Ularning qaysi birida ammiak eritmasi borligini aytib berish



Download 0,73 Mb.
Pdf ko'rish
bet7/7
Sana08.03.2020
Hajmi0,73 Mb.
#41821
1   2   3   4   5   6   7
Bog'liq
@info dtm(kimyo)


A)75 

 

B)50 



 

C)60 


 

D)80 


 

515. o’zaro izomer bo’lgan nomalum alken va sikloalkandan  

iborat 5l(n.sh.)aralashma 40l kislorodishtirokida yoqildi(kislorod 

mo’l miqdorda olingan). So’ngra hosil bo’lgan  suv bug’lari 

kondetsatlandi.Qolgan gazlar aralashmasi 30l(n.sh.)ni tashkil qilsa

undagi CO

 ning hajmini aniqlang? 

A)20 

 

B)25 



 

C)15 


 

D)26 


 

516. o’zaro izomer bo’lgan nomalum alken va sikloalkandan  

iborat 5l(n.sh.)aralashma 40l kislorodishtirokida yoqildi. So’ngra 

hosil bo’lgan  suv bug’lari kondetsatlandi.Qolgan gazlar 

aralashmasi 30l(n.sh.)ni tashkil qilsa, shu aralashmaning o’rtacha 

molekulyar massasini aniqlang?(kislorod mo’l miqdorda olingan) 



A)40 

 

B)41 



 

C)36 


 

D)38 


 

517. o’zaro izomer bo’lgan nomalum alken va sikloalkandan  

iborat 5l(n.sh.)aralashma 40l kislorodishtirokida yoqildi. So’ngra 

hosil bo’lgan  suv bug’lari kondetsatlandi.Qolgan gazlar 

aralashmasi 30l(n.sh.)ni tashkil qilsa, shu aralashmaning massa 

nisbatini aniqlang? 



A)2.75:1 

B)1:1.45  

C)4.125:1 

D)2:1 


 

518. o’zaro izomer bo’lgan nomalum alken va sikloalkandan  

iborat 5l(n.sh.)aralashma 40l kislorodishtirokida yoqildi. So’ngra 

hosil bo’lgan  suv bug’lari kondetsatlandi.Qolgan gazlar 

aralashmasi 30l (n.sh.)ni tashkil qilsa, shu aralashmaning mol 

nisbatini aniqlang? 



A)2:1 

 

B)2.75:1  



C)1:1.45  

D)3:1 


 

519. Markaziy atomi  sp

3

d

2



gibridlan moddani toping.   

A) IF




B) XF

4

O

2 

C) SI


D) PCl




A) SF

6 

 

B) IF



 

C) POCl



 

 



 

 

520. Markaziy atomi sp



3

d gibridlanish hosil qiluvchi moddani 

toping? 

A) Na[Al(OH)

4

]                 B) SOCl



2            

C) PF

5                    

D) SF


6

 

 



 

 

521. Markaziy atomi sp



gibridlanish hosil qiluvchi moddani 

toping?  

A) CS


        B) SOCl

2           

C) SO


2

Cl

2              



D) SO

 



522. Markaziyatomisp

3

d



gibridlanishxosilqiluvchimoddani 

toping?

 

 A) K



4

[Fe(CN)

6]

       B) H[AuCl

4

]           C) SO



2

Cl

2   



         D) NH

 



523. SOCl

molekulasida markaziy  atom qanday 



gibritlanishgaega?  

A) sp

3

           B) sp

2

          C)  sp



3

d                 D) sp

3

d



 

524. POBr

molekulasida markaziy atom qanday gibritlanishga 



ega? 

A) sp

3

            B) sp

2

           C) sp



3

d                 D) sp

3

d



 

 

 



   

 →

 



  

 

 + x



 

 

 



 + 6 

 

 



 

 ushbu yadro reaksiyasidan Eva W 

o’zaro  izoton  bo’lsa,  E  tarkibidagi  elektronlar  sonini 

aniqlang. 

A) 86              B) 68           C) 84               D) 82 

 

         



 

 

   



    +  x 

 

 



 

  



   

 

  +  2 



 

 

 



  +  6 

 

 



 

  ushbu  yadro 

reaksiyasida  37,8  mg  E  parchalangan  bo’lsa,  necha  ml  He 

sarflanadi? (E va Fm o’zaro izoton)  

 

        840  ml  0,5M  li  AgNO



3

  eritmasiga  mis  plastinkasi 

tushirilganda,  plastinka  massasi  1,52  grammga  o’zgargan. 

Olingan 


eritma

                  aralashmasidagi 

xlor 

ionlarini  to’la  cho’ktirishga  yetarli  bo’lsa,    aralashmadagi 



xloridlarning massa ulushini (%) aniqlang.  

A) 29,8; 70,2                B) 34,6; 65,4                  

C) 18,84; 71,16             D) 38; 62 

 

528.  786  ml  0,7M  li  AgNO



3

  eritmasiga  temir  plastinkasi 

tushirilganda,  plastinka  massasi  4  grammga  o’zgargan. 

Olingan    eritma70,1  g  NaBr  va  RbBraralashmasidagi  brom 

ionlarini  to’la  cho’ktirishga  yetarli  bo’lsa,    aralashmadagi 

bromidlarning massa ulushini (%) aniqlang.  



A) 29,4; 70,6                B) 34,6; 65,4                  

C) 18,84; 71,16           D) 38; 62 

 

529. 50 g benzol, fenol va anilindan tashkil topgan aralashma 



49,7  ml  17%  li  (ρ  =  1,08g/ml)  HCl  eritmasi  bilan 

neytrallandi.  So’ng  shuncha  miqdordagi  aralashma  bromli 

suvdan  o’tkazilganda  99,1  g  cho’kma  hosil  bo’lgan. 

Dastlabki  aralashmadagi  benzolning  massa  ulushini  (%) 

toping. 

A) 44                 B) 46,5                C) 46,8               D) 9,4 

 

530. 50 g benzol, fenol va anilindan tashkil topgan aralashma 



49,7  ml  17%  li  (ρ  =  1,08g/ml)  HCl  eritmasi  bilan 

neytrallandi.  So’ng  shuncha  miqdordagi  aralashma  bromli 

suvdan  o’tkazilganda  99,1  g  cho’kma  hosil  bo’lgan. 

Dastlabki  aralashmadagi  fenolning  massa  ulushini  (%) 

toping. 

A) 9,4               B) 46,5                C) 46,8               D)44 

 

531. 50 g benzol, fenol va anilindan tashkil topgan aralashma 



49,7  ml  17%  li  (ρ  =  1,08g/ml)  HCl  eritmasi  bilan 

neytrallandi.  So’ng  shuncha  miqdordagi  aralashma  bromli 

suvdan  o’tkazilganda  99,1  g  cho’kma  hosil  bo’lgan. 

Dastlabki  aralashmadagi  anilinning  massa  ulushini  (%) 

toping. 

A) 46,5                B) 44,1                 C) 46,8               D) 9,4 

 

532.  Anilin,  benzol  va  fenol  aralashmasidan  quruq  holdagi 



HCl  gazi  o’tkazilganda  5,18  g  cho’kma  tushgan.  Cho’kma 

ajratilib,  eritma  8  g  10%  li  NaOH  eritmasi  bilan 

neytrallangan.Dastlabki  aralashmani  yondirilishidan  hosil 

bo’lgan  gaz  ohakli  suvdan  o’tkazilganda  90  g  cho’kma 

tushgan.Dastlabki  aralashmadagi  anilinning  massa  ulushini 

(%) toping. 



A) 52,7                B) 31,42                  

C) 15,88               D) 47,3 

 

533.  Anilin,  benzol  va  fenol  aralashmasidan  quruq  holdagi 



HCl  gazi  o’tkazilganda  5,18  g  cho’kma  tushgan.  Cho’kma 

ajratilib,  eritma  8  g  10%  li  NaOH  eritmasi  bilan 

neytrallangan.Dastlabki  aralashmani  yondirilishidan  hosil 

bo’lgan  gaz  ohakli  suvdan  o’tkazilganda  90  g  cho’kma 

tushgan. Dastlabki aralashmadagi benzolning massa ulushini 

(%) toping. 

A) 52,7                B) 31,42                  

C) 15,88               D) 47,3 

 

534.  Anilin,  benzol  va  fenol  aralashmasidan  quruq  holdagi 



HCl  gazi  o’tkazilganda  5,18  g  cho’kma  tushgan.  Cho’kma 

ajratilib,  eritma  8  g  10%  li  NaOH  eritmasi  bilan 

neytrallangan.Dastlabki  aralashmani  yondirilishidan  hosil 

bo’lgan  gaz  ohakli  suvdan  o’tkazilganda  90  g  cho’kma 

tushgan.  Dastlabki  aralashmadagi  fenolning  massa  ulushini 

(%) toping. 

A) 52,7                B) 31,42                 

C) 15,88               D) 47,3 

 

535. Nitrat kislota eritmasining rux bilan reaksiyasi natijasida 



NO

2

vaNO  gazlari  1:3  mol  nisbatda  hosil  bo’lgan.  1  mol 



ruxni  eritish  uchun  necha  mol  nitrat  kislota  tutgan  eritma 

sarflanadi? 



A) 2,8         B) 0,8               C) 1,4                           D) 3,2 

 

536. Nitrat kislota eritmasining rux bilan reaksiyasi natijasida 



NO

2

va  NO  gazlari  1:1  mol  nisbatda  hosil  bo’lgan.  1  mol 



ruxni eritish uchun necha gramm nitrat kislota tutgan eritma 

sarflanadi? 

A) 2,8         B) 0,8               C) 1,4                           D) 3 

 

537.  Nitrat  kislota  eritmasining  mis  bilan  reaksiyasi 



natijasida  NO

2

  va  NO  gazlari  0,5:1  mol  nisbatda  hosil 



bo’lgan. 1,4 mol misni eritish uchun necha mol nitrat kislota 

tutgan eritma sarflanadi? 

A) 2,8         B) 0,8               C) 4                           D) 3,2 

 

538.  Nitrat  kislota  eritmasining  mis  bilan  reaksiyasi 



natijasida  NO

2

  va  NO  gazlari  1:0,5  mol  nisbatda  hosil 



bo’lgan.  0,5mol  misni  eritish  natijasida  necha  gramm  tuz 

hosil bo’ladi? 

A) 2,8         B) 0,8               C) 1,6                           D) 3,2 

 

539.  40%  li  (ρ=1,2  g/ml)  HNO



3

  eritmasidan  0,7M  li  eritma 

tayyorlash  uchun  dastlabki  eritmani  necha  marta  suyultirish 

kerak? 


A) 10,88               B) 10              C) 9,2              D) 9,88 

 

540.  25%  li  (ρ=1,2  g/ml)  HCl  eritmasidan  1,2M  li  eritma 



tayyorlash  uchun  dastlabki  eritmani  necha  marta  suyultirish 

kerak? 


A) 6,85                B) 14,6              C)5,85             D) 9,88 

 


541.  40%  li  (ρ=1  g/ml)  HNO

3

  eritmasidan  0,7M  li  eritma 



tayyorlash  uchun  dastlabki  eritmani  necha  marta  suyultirish 

kerak? 


A) 9,07                    B) 8,07               C)11,02             D) 7,09 

 

542.  30%  li  (ρ=1,2  g/ml)  HCl  eritmasidan  1M  li  eritma 



tayyorlash  uchun  dastlabki  eritmani  necha  marta  suyultirish 

kerak? 


A) 9,86                     B) 10,14              C)5,85             D) 7,88 

 

543.  70%  li  (ρ=1  g/ml)  H



2

SO

4



  eritmasidan  1,02M  li  eritma 

tayyorlash  uchun  dastlabki  eritmani  necha  marta  suyultirish 

kerak? 

A) 7                          B) 10              C)10,88             D) 9,88 

 

544.  60%  li  (ρ=1,3  g/ml)  H



2

SO

4



eritmasidan  1,5M  li  eritma 

tayyorlash  uchun  dastlabki  eritmani  necha  marta  suyultirish 

kerak? 

A) 5,3                         B) 7              C)10,88             D) 9,88 

 

545.  Ammoniy  bixromat  tutgan  aralashmaning  65,6  grammi 



parchalanganda 45,6 g qattiq qoldiq qolgan bo’lsa, dastlabki 

aralashma  tarkibida  necha  foiz  parchalanmaydigan  modda 

bo’lgan? 

A) 23,17               B) 25                    C) 30,5            D) 24,7      

 

546.  Ammoniy  bixromat  tutgan  aralashmaning  65,6  grammi 



parchalanganda 45,6 g qattiq qoldiq qolgan bo’lsa, dastlabki 

aralashma tarkibida necha foiz tuz bo’lgan? 

A) 76,83              B) 75                    C) 70,5            D) 84,7      

 

547.Mo’l nisbatda  1;1,5;0,5  bo’lgan B, C,Si aralashmasi NaOH  



eritmasi bilan ishlov berilganda  n. sh. da (oC 1 atom ) 11.2 l gaz 

ajralib chiqdi. Aralashmadagi uglerodning  miqdorini aniqlang.(g) 

 

548.Mo’l nisbatda  1;1,5;0,5  bo’lgan B, C,Si aralashmasi NaOH  



eritmasi bilan ishlov berilganda  n. sh. da (oC 1 atom ) 11.2 l gaz 

ajralib chiqdi. Aralashmadagi uglerodning  miqdorini aniqlang.(mol) 

 

549.Mo’l nisbatda  1;1,5;0,5  bo’lgan B, C,Si aralashmasi NaOH  



eritmasi bilan ishlov berilganda  n. sh. da (oC 1 atom ) 11.2 l gaz 

ajralib chiqdi. Aralashmadagi borning  miqdorini aniqlang.(g) 

 

550.Mo’l nisbatda  1;1,5;0,5  bo’lgan B, C,Si aralashmasi NaOH  



eritmasi bilan ishlov berilganda  n. sh. da (oC 1 atom ) 11.2 l gaz 

ajralib chiqdi. Aralashmadagi borning  miqdorini aniqlang. 

 

551.Mo’l nisbatda  1;1,5;0,5  bo’lgan B, C,Si aralashmasi NaOH  



eritmasi bilan ishlov berilganda  n. sh. da (oC 1 atom ) 11.2 l gaz 

ajralib chiqdi. Aralashmadagi kremniyning  massasini aniqlang.(g) 

 

552.Mo’l nisbatda  1;1,5;0,5  bo’lgan B, C,Si aralashmasi NaOH  



eritmasi bilan ishlov berilganda  n. sh. da (oC 1 atom ) 11.2 l gaz 

ajralib chiqdi. Aralashmadagi kremniy  miqdorini aniqlang. 

 

553.Mo’l nisbatda  1;1,5;0,5  bo’lgan B, C,Si aralashmasi NaOH  



eritmasi bilan ishlov berilganda  n. sh. da (oC 1 atom ) 11.2 l gaz 

ajralib chiqdi. Aralashmaning massasini aniqlang. 

 

554.Mo’l nisbatda  1;1,5;0,5  bo’lgan B, C,Si aralashmasi NaOH  



eritmasi bilan ishlov berilganda  n. sh. da (oC 1 atom ) 11.2 l gaz 

ajralib chiqdi. Aralashmaning mo’l miqdorini aniqlang 

 

555.Mo’l nisbatda  1;1,5;0,5  bo’lgan B, C,Si aralashmasi NaOH  



eritmasi bilan ishlov berilganda  n. sh. da (oC 1 atom ) 11.2 l gaz 

ajralib chiqdi. Hosil bo’lgan natriy silikat  massasini aniqlang . 

A) 1b,2b,3a                   B) 1a,2a,3a                   C) 1a,2b,3b                   

D) 1a,2b,3a 

 

556.RbNO


3

  va  BaSO

3

dan  iborat  aralashma  qattiq  qizdirilganda 



hosil  bo’lgan  gazlar  Ar  dan  20%  ga  og’ir  bo’lsa,  aralashma 

massasi necha martaga kamayadi? 

A) 1,23                   B) 1,2                     C) 2,46                    D) 2,1 

 

557. 



 

 

   



 →

 

  



 

 + x


 

 

 



 + 6 

 

 



 

 ushbu yadro reaksiyasidan E va W 

o’zaro izoton bo’lsa, E tarkibidagi elektronlar sonini aniqlang. 

B)  86                 B) 68                C) 84               D) 82 

 

558. 


 

 

   



  + x 

 

 



 

 →

  



   

 

 + 2 



 

 

 



 + 6 

 

 



 

 ushbu yadro reaksiyasida 

37,8 mg E parchalangan bo’lsa, necha ml He sarflanadi? (E va Fm 

o’zaro izoton)  

A)6,72                 B) 5,6                C) 22,4               D) 1,12 

 

559.Teng hajmli 2ta kolbaning birida havo 2-da Ne gazi bor. 



Kolbalar tarozida tortilganda 1-chi idishning massasi 2-chi 

idishnikidan 0.54g ga og’irligi aniqlandi kolbalarning hajmini 

aniqlang. ( n.sh)  

 

560. 12.8g S ning 11.2l(n.sh) O2 bilan yondirilishidan hosil 



bo’lgan gazlar aralashmasi katalizator ustidan o’tkazildi va 

сho’kma  hosil bo’lishi tugaguncha 0.4M li va Ba(OH)2 eritmasiga 

shimdirildi. So’ngra сho’kma  ajratib olinib 400g  

(

 1.16M li HCL eritmasi bilan ishlov berildi. 



Bunda ortib qolgan cho’kma  massasini va eritmadagi tuning 

konsentratsiyasi (%) toping. 

J: 46.6; 9.7                                                                                                                                                                                 

 

561. 12.8g S ning mo’l miqdordagi O2 da yonishidan ajralgan 



gazlar aralashmasi katalizator ustidan o’tkazilib,  so’ngra 0.4M li 

Ba(OH)2 eritmasiga shimdirilganda cho’kma  tushdi. Cho’kma  

konsentrlangan HCl eritmasi bilan ishlov berilganda bir qismi eridi 

va 4.48 l gaz ajralib chiqd. Dastlabki reaksiya olingan O2 hajmini l 

(n.sh.) toping?      

J: 11.2          

 

562. 12.8g S ning mol miqdordagi kisloroddagi yonishidan ajralib 



chiqqan 11.2 l gazlar aralashmasi katalizator o’tkazildi va 0.4M li 

Ba(OH)2  eritmasiga shimdirildi. Reaksiyadan o’rta tuz hosil 

bo’lgan bo’lsa Ba(OH)2 eritmasining hajmini toping?       

J: 1                                                                                                                                                                           

 

563. 12.8g S ning mol miqdordagi O2 da yonishidan ajaralib 



chiqqan 11.2 l gazlar aralashmasi katalizatordan o’tkazildi va 

0.4M li Ba(OH)2 eritmasiga shimdirildi. Eritma to’la 

neytrallangan bo’lsa, hosil bo’lgan cho’kma massasini aniqlang.   

J: 90      

 

564.NaH va Ca



3

N



dan iborat aralashma teng ikki qismga ajratildi. 

Birinchi qism H

2

O da eritildi, ikkinchi qism HCl da eritildi. Suvda 



eritilganda hosil bo’lgan gazlar HCl da eritilganda ajralib chiqqan 

gazdan  hajm  bo’yicha  2  marta  ko’p  bo’lsa,  dastlabki  aralashma 

tarkibidagi NaH ni massa ulushini (%) toping. 

A) 24,5                    B) 49           C) 16,3           D) 65,3 



565.LiH va Ca

3

N



dan iborat aralashma teng ikki qismga ajratildi. 

Birinchi qism H

2

O da eritildi, ikkinchi qism HCl da eritildi. Suvda 



eritilganda hosil bo’lgan gazlar HCl da eritilganda ajralib chiqqan 

gazdan  hajm  bo’yicha  1,5  marta  ko’p  bo’lsa,  dastlabki  aralashma 

tarkibidagi LiH ni massa ulushini (%) toping. 

A)24,5               B) 6,8                  C) 7,3                 D) 5,3 

 

566.NaH va Ca



3

N



dan iborat aralashma teng ikki qismga ajratildi. 

Birinchi qism H

2

O da eritildi, ikkinchi qism HCl da eritildi. Suvda 



eritilganda hosil bo’lgan gazlar HCl da eritilganda ajralib chiqqan 

gazdan  hajm bo’yicha  1,5  marta  ko’p bo’lsa, dastlabki aralashma 

tarkibidagi NaH ni massa ulushini (%) toping. 

A) 24,5              B) 39,9        C) 16,3            D) 65,3 

 

567.  80  g  bir  atomli  to’yingan  spirt  molekulasida  15  mol  atom 



bo’lsa, Noma’lum spirtni toping. 

A) CH


3

OH              B) C

2

H

5



OH              

C)  C


3

H

7



OH            D) C

4

H



9

OH 


 

568. 5,6 l (n.sh.) noma’lum oddiy gaz tarkibida 4,815·10

24

 ta p va 



ē bor. Oddiy gazni aniqlang. 

A) O


2

                   B) H

2

                C) O



3

                D) He 

 

569. 


13,3 gramm Grinyar  reaktivini  gidroliz qilib (С 

2

Н 



5

Mg 


Br) necha gramm etan olish mumkin

 

A ) 3.   



B) 6.    

C)9. 


 

D)4,5.  


 

570.  26,6 gramm Grinyar  reaktivini  gidroliz qilib (С 

2

Н 

5



Mg 

Br) necha gramm etan olish mumkin 

A ) 6.   

B) 3.    

C)9. 

 

D)4,5 



 

571.  39,9 gramm Grinyar  reaktivini  gidroliz qilib (С 

2

Н 

5



Mg 

Br) necha gramm etan olish mumkin 

A ) 9.   

B) 4,5.    

C)6. 

 

D)3. 



 

572. 23,8 gramm Grinyar  reaktivini  gidroliz qilib (С 

2

Н 

5



Mg 

Br) necha gramm etan olish mumkin 

A ) 3,2.   

B) 1,6.    

C)2,4.   

D)4. 


 

573.  47,6 gramm Grinyar  reaktivini  gidroliz qilib (СН 

3

Mg 


Br) necha gramm etan olish mumkin 

A ) 6,4.   

B) 3,2.    

C)4. 


 

D)4,8 


 

574. 35,7 gramm Grinyar  reaktivini  gidroliz qilib (СН 

3

Mg 


Br) necha gramm etan olish mumkin 

A ) 4,8.   

B) 6,4.    

C)3,2.   

D)4. 

 

575. 47,6 gramm Grinyar  reaktivini  gidroliz qilib (СН 



3

Mg 


Br) necha gramm etan olish mumkin 

A )  1, 6. 

B) 3,2.    

C)4. 


 

D)2,8. 


 

576. 3,2  gramm etan olish uchun 13,3 Grinyar  reaktivi(R-

MgX)  gidroliz qilindi     Grinyar reaktividagi  nomalum   

galogenni   aniqlang 

A ) Br.   

B) Cl.    

C) J. 

 

D)F. 



 

577. 4,8  gramm  metan  gazi olish uchun 35,,7 Grinyar  

reaktivi   gidroliz qilindi (СН 

3

Mg X)i  nomalum   galogenni   



aniqlang 

A ) Br.   

B) Cl.    

C) J. 


 

D)F. 


 

578. 6,2  gramm etan sintez qilish uchun3,6Grinyar  

reaktivi(R-MgX)  gidroliz qilindi     Grinyar reaktividagi  

nomalum   galogenni   aniqlang 

A) 

J.      


 

B) Br.   

C)  CL.    

D) F. 


579.  6,4  gramm alkan sintez qilish  uchun 47,7 gramm 

Grinyar  reaktivi(R-MgBr)   sarflangan bo’lsa alkan  formulasi    

aniqlang. 

A)CH


4

.      


B) C

2

 H



6

C)  C



3

 H

8



.   

D) C


4

H

10



 

580.  6  gramm alkan sintez qilish  uchun 23,8 gramm 



Grinyar  reaktivi(R-MgBr)gidroliz qilinsa alkan formulasini   

aniqlang. 

A) C 

2

H



6

.      


B) C H

4

.  



C)  C

3

 H



8

.   


D) C

4

H



10 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

Download 0,73 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish