Тошкент тиббиёт академияси ҳузуридаги педагог кадрларни қайта тайёрлаш ва уларнинг



Download 12,49 Mb.
Pdf ko'rish
bet145/411
Sana09.07.2021
Hajmi12,49 Mb.
#113758
1   ...   141   142   143   144   145   146   147   148   ...   411
Bog'liq
ANATOMIYA-MAJMUA

       Jigarning tuzlishi 

Jigarning uragan koin parda – tunica serosa ning tagidagi fibroz parda (tunica serosa 

gussoni) jigarning uraydi va kincha hosil qiladi .Jigar darvozasi soxasida kalinlashib 

tomirlarning  uraydi  va  jigar  ichiga  kirib  uni  bulaklarga  bulib  Yuboradi  (50  ming 

donadan oshikrok jigar bulaklari bor ) .  

Jigarda 4 - segment tafovut kilnadi. 

Kuino degan olim jigarda sakkizta segmeng tafovut kilinadi: 

1. Dumsimon segment chap bo‗lakda. 

2. CHal bo‗lakning orka segmenti. 

3. CHap bo‗lakning oldingi segmenti. 

4. CHap bo‗pakning kvadrat segmenti, 

5. Ung bo‗lakning o‗rta oldingi, Yukori segmenti. 

6. Ung bo‗lakning oldingi pastki lateral segmenti. 

7. Ungbo‗lakning orka pasgki lateral segmenti. 

8. Ung bo‗lakning o‗rta orka Yukori segmentlari, 

Ana shu ssgmentlarning jigar beshta sektor hosil bo‗ladi. 

1. CHap lateral ssktor (II segmentning uz ichiga oladi.) 

2. CHap paramedial sektor (III va IV). 

3. O‗ng paramedaal sektor (V va VIII), 

4. O‗ng lateral sektor (VI va VII) 

5. CHap dorsal sektor (orka). 

Jigar  xujayralari  orasida  joylashgan  mayda  o‗t  naychalari  ductus  bili  feri 

bo‗lajchalararo naycha ductuli inter lobilaris , bular o‗zaro ko‗nilib o‗ng va chap jigar 

o‗t yo‗llari ductus hepaticus communis ni hosil qiladi.  Bu esa ductus cysticus bilan 

qo‗shilib,  umumiy  o‗g  yo‗lida  ductus  choledohus  ni  hosil  qiladi.  Bir  sugkada  jigar 

700  -  800gramm  o‗g  ishlab  chiqaradi.  Jigarning  struktur  birligi  6u  -  bo‗lakcha.  Bu 

jigar  parenximasining  ushoqqina  bir  qismi  bo‗lib,  olti  qirrali  gepototsit  balkalari  va 

sinusoidlari  spetsifik  bo‗lakcha  ichki  kapilyarlaridan  tashkil  topgan.  Sinusoidpardan 

bo‗lakchalararo argeriya va venalar boshlanadi. A bo‗lakchalardan hosil bo‗layotgan 

o‗t  suYuqligi  bo‗lakchalararo  o‗t  naychalariga  chiqariladi.  Bo‗lakchalararo  vena, 

sinusoidlar  va  markaziy  vena  -  «ajoyib  venoz  tur»  ni,  yani  jigarning  funksional 

birligini  hosil  qiladi.  Markaziy  bo‗lakchalararo  venalar  bir  necha  jigar  venalariga 

to‗planib jigar orqa Yuzasidagi pastki kavak venaga quyiladi. 



 

137 


Zamonaviiy  tushunchalarga  ko‗ra  jigarda  sakkizta  segment,  beshta  sektor  va  ikkita 

bo‗lak farqlanadi. 

       Jigar funksiyasi. 

1 . O‗t ishlab chiqaradi va ovqat hazm qiilishda ishtirok etadi. 

2.  Dezintoksikatsion  funksiya,  yani  organizmda  bo‗lgan  zaxarli  moddalarni 

neytrallaydi. 

3. Oqsillar almashinuvida ishtirok etadi. 

A. 100% an‘buminni sintez qiladi. 80% qon plazmasi globulinni sintez qiladi. 

B. Qonni ivituvchi sistsmasi komponentlarini sintezlaydi. 

V. Antitelalar tarkibini sintezlaydi. 

G. Murakkab oksillar sintezida ishtirok etadi. 

D. Aminokislotalarni qayta taminlaydi va dezaminlaydi. 

E. Ammiakdan mochevina hosil qiladi. 

4. Uglevodlar almashinuvida ishtiroki- monosaxaridlardan glYukoza hosil qiladi. 

        Taloq 

Bu  embrion  taraqqiyotining  5-6  xaftasida  paydo  bo‗ladi.  U  rivojlanayotgan  katta 

charvi 

ichidagi 

mezenxima 

xujayralarining 

zich 

to‗plamidan 



hosil 

bo‗ladi. 

So‗ngra 

tomirlar 

orasida 

joylashgan 

retikulyar  hujayralar  hosil  bo‗ladi.  Ularning  orasida  qonning  o‗zak  xujayralari 

joylashadi.  7-8-haftalarga  borib  taloqda  makrofaglar,  11-12-  xaftalarda  esa  V 

limfotsitlar  hosil  bo‗ladi.  Embrion  taraqqiyotining  3-5  oylarida  arteriyalarda 

dastavval T-limfotsitlar to‗planadi. (E - zona yoki periarterial zona), so‗ngra bu erda 

 bo‗lada.  Ular  orasidagi  to‗kima  va  sinusoidlar  kon  tomirlar  Bilan  kizil  pulpani 



tashkil  qiladi  .  Taloq  darvozasidan  (a,  lienalis)  kirada,  arteriya  trabekulalar  bo‗ylab 

tarmoklanada va bu tarmoklar (a. Trabecularis ) nomini oladi . So‗ng trabekula kizil 

pulpaga  o‗tada.  Bu  erda  pulpa  arteriyasi  (a.  pulparis  )  deb  atalada.  Bu  arteriyaning 

tashki  pardasida  kup  mikdorda  elostik  tolalar  bulib  ,  ular  tomirlarning  chuzilishi  va 

torayishini taminlaydi. T-V limfotsitlar va plazmatsitlardan iborat limfotik kin Bilan 

uraladi . Bularni ok pulpa deb atash mumkin .  

 

  Taloqning tuzilishi  



Taloq tok organ , shakli chuzik konga tulib turishi tufayli tuk kizil rangli buladi . U 

sirtidan serroz parda va zich fibroz kapsula Bilan uralgan . Asta sekin ingichkalashib 

boruvchi  bu  trebikulalar  usib  turadi  Taloqka  kon  toimrlar  kiradigan  joyda  kapsula 

kalinlashadi  ,  ichkariga  buralib  bu  azoni  darvozasini  hosil  qiladi  .Taloqning  ok  va 

kizil  pulpalari  asosini  redikulyar  tukima  hosil  qiladi  Kizil  pulpa  Taloqning  asosini 

tashkil qiladi .Kizil pulpa sinosoid tipdagi kon tomirlarga boy. 

Korin  parda  –  peritoneum  bu  seroz  parda  korin  bushligi  devorini  ichki  Yuzasini  va 

unda joylashgan azolarni tashki tomonini koplaydi .SHuning uchun unda 2vark fark 

kilinadi  :  pariatal  va  vissiral  .  Parietal  varak  korin  devori  ichki  Yuzasini  ,  vissiral 

varak esa azolarni uraydi . Bu ikki varak urtasida bushlik cavitas peritonei deyiladi . 

Parietal varak vissiral varak bilan ichak tutkichi yordamida boglangan . Ichak tutkichi 

(serburma kuylak yokasi) ni eslatadi . Katta charvi korin parda bukilishi natijasida 4 

varaginidan iborat  buladi  .  YAni u kup burmalarni tuplab  tepaga  kutariladi  .  Kichik 

charvini esa korin pardaning jigardan meda va duodenum ga utish joyida hosil qiladi 




 

138 


va  uning  tarkida  umumiy  ut  Yuli  ,  darvoza  vena  ,  jigarning  xususiy  arteriyasi  , 

nervning  va  limfa  tomirlari  utadi  .Korin  bushligining  orka  devori  va  parietal  varak 

orasida korin parda orka bushligi – cavum retroperitoneum joylashgan .  

     Korin parda axamiyati  

Korin bushligi azolarni ushlab turadi . 

Hosil  kilgan  burmalar  ,  sinuslar  ,  kopchalar  xirurgik  praktikada  axamiyatli  ,  yani 

patalogiya suYukliklarni tuplab turadi . 

Azolar orasidagi ishkalanishni kamytiradi ( ishlab chikarilgan sekret tufayli )  

YOglarga boy bulganligi uchun korin bushligidagi issiklikni meyorga solib turadi . 

Bakteritsid funsiyasi ( korin bushligiga tushgan mikroblarni Yuk qiladi )  

    Me‘da osti bezinpng ontogenszi.   

Bsz tananing orqa tomonidan aorta va pastki kavak venasi o‗tadi, Bezning dumi bez 

tanasining  bevosita  davomi  bo‗lib,  asta-sekin  ingichkalashadi  va  Taloq 

darvozasigacha  boradi.  Me‘da  osti  bezi  qorin  pardadan  tashkarida  (eksraperitonial) 

yotada. CHikaruv nayi ductus pancreaticus kup tarmoklangan bezlarga kiradi .  

  Me‘da otsti bezining funksiyasi.

1

 

SHira  chiqaruv  nayi  orkali  o‗n  ikki  barmokli  ichakning  pastga  yo‗naluvchi  kismga 



yo‗naladi  va  oksil,  yog‗,  uglevodnn  parchalab  iChakka  shimilishida  bevosita 

katnashadi. Meda osti bezi shirasi ovkat eyila boshlagandan sung 2-4 dakika utgach , 

ajralib  chika  boshlaydi  .  Uning  ichki  sekret  garmoni  –  insulin  ,  meda  osti  bezining 

tana va dum bulaklarni tarkibida kup mikdorda joylashgan buladi . Maxsus xujayralar 

(pankreatik,  langergans)  orolchasida  ajralib,  qonga  hosil  buladi.  Ductus  cystcus  va 

jigardan kelayotgan ductus hepaticus communis bilan kushshlib, ductus choledochus 

ni  hosil  qiladi.  Bu  naycha  esa  o‗z  navbatida  me‘da  osgi  bezi  naychasn  –  ductus 

pancriaticus  bilan  birgalikda  12  barmokli  ichakdagi  papilla  duadeni  major  teshigiga 

ochilada. Bu teshik atrofida muskul sfikteri «Sfinter Oddi» joylashadi. O‗t suYukligi 

jigarda  sutka  davomida  to‗xtovsiz  ishlab  chikariladi,  ammo  o‗t  suYukligi  iChakka 

ovkat luqmasini hazm kilish, parchalanishi paytidagina kerak bo‗ladn. Duadenum ga 

ovkat  tushgan  paygda  sfinkter  Odsi  ochiladi  va  o‗t  suYukligi  iChakka  tushada. 

Sfinkter  o‗t  suYukligiga  kancha  kerak  bo‗lsa,  shunchn  vatkgacha  ochik  turadi.  12 

barmokli  ichakda  ovkat  xazm  bo‗lishi  jaraYoni  tamom  bo‗lishi  bilan  darhol  epiladi 

va o‗t suYukligi o‗t pufagida to‗plana boshlaydi. 

O‗t  pufagi  dsvori  kalinligi  1,5  -  2  mm.  Korin  parda  uni  fakat  pastdan  koplaydi 

,shuning  uchun  tashki  devorining  ko‗p  kismini  adventsial  parda  qoplayda,  Uniig 

ostida  muskul  kavati  joylashadi.  Ichki  pardasi  -  shillik  kavat  bo‗lib,  burmalar  hosil 

qiladi. 

Turli  ekologkk  fatkorlar,  ya‘ni  suv  tankisliga  (masalan  Orol  dengizig  suvning 

kamayib  ketishi),  yoki  turli  pestitsidlarning  dala  sharoitida  ishlatilishi  natijasida 

ularning  xam  a‘zolari  bszlariga  bo‗lgai  ta‘siriga  o‗rganish  katta  ahamiyatga  egadir 

(sarik  kasallik,  jigar  distrofiyasi  yoki  jigar  sirrozi,  pankreatig,  xoletsisgit,  kandli 

diabet va xokazo.  

       

       Korin pardaning rivojlanishi        

                                                      

1

 



Human Anatomy, Kenneth S. Saladin, USA 2014. Gray's Anatomy for Students,Drake RL Vodl W, Mitchell  AWM Elsever Churchill 

Livingstone, 2014

 



 

139 


Qorin 

narda 


mezodermaning 

Yon 


plastinkalaridan 

riYujlanadi. 

Bu 

parda 


boshidayok 

o‗zining 

kismlariga, 

ya‘ni 


korin 

devorini 

qoplovchi 

(parietal) 

varaklarni 

organlarni 

o‗rovchi 

(visseral) 

varaqlarga 

ajraladn. 

Visderal 

varaq 


birlamchi 

ichak 


nayini  butunlay  uz  kuliga  oladi  desa  bo‗lada.  Fakat  urta  chizik  buylab 

juda  ozgina  joy  ochin  xolda.  CHunki  ichak  nayini  urab  kelgan  parda 

o‗rta 

chizikka 



yakin 

kelganda 

bir-biriga 

tegmasdan 

korin 

devoriga  



o‗tadi va ,dorzal ( orka ) xamda ventral (oldingi) tutkichlarni hosil qiladi  

SHunday 


kilib, 

parietal 

va 

vissiral 



varaklar 

orasida 


juda 

tor  bo‗shliq  paydo  bo‗lada,  6unga  tananing  ikkilamchi  bo‗shligi  deb 

ataladi,  Bu  ikkilamchi  bo‗shlik  o‗z  navbatida  diafragma  takomil  etayotgan 

vaktida,Yurak bushligi upka bushligi va korin pardaning bushligi nomlar Bilan uchta 

bushlikka  ajratiladi  .  Birlamchi  ichak  nayidan  rivrjlanadigan,organlar,(meda  , 

ingichka  va  Yugon  ichaklar,  ularning  devoridan  usib  chikadigan  jigar,meda  osti 

bezi)shakillanayotgan  va  joylashayotgan  vaktda,yani  ularning  topografiyasi  vujudgv 

kela boshlaydi .Bazi korin bushligi soxasida uchraydigan jarroxlik jaraYonlarida turli 

jarroxlik  asboblari  (  pinset,skalpel,salfetka  ,va  tamponlpr  )  korin  bushligida  kolib 

ketishi  sabali  korinpardada  yiringli  xolatlar  kuzatiladi  va  bunda  kasallar  tuzalishi 

urniga aksincha uzlarini yomon sezadilar ( issigi kutarilishi , ogrik kuchayadi ).  

Xazm azolaridan kuzatiladigan turli kasalliklar ( meda yarasi , xoletsistit ,pankreotit , 

kandli diabet va boshkalar)ning xazm kilish azolari ( jigar meda osti bezi Taloq )ga 

tasiri  bir  muncha  vaktlardan  beri  urganiladi  Olimlarning  olgan  malumotlariga  kura 

xoletsistit  ,pankretit  va  meda  yarasi  kasalliklarni  hosil  bulishi  bir  biriga  boglikdir  . 

Bunga  gepoto-leonal  sindromi  deb  ataladi  ,  chunki  Yukorida  keltirilgan  azolarda 

kuzatiladigan  biror  bir  patalogik  xolat  albatta  kushni  azolarga  tasir  etmay  kolmaydi 

va  ulardan  turli  potalogik  xolat  kelib  kelib  chikishiga  sabab  buladi  .  Bunday 

xolatlarning  oldini  olish  uchun  xazm  bezlarini  birortasida  patalogik  xolat  sezilsa, 

darov uning oldini olish zarur va davolash ishlarini olib borish zarur. Bu masala shu 

kunning dolzarb muommolaridan biridir. 

 

 




Download 12,49 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   141   142   143   144   145   146   147   148   ...   411




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish