o 'xshash  jovla rda   m e h n a t  q ila ­

dilar.

Bu  kasbni  k a s b -h u n a r   kollejlarida  o 'rg a n is h   m u m k i n .  Bu  so- 



hada  b ilim   olishni  esa  m a sh in a so z lik   kasblari  boyicha  oliy  t a ’lim 

m uassa sala rida   davom   ettirish  m u m k in .

M a s h in a   va  u s k u n a la rn i  sozlovchi,  d a s tu r   bilan  b o s h q a ri- 

ladigan  s ta n o k la rn in g   o peratori,  te x n ik -m e x a n ik   kasblari  tu rd o sh  

kasblar  h isoblanadi.


Download 12,43 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   352   353   354   355   356   357   358   359   ...   450




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish