Termodinamika va statistik fizika


IS B N   9 7 8 - 9 9 4 3 - 3 0 4 - 0 7 - 0 9


bet2/561
Sana29.07.2021
Hajmi
#131801
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   561
Bog'liq
Terma dinamika va statistik fizika

IS B N   9 7 8 - 9 9 4 3 - 3 0 4 - 0 7 - 0 9
©  A .A .A bdum alikov,  R .M am atqulov. 
©  «Voris  nashriyot»  M ChJ,  2006-  y.


SO Z B O SH I
N azariy  fizika  bo'lim larini  q a m ra b   olgan  va  b ir  b u tu n   holda 
yozilgan  o ‘zbek  tilidagi  d arslik n in g   m a v ju d   em asligi  4  jildlik 
« N a z a riy   fiz ik a   k u rs i»   d a rs lig in i  y a r a t is h n i  ta q o zo   q ilad i. 
O 'q u v c h ila rg a   ta k lif  q ilin ay o tg an   u s h b u   k ito b   n a z a riy   fizika 
k u rsi  b o 'y icha  darslik larn ing  to 'rtin c h i jildi  hisoblanadi.  T erm o ­
dinam ika,  s ta tis tik   fizika  v a  k in e tik a  n aza riy   fizikaning  asosiy 
bo‘lim laridan   bo'lib,  b ir-b iri  bilan  uzviy  b og 'lan gand ir.  N azariy 
fizik an in g   b u   b o 'lim lari  ju d a   k o 'p   a to m   v a   m o le k u la la rd a n  
ta sh k il  to p g a n   m akrosko p ik   s is te m a la r  -   gazlar,  s u y u q lik la r 
va  q a ttiq   jism lard a  o 'tad ig an   issiqlik  ja ra y o n la rin i  o'rg an ad i.
D arslikning  birinchi  bobida  s ta tis tik   fizikaning  asosiy  ta sa v - 
v u rla ri -   faza lar  fazosi,  sta tistik   fizikaning  asosi  b o 'lg an   Liuvill 
te o re m a s i,  te rm o d in a m ik   k a tta lik n i  o 'r ta c h a la s h d a   e rg o d ik  
te o rem an in g   o 'rn i  v a  statistik   taq sim o t  bayo n  qilingan.
Ik k in c h i  bob  sta tis tik   m e x an ik an in g   u m u m iy   m e to d larig a 
bag 'ish la n g an   bo'lib,  u   y erd a  G ibbsning m ik ro k an o n ik  v a  kichik 
kan o n ik   ta q sim o tlarin in g   x a ra k te rli  x u su siy a tla ri  tah lil  qilin- 
gan.  G ib b sn in g   k lassik   va  kvazi  k la ssik   ta q sim o tla ri  asosida 
u m u m iy   fizika  k u rsid an   m a ’lum   b o 'lg an   M aksvell,  M ak sv ell- 
B olsm an  taq sim o tlari  nazariy   yo‘l  bilan  k eltirib   chiq arilg an   va 
u la rn in g   ta tb iq   qilinish  sohalari  ko'rsatilg an.
S ta t is tik   v a   fe n o m e n o lo g ik   te rm o d in a m ik a g a   k ito b n in g  
uch in ch i bobi bag 'ish lang an. T erm o d in am ik an in g  asosiy tu s h u n - 
ch alarig a  t a ’rif  berilgan.  M uvozanatdagi  v a  m u v o z an atd a  bo'l- 
m a g an   sistem alard a  o 'tad ig an   ja ra y o n la r  te rm o d in am ik   m eto d - 
la r  asosida  k o 'rib   chiqilgan.  T e rm ik   v a   k a lo rik   te n g la m a la r, 
te rm o d in a m ik a n in g   u c h ta   q o n u n i  b a ta fsil  o 'rg a n ilg a n .  B u n ­
d a n   ta s h q a ri,  q a y tm a s   v a  q a y tu v c h i  ja r a y o n la r   h a m   k o 'rib  
chiqilgan.  O lingan  n a tija la r  gazlar,  su y u q lik lar  va  q a ttiq   jism lar 
term o d in am ik asin i  o 'rg an ish g a  ta tb iq   qilingan.
K ito bn in g  to 'rtin c h i  bobida  z a rra la r  soni  o 'zg aru v ch i  siste­
m a la r  te rm o d in a m ik a si  s ta tis tik   fizika  m e to d la ri  y o rd a m id a  
o 'rg an ilg an .  B u n d ay   sistem alarn i  o 'rg a n is h d a   m u h im   b o 'lg an 
G ibbsning  k a tta   kanonik  taqsim oti  k eltirib   chiqarilgan.  S tatistik  
y ig 'in d i  y o r d a m id a   te r m o d in a m ik   k a t t a l i k l a r n i   h is o b la s h
5


mumkinligi ko'rsatilgan. Olingan natijalar asosida nurlanish term o- 
dinamikasi,  gom ogen  va  g etero g en   sistem alard ag i  m uvozanat 
va  barqarorlik  sh artlari  ko'rib  chiqilgan.  Bobning  yakunida  faza 
o'tishlarin in g  Y ang-Li  va  L an d au   nazariyasi  bayon  qilingan.
Ideal  sistem alar  statistikasig a  beshinchi  bob  bag'ishlangan. 
S tatistik   n azariya  asosida  M aksvell,  M aksvell-B olsm an,  B oze- 
E y n sh tey n   va  F e rm i-D ira k   ta q sim o tlari  olingan.  Bu  taqsim ot- 
larn i  yuqori v a  p ast  te m p e ra tu ra la r  sohasida  ta tb iq   qilish  bayon 
qilingan.  B ir  atom li  k v a n t  ideal  g azlar  u c h u n   te rm o d in am ik  
k a tta lik la rn i  hiso b lash   y o ‘llari  k o 'rsa tilg a n .  B u  y e rd a   Boze~ 
E y n sh tey n   ko nd en satsiyasining  fizik  m a ’nosi  k v a n t  nazariyasi 
asosida  ochilgan.  B u  b o rad ag i  zam onaviy  y u tu q la rg a   alohida 
e ’tib o r  berilgan.  Q attiq   jism la r  issiqlik  sig'im i  n azariy asi  va 
p a st  te m p e ra tu ra la rd a   ta jrib a   n a tija la ri  bilan  mos  tu sh u v ch i 
D ebay   nazariyasi  berilgan.  K o ‘p  atom li  m olek ulalardan  tashkil 
to p g an   ideal  gazlar  issiqlik  sig‘imi  klassik  va  k v a n t  n azariyalari 
asosida  bayon  qilingan.  M anfiy  absolut  te m p e ra tu ra n in g   m av- 
judligi  term od in am ika,  sta tistik   fizika  va  k v a n t  nazariyasi  n u q- 
ta y i  n a z a rid a n   k o ‘rsatilgan.
K ito b n in g   o ltin c h i  b o b id a   n o id e a l  s is te m a la r   s ta t i s t i k  
n a z a riy a si  b ay o n   qilingan.  B u  y e rd a   noideal  b ir  atom li  gaz 
holat  ten g lam asi  o'rganilgan.  B u n d ay   sistem alarni  o‘rg an ishd a 
korellatsion  fu n k siy alar  m etod i  m uhim dir.  Bu  m etod  bir  q ato r 
olim lar  tom onidan  ishlab  chiqilgan.  Bu  darslikda  N.N.Bogolyubov 
ishlab  chiq qan  zan jir  te n g lam a lar  sistem asi  bayon  qilingan  va 
uni  tuzish   yo'llari  u sta d a   to 'x ta lib   o‘tilgan.
F lu k tu a ts iy a   ho disasi,  flu k tu a ts iy a n in g   te rm o d in a m ik   va 
s ta tis tik   n a z a riy a la rig a   e ttin c h i  bob  b a g 'ish la n g a n . 
0
‘lchov 
a s b o b la rin in g   sezg irlig i  f lu k tu a ts iy a   b ilan   b e v o sita   b o g 'liq  
ek an lig i  v a  N a y k v ist  n a z a riy a si  b ay o n   qilingan.  O sm onning 
ran g i  va  R eley  sochilishi  tahlil  qilingan.
K itobda  nom uvozanat  ja ra y o n la r  term odinam ikasi  sakkizin- 
ch i  b o b d a  k eltirilg a n .  O n z a g e r  p rin sip i  k o 'rib   c h iq ilg an   v a 
ay q ash  hodisalarni o 'rg a n ish g a  ta tb iq   qilingan.  Nochiziqli no m u ­
vo zanat  te rm o d in am ik a  to ‘g ‘risid a  tu s h u n c h a la r  berilgan.
D arslikda  k inetik ag a  k a tta   e ’tibor  berilgan.  K in etik   m u am - 
m oning  kelib  chiqish  sab ab la ri  v a  uni  b a rta ra f  qilish  yo'llari 
ko'rsatilgan.  B roun  h a ra k a tin in g   Sm oluxovskiy  va  E y n sh tey n  
nazariy alari  berilgan.  S m oluxovskiy tenglam asi  asosida  F o k k e r- 
P lan k   va  k in etik   balans  ten g lam alarin i  chiqarish  ko'rsatilgan.
6


S iy rak   gazlar  u c h u n   B olsm an  ten glam asin in g   tahlili,  H - teo- 
rem a  va  en tro p iy an in g   o'sish  qon u n in in g  isboti  o‘ninchi  bobda 
keltirilgan.  B olsm an  te n g lam a sin in g   sta tsio n a r  yechim i,  lokal 
ta q s im o t  f u n k s iy a s i,  G id r o d in a m ik a   te n g la m a s i  o lin g a n . 
B og oly u bo vn in g  k in e tik   z a n jir  te n g la m a s i  m e to d ik   n u q ta y i 
n a z a rd a n   ishlab  chiqilgan.  B u  te n g la m a d a n   x u su siy   hollard a 
o ‘zi  m oslashgan  v a  V lasovning  chiziqli  te n g lam a larin in g   olinishi 
k o 'rsa tilg an .
D arslikda  bayo n  qilingan  n aza riy   m av zu larn i  am aliy  m u s- 
ta h k am la sh g a   k a tta   e ’tib o r  q aratilg a n .  S h u   m a q sad d a  h a r   b ir 
bob  oxirida  m av zu larg a  m os  keluv chi  m a salala r  v a  sinov  savol- 
lari  keltirilgan.  B a’zi  m a salala r  yech im lari  bilan  berilgan.
D arslikda  m av zu larn i  ta n la sh d a   u n iv e rs ite tla r  u c h u n   ishlab 
ch iq ilg an   « S tatistik   fizika,  te rm o d in a m ik a   v a  k in e tik a   k u rsi 
bo'yicha  n am u n av iy   d astu r»   asos  qilib  olingan.  K u rsn i  bayon 
qilish  m etodikasi  O 'zbekiston  Milliy  u n iv e rsite ti  fizika  fak u lte ti 
nazariy   fizika  k afed ra sid a  o rttirilg a n   k o 'p   yillik  k a tta   ta jrib a g a  
asoslangan.
D arslik  O 'zbekiston  R espublikasi  V azirlar  M ah k am asi  qoshi- 
d ag i  «F an  v a   te x n o lo g iy a la r  m ark azi»   4  И -2 -1 7   sonli  in n o - 
vatsio n  loyiha  doirasida  yozilgan.
D arslik n i  y a ra tilish id a   fik r-m u lo h a z a la rin i  b ild irg a n   ta q -  
rizch ilar  prof.  A.A. B o y d ed aev   v a  prof.  M. R asu lo v ag a  m u a l- 
liflar  o'z  m in n atd o rch ilik larin i  bildiradilar.
7


K IR IS H
T erm o d in am ik a  va  s ta tis tik   fizika  m oddaning  fizik  xossa- 
larin i  o 'rg a n ish d a   m u h im   a h a m iy a t  k asb   etib,  m a te riy a n in g  
issiqlik  h a ra k a t  form asini  o 'rganadi.  U larning  asosiy  m azm uni 
issiqlik  m u v o z an at  h o latd a  b o 'lg an   k o 'p   sondagi  z a rra la rd a n  
ta sh k il  to p g a n   m akroskopik  sistem ad a  issiqlik  h a ra k a t  q o n u - 
n iy atlari  va  u n d a   o 'ta y o tg a n   jaray o n larn i,  eng  avvalo  te rm o ­
d in a m ik   m eto d ,  s o 'n g   esa  s ta tis tik   m e to d   y o rd am id a  o 'rg a - 
n ish d a n   iborat.
T e rm o d in a m ik a   feno m enologik  x a ra k te rig a   k o 'ra ,  issiqlik 
m u v o zan atd a  b o 'lg an   sistem ad a  o 'ta d ig a n   ja ra y o n larn i  o 'rg a - 
n ish d a  o sh ko ra  ra v is h d a   b iro r  fizik  ta s a v v u r  yoki  m odeldan 
foydalanm aydi.  M asalan,  m oddaning  atom   yoki  m olekulalardan 
ta s h k il  to p g a n lig in i  n a z a rg a   o lm a sd a n   e n e rg iy a ,  e n tro p iy a , 
e rk in   en erg iy a  k ab i  a b s tra k t  k a tta lik la r  orasidagi  bo g'lanish- 
larn i  aniqlaydi  v a  fu n d a m e n ta l  q o n u n iy a tlarn i  k ash f  qilishga 
olib  keladi.  T erm o d in am ik a  fizik  hodisalarni  o 'rg an ish d a  feno­
m enologik  y o n d ash ish   q an ch alik   m u h im   ekanligini  nam oyish 
qiladi.  A m m o  issiqlik  h a ra k a t  qonunlarini  o 'rg an ish d a  q an ch a - 
la r  m u h im   n a tija la rg a   kelsad a,  u n ing   xu su siy atlarin i  c h u q u r 
o 'rg an ish n i  ch eg aralay d i  v a  tek sh irilad ig an  fizik  hodisalarning 
ichki  tab ia tin i  ochishga  im kon  berm aydi.
S ta tistik   fizika  k v a n t  m ex an ik a  bilan  b ir  q ato rd a  zam onaviy 
fiz ik an in g   aso sini  ta sh k il  q ilad i  v a  m ik ro sk o p ik   n a z a riy a g a  
ta y a n g a n   h o ld a  fizik  h o d isa la rn i  h a r   to m o n lam a  o 'rg a n a d i. 
S tatistik   fizika  k a tta   sondagi  z a rra la rd a n   (m olekulalar,  atom lar, 
p ro to n la r,  e le k tro n la r,  fo to n lar,  n e y tro n la r  va  boshqa  z a r r a ­
lard an)  tashk il  to p g an   m akroskopik  sistem alarning  x u su siy at­
la rin i,  u n d a   o 'ta y o tg a n   ja ra y o n la rn i,  q o n u n iy a tla rn i  m ik ro ­
skopik  n u q ta y i  n aza rid an   o 'rg an u v ch i  va  te k sh iru v ch i  bo'lim i 
hisoblanadi.
M o d d a larn in g   tu z ilish   m o d ellarig a  bog'liq  h o ld a  s ta tis tik  
fizika  -   klassik  va  k v a n t  statistik a g a  bo'linadi.  A g ar  m a k ro ­
skopik  sistem an i  ta sh k il  qilg an   ato m   va  m o lek u lalar  klassik 
m exanika  q o n u n iy atlari  b o'yich a  h a ra k a tla n a d i  d eb   hisoblasak,


bir  q a to r  h odisalar  to ‘la  htolda  tavsiflanadi.  B u  holda  m oddaning 
klassik  modeli  tanlanadi.  A na  sh u   m odel  asosida  tuzilgan  s ta ­
tistik   fizika  qisqacha  klassik  sta tistik a   yoki  sta tistik   m ex an ik a 
d eb   yuritiladi.
A g ar  m ak ro sk o pik   siste m a n i  ta sh k il  e tg a n   z a rra la r  k v a n t 
m exanika  q o n u n iy atlarig a  b o ‘y su n sa,  u   holda  m od d anin g   k v a n t 
modeli  ta n la n ad i  v a  sh u   m odel  asosida  tu zilg an   sta tistik   fizika 
k v a n t  sta tistik   fizika  d e b   yuritiladi.
B u n d an   ta sh q ari,  s ta tis tik   fizika,  m os  rav ish d a,  m uvozanatli 
ja ra y o n la r  v a  nom uvozanatli  ja ra y o n la r  nazariy asig a  bo'linadi. 
B irinchi  holda  n aza riy a  v a q tg a   b o g 'liq   b o 'lm a g a n   eh tim ollik 
v a  o‘rta c h a   q iy m at  bilan  ish  k o ‘rsa,  ik k inch i  holda  esa  v aq tg a 
bog‘liq  bo'lgan  ehtim ollik  v a  o 'rta c h a   q iy m a t  bilan  ish  ko'radi. 
S h u n d a y   qilib,  sta tistik   fizikada  to ‘r t t a   n az a riy   bo'lim   m a v ju d  
(jad v alg a  qarang).
Jarayonlar
tipi
Model
klassik
k v a n t
M uvozanatli
jaray o n lar
m uvozanatli  jaray on lar 
klassik statistikasi 
(statistik  m exanika)
m uvozanatli  jarayonlar 
k v a n t  statistikasi 
(kvant  statistika)
Nom uvozanat
jaray o n lar
nom uvozanat  jaray on lar 
klassik statistikasi 
(klassik  kinetika)
nomuvozanat  jarayonlar
statistikasi
(kvant  kinetika)
S ta tis tik   fizika  m etod i  fizikaning  b a rc h a   so h alarid a  qo‘lla- 
niladi:  gazlar  fizikasida,  su y u q lik   v a  q a ttiq  jism lar,  ato m   y ad ro - 
siga,  ko sm ik  fazo lard a  y o ru g 'lik n in g   ta rq a lis h id a ,  y u ld u z la r 
n aza riy asid a  v a  hokazo.
9



Download

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   561




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish