Toshkent davlat sharqshunoslik instituti qosimjon sodiqov turkiy til tarixi

täŋri yaratmïš türük Bilgä qağan sabïm (Ko‘kdek ulug‘ tangri 
yaratgan  turk  [ya’ni  jasur]  Bilga  xoqon  so‘zim)  unvoni  bilan 
boshlanadi  (Xa.13).  Ushbu  unvonda  Bilga  xoqon  o‘ziga 
“tangridan  bo‘lgan”  deb  emas,  “tangri  yaratgan”  sifatini 
qo‘llamoqda.     
Yuza  yo‘nalishi  bo‘yicha  “tomon”  tushunchasi  “qutb”ni 
anglatadi.  Bu  Yer  yuzining  to‘rt  tarafi  bilan  bog‘liq.  Eski 
turklar  “to‘rt  qutb”ni  tört  buluŋ  yoki  tört  sarï  deb  ataganlar. 
Tört  buluŋ,  tört  sarï  tushunchalari  “kenglik,  zamin 
bepoyonligi”ni  ham  bildirgan.  Jumladan,  badiiy  adabiyotda  el 
qahramonlarining  cheksiz  yerlarga  hukumronlik  qilganligi, 
ularning  kuch-qudrati  ayni  tushunchalar  bilan  ta’rif  etilgan. 
Masalan, Kul tigin bitigida Bumin va Istami xoqonning el erki 
yo‘lidagi  kurashlari  shunday  ta’riflanadi:  Tört  buluŋ  qop  yağï 
ermis,  sü  süläpän  tört  buluŋdaqï  bodunuğ  qop  almïs,  qop  baz 
qïlmïs (To‘rt taraf butunlay dushman ekan. Qo‘shin tortib, to‘rt 
yoqdagi  xalqni  butunlay  olganlar,  butunlay  bo‘ysundirganlar) 
(K.2).  Yoki  Bilga  xoqon  bitigida  xoqon  o‘z  qahramonliklarini 
shunday yodga oladi: Täŋri yarlïqaduq üčün özüm olurtuquma 
tört buluŋdaqï bodunuğ etdim (Tangri yorliqagani uchun o‘zim 
(xoqon  bo‘lib)  turganimda  to‘rt  tarafdagi  xalqni  tartibga 
soldim)  (Xb.9).  “O‘g‘uzxoqon”  dostonida  Yerniŋ  tört 
buluŋïnuŋ  qağanï    degan  jumla  ham  uchraydi.  Bu  jumla 
“Erning  to‘rt tomonining  xoqoni,  Yer  yuzining  xoqoni,  zamin 
hukumdori”  degan  ma’noni  anglatadi.  Asarda  O‘g‘uzxoqon 
ana shunday sifatlar bilan ulug‘langan. 
Qadimgi  turklar  tasavvurida  tevarak-atrof,  olam  qutblari 
tushunchasi  kishining  kunchiqarga  qarab  turgan  holati  bilan 
bog‘liq  yuzaga kelgan.  Eski turklar ko‘k-tangriga kunchiqarga 
yuz  tutgan  holatda  ibodat  qilganlar.  Ayni  holatda  tevarak, 
qarama-qarshi  tomonlarni  anglatuvchi  to‘rt  jihat  yuzaga 
kelgan:  “old”  –  “orqa”,  “o‘ng”  –  “so‘l”.  Qadimgi  turkiy  tilda 
“old” tushunchasi – il yoki öŋ, “orqa” – qurї , “o‘ng” – bir yoki 
oŋ, “so‘l” esa yїr yoki čoŋ deyilgan.  

---

 
233
Yer  yuzining  to‘rt  qutbi  (tört  buluŋ)  ham  shu  so‘zlarga 
jo‘nalish  kelishigi  qo‘shimchasini  qo‘shish  bilan  atalgan.  Bu 
so‘z  qutbning  o‘sha  tomoniga  bo‘lgan  yo‘nalishni  anglatadi: 
İlgärü  –  oldinga  (~Sharqqa),  Birgärü  –  O‘ngga  (~Janubga), 
Qurїğaru  yoki  Kirü  –  orqaga  (~G‘arbga),  Yїrğaru  –  so‘lga 
(~Shimolga).  Masalan,  Kul  tigin  yodgorligida  Bilga  xoqon 
tilidan  xoqonliq  tarixi  hikoya  qilinar  ekan,  qutb  nomlari  ham 
tilga  olinadi:  İlgärü  Šantuŋ  yazїqa  tegi  sülädim,  taluyqa  kičig 
tegmädim. Birgärü Toquz ärsänkä tegi sülädim, Tüpütkä kičig 
tegmädim.  Qurїgaru  Yinčü  ögüz  kečä  Temir  qapїğqa  tegi 
sülädim. Yїrğaru Yer Bayїrqu yeringä tegi sülädim. – Sharqqa 
–  Shantung  dashtiga  qadar  qo‘shin  tortdim,  dengizga  bir  oz 
yetmadim.  Janubga  –  To‘qiz  arsanga  qadar  qo‘shin  tortdim, 
Tuputga bir oz yetmadim. G‘arbga – Yinchu o‘guz(Sirdaryo)ni 
kechib,  Temir qopiqqa qadar qo‘shin tortdim.  Shimolga – Yer 
Bayirqu yerigacha qo‘shin tortdim (Ka.3–4). 
Janub oŋ jaŋaq (~oŋ yaq) [ya’ni, o‘ng tomon], Shimol čoŋ 
jaŋaq (~čoŋ jaq) [ya’ni, so‘l tomon] deb ham yuritilgan. 
Eski  turklar  qutbni  quyoshning  ko‘rinuvi  (chiqishi  va 
botishi,  kecha-kunduz  almashinuvi)  bilan  ham  bog‘liq  holda 
tasavvur etganlar. Jumladan, quyoshning chiqishi bilan bog‘liq 
ravishda  yuzaga  kelgan  Küntoğsїq  (Kunchiqar)  tushunchasi  – 
Sharqni,    Quyoshning  botish  yeri  bilan  aloqador  Künbatsїq 
(Kunbotar) esa G‘arbni bildirgan. Hozirgi o‘zbek tilida buning 
o‘rnida “kunchiqar” va “kunbotar” so‘zlari qo‘llanadi. 
Kün  ortusï  –  tub  ma’nosida  “choshgoh,  tush,  peshin”ni, 
qutbga nisbatan Janubni, Tün ortusï – tub ma’nosida “qoq tun, 
yarim  tun”ni,  qutbga  nisbatan  Shimolni  bildiradi.  “Janub”ni 
Kündünki ham deyilgan: Kündünki buluŋ – Janub tomon.  
“O‘g‘uzxoqon” 
dostonida 
qarama-qarshi 
qutblarni 
anglatuvchi  Kün  toğušï  va  Kün  batušï  atamalari  qo‘llangan.   
Ushbu  atamalardagi  toğušï  va  batušï  Quyoshning  Sharqdan 
chiqishi  va  G‘arbga  botish  holatini  ifoda  etmoqda.  Shunga 
ko‘ra, Kün toğušï – “Sharq”, Kün batušï – “G‘arb”ni bildiradi. 

---

 
234
Bu ikki atama qarama-qarshi ikki qutbni bildiruvchi Küntoğsїq 
va Künbatsїq qa tengdir. 
“Qutadg‘u  bilig”da  kunning  chiqishi  bilan  bog‘liq  holda 
Sharqni  Tuğar,  G‘arbni  esa  kun  botishi  bilan  bog‘liq  ravishda 
Batar deyilgan. 
Manbalarda  vaqtni  bildiruvchi  taŋ,  tün  so‘zlari  ham 
qutblarni ifoda etgan: Taŋ sarï – Sharqqa, Tün yaŋaq – Shimol 
tomon, Tün sarï – Shimolga. 
Ayrim  koinot  jismlarining  harakat  va  holati  qadim 
tasavvurlarda  inson  hayotini  belgilovchi  deb  tushunilgan  va 
ularga  hurmat  bilan  qaralgan.  Bunga  “Qutadg‘u  bilig”da  asar 
qahramonlarining oti Aytoldï va Küntuğdï atalganini  ham dalil 
keltirish  mumkin:  Aytoldï –  “to‘lgan oy”,  Küntuğdï – “quyosh 
chiqdi” degan ma’noda.  
Quzuluš,  Quzordu  taponimlari  tarkibidagi  quz    “kunga 
ters”,  “kun  botar”  ma’nolarini  bildiradi.  Quzuluš,  Quzordu  – 
“kun  botardagi  shahar” degani. Hozirgi quzğay, küngäy degan 
so‘zlarimizning  tub  anglami  ham  “tomon”  tushunchasi  bilan 
bog‘liqdir. 
Mahmud  Koshg‘ariy  o‘zining  “Devonu  lug‘atit  turk” 
asarida Yer yuzi xaritasini keltirgan va unda ham qutblar qayd 
etilgan.  Biroq,  ushbu  xarita  arab  tilida  bo‘lgani  uchun 
qutblarning  nomi  ham  arabchada.  Chunonchi,  ushbu  xaritada 
doiraning  to‘rt  yog‘iga  qutb  nomlari  yozib  qo‘yilibdi:  uning 
yuqori  tomoni  –  Sharq  (aš-Šarq),  quyi  tomoni  –  G‘arb  (al-
Ğarb),  o‘ng tomoni – Janub (al-Janub),  chap tomoni – Shimol 
(aš-Šimāl). 
Muhimi,  ushbu  xaritaning  tuzilishida  olam  qutblari, 
tomonlar  haqidagi  qadimiy  tushunchalar  o‘z  ifodasini  topgan. 
Chunonchi,  Mahmud  Koshg‘ariy  Yer  yuzi  xaritasini  keltirar 
ekan,  yuqori  tomonda  hozirgi  xaritalardagi  singari  Shimolni 
emas, Sharqni ko‘rsatgan. 
Qadimgi turklarda ranglar ham tomonni ifodalashga xizmat 
qilgan. Masalan, oq rang – G‘arbni, ko‘k rang – Sharqni, qora 

---

 
235
rang  –  Shimolni,  qizil  rang  –  Janubni  bildiradi.  “Oq  xunlar” 
deganda  g‘arbiy  o‘lkalardagi  qanqa  va  kushonlar  nazarda 
tutiladi.  “Ko‘k  turklar”  deyilganda  sharqiy  turklar  tushunilishi 
ham, ehtimol, shundandir. 
Oltin O‘rda davlati ikkiga bo‘lingan edi: Oq o‘rda – g‘arbiy 
o‘lkalar, Ko‘k o‘rda – sharqiy davlat, uni Abulxayrxon qurgan. 
Amir  Temurning  Shahrisabzda  qurdirgan  qarorgohi 
Oqsaroy, Samarqanddagi qarorgohi esa Ko‘ksaroy deb atalgan 
edi.  Ularning  birinchisi  g‘arbda,  ikkinchisi  esa  sharqda 
joylashgani uchun shunday atalgan.    
Demak,  bitiglarda  qo‘llangan  “tomon”  tushunchasi  bilan 
bog‘liq  atamalar  tizimi  qadimgi  turklarning  olam  va  uning 
tuzilishi 
 
to‘g‘risidagi 
qarashlari, 
ularning 
borliqqa 
munosabatini,  falsafiy  qarashlarini  o‘rganishda  eng  ishonchli 
va kerakli manba bo‘lib xizmat qiladi.