Tildagi ayrim so’zlar shakily jihatdan, ayrimlari ma’no jihatdan, bir xillari esa talaffuzi jihatidan o’xshash bo’ladi

orfoepiya 
qoidalariga rioya qilmaslik yoki so‗z fonetik strukturasini to‗g‘ri bilmaslikdan 
yuzaga keladi. 
Paronimlarning quyidagi 
turlari
mavjud: 

lug„aviy (leksik) paronimlar: 
shox – shoh, asl – asil, nufuz – nufus, dara – 
dala, dadil– dalil; 

frazeologik paronimlar: 
jonikirdi (rohatlanmoq) – jonkirdi (tetiklashmoq), 
og‗zigaqaramoq (tinglamoq) – og‗zigaqaratmoq (mahliyoqilmoq). 
Uyadosh so„zlar
bir turdagi narsa, belgi, voqea-hodisa, harakat ma‘nolarini 
ifodalaydigan, bir mazmuniy guruhga mansub bo‗lgan so‗zlardir: kiyim turlari: 

---

35 
ko‗ylak, shim, kostum,
8
do‗ppi; rang turlari: oq, qizil, sariq; ruhiy holatni 
bildiruvchi harakat turlari: yig‗lamoq, kulmoq, xo‗rsinmoq. 
Uyadosh so‗zlarni 
sinonim so„zlardan farqlash kerak. 
Sinonimlar bir 
tushunchaning turli qirralarini ifodalaydi, uyadosh so‗zlar esa bir-biriga 
yaqin 
tushunchalarni
ifodalaydi. 
Qisqacha paronim lug„ati 
A
Abadiy – mangu 
Adabiy – badiiy adabiyotga xos 
Abro‘ – qosh 
Obro‘ – e‘tibor, hurmat 
Abzal – ot, eshak, egar-jabdug‗i 
Afzal – a‘lo, yaxshi 
Abgor – nochor, xarob 
Afkor – fikrlar 
Adib – yozuvchi 
Adip – ko‗rpa, to‗n chetidagi mag‗iz 
Adl – adolat 
Adil – tik, egilmagan 
Adresat – xat oluvchi 
Adresant – xat yuboruvchi 
Azm – qat‘iy qaror, jazm 
Azim – g‗oyat katta, ulkan 
Ayon – ma‘lum, ravshan 
A‘yon – amaldorlar 
Alamon – olomon 
Al‘amon – omonlik uchun murojaat 
8
 
WWW.google.ru
 sayti

---

36 
Alo – ustiga: ―Nuralonur‖ 
A‘lo – eng yuqori, eng yaxshi 
Alam – jismoniy og‗riq 
A‘lam – diniy arbob, bosh muftiy 
Alpoz – ahvol, vaziyat, holat 
Alfoz – lafzlar, so‗zlar, iboralar 
Amr – buyruq, farmon 
Amir – podsho, xon (qad. Buxoroda) 
Ariq – suv oqadigan joy 
Oriq – ozg‗in 
Artish – tozalash 
Archish – po‗stlog‗idan ajratish 
Asl – tub, negiz, haqiqiy 
Asil – a‘lo sifatli, eng yaxshi 
Ato – in‘om, sovg‗a 
Ota – farzandli er kishi 
Achipti – oshiq o‗yini turi
Achibdi – (qatiq) achibdi 
Ahil – totuv, inoq 
Ahl – bir sohaodamlari 
B
Bad – yomon, yaramas 
Ba‘d – keyin, son‘g 
Badnafs – nafsi buzuq 
Badnafas – nafasi sovuq 
Bayon – yozmaish 
Bayan – musiqa asbobi 
Bazur – bahuzur, bemalol 
Bazo‗r – zo‗rg‗a 

---

37 
Bakor – koriga yaramoq 
Bekor – ishsiz 
Bal – raqs kechasi 
Ball – baho o‗lchov birligi 
Band – modda, paragraf, mashg‗ul 
Bant – sochga taqiladigan lenta 
Barmoq – a‘zo 
Bormoq – borish 
Biyron – so‗zamol, gapdon 
Biron – biror 
Bikr – iffatli qiz, bokira 
Bikir – pishiq, baquvvat 
Birov – kimdir 
Burov – burash, buramoq 
Bob – kitobning qismlari 
Bop – munosib 
Bod – kasallik 
Bot – tez, botmoq 
Borlik – mavjudlik 
Borliq – mavjudot 
Boshda – avval 
Boshida – yonida, oldida 
Bog‗li – bog‗ibor 
Bog‗liq – bog‗langan 
Bud – bor-yo‗qnarsa 
But – to‗liq, bekamu ko‗st 
Burj – 12 ta yulduz turkumi 
Burch – majburiyat 
Buril – burilmoq 
Burul – xoldor, ko‗kish (ot) 

---

38 
Burg‗i – parma 
Burg‗u – qadimgi cholg‗u asbobi 
Buqa – erkak qoramol 
Buq‘a – madrasadagi hujra 
D
Davo – dori-darmon 
Da‘vo – arz, talab 
Davr – vaqtoralig‗i 
Dovur – otyopinchig‗i 
Dadil – dovyurak 
Dalil – isbot 
Dala – ekin ekiladigan joy, maydon 
Dara – ikki tog‘ oralig‗ida gijarlik 
Darz – yoriq, yorilgan 
Dars – mashg‗ulot, saboq 
Dazmol – kiyim tekislaydigan asbob 
Dastmol – qozon yuvgich 
Daha – shaharning ma‘muriy bo‗lishi Daho – kuchlizehn va iste‘dod 
Devon – shoirning she‘rlari to‗plami 
Divan – yumshoq mebel turi 
Diplomat – davlat xizmatchisi 
Diplomant – diplom yozuvchi kishi 
Dub – daraxt 
Dup – tovushga taqlid bildirgan so‗z 
E
Ellik – son 
Enlik – ikki enlik (xat) 

---

39 
Esiz (attang, afsus) 
Essiz – esiyo‗q, nodon 
Ehzon – qayg‗u hukm surgan 
Eson – xayrliish, ezgulik