Termodinamika va statistik fizika


bet184/561
Sana29.07.2021
Hajmi
#131801
1   ...   180   181   182   183   184   185   186   187   ...   561
Bog'liq
Terma dinamika va statistik fizika

f*'ip'i T )  ~ ц\р> T ) = —  v' . 
(4.75)
Г
Y u q o rid a g i  (4.73) v a   (4.75)  ifodalarni solishtirib,  b u g 1 bosim ining 
tom chi  radiusiga  bog'lanishini  topamiz:
р' = р е х р Ш -  
(4-76)
4.10.  Faza  o ‘tishlar.  B irin ch i x il  faza  o‘tishlar
K r it ik   n u q ta  m a v ju d lig in i  ilk   b or  E n d ry u   (1869)  C 0 2  ni 
o 'rg a n g a n d a   kuzatgan.  B ir  qancha  v a q td a n   k e y in   V a n -d e r - 
V aals  o ‘zin in g  m ashhur  tenglam asini  ta k lif  qiladi.  V a n -d e r - 
V aa ls  h olat  ten glam asi  kondensatsiya  n azariya si  ta r ix iy   rol 
o ‘ynagan.  Bu  tenglam aning  m uhim   xossasi,  bitta  tenglam a  bir 
v a q tn in g  o'zida  ham   gaz,  ham  suyuq  holatni  ta v s ifla y   olgan. 
B izga  um u m iy  fizik a  kursidan  m a’lumki,  bu  tenglam a  m a’lum  
tem p eratu ralar  in tervalid a  nom uvozanat  sohaga  ega.  B u nday 
holdan  qutilish  uchun  M aksvell  ten g  yuzalar  qoidasini  kiritadi. 
V a n -d e r-V a a ls   ten glam asi  va  M ak svell  te n g   yu zala r  qoidasi 
birgalikda  kondensatsiya  hodisasini  tushuntirib  bergan.  0 ‘sha 
v a q td a   m od dan in g  b ir  a g re g a t  holatdan  ik kin ch isiga  o 'tish i
146


faza  o'tish i  degan  nom  olgan.  S h u n day  qilib,  fazalar  o'tishining 
nazariyasiga  asos  solingan.  T u rli  sistem alar  ustida  olib  borilgan  
ta d q iq o tla r  faza  o'tish   gaz  h olatdan   su yu qlik   h olatiga  o ‘ tish 
bilan  chegaralangan,  juda  k o'p   qirrali  ekanligi  nam oyon  b o ‘ldi.
M u vozan at  holatdagi  g e te ro g e n   sistem ada  tashqi  ta ’sirlar- 
ning  o'zgarishida  modda  bir fazadan  boshqa  fazaga  o ‘tishi  m um - 
kin.  Masalan:  suyuq  holatdan  gaz  holatga,  bir  kristall  m o d ifi- 
katsiyadan   boshqasiga,  norm al  o'tk a zgich   holatdan  o ‘ta  o'tk a z- 
gich   holatga,  ferrom agn it  holatdan  p ara m agn it  holatga  v a   h.k. 
Bu  faza  о ‘ tish lam in g  qisqacha  r o ‘y x a ti  bo'lib,  uni  yana  d avom  
ettirish   mumkin.  Faza  o ‘tishlar  nazariyasi  h o zirgi  kunda  juda 
rivo jla n ga n   bo'lib,  ushbu  darslik  doirasida  barcha  nazariyalarni 
qam rab   olish  m um kin  emas.
Fa za  o ‘ tish la r  n a za riya sin i  a v v a l  te r m o d in a m ik   n u q ta y i 
n azard an   k o 'rib   chiqam iz.  Faza  o 'tis h la r  h a r  d oim   b a ’ zi  b ir 
term od in am ik   kattaliklar  uzluksizliginm g  buzilishi  bilan  b o g ‘ - 
lan gan dir.  O 'tish   nuqtasida  G ib bs  te rm o d in a m ik   p oten siali- 
n in g  b irin ch i  y o k i  ik k in ch i  ta r tib li  h o s ila la rin in g   u zilish ga 
duchor  bo‘ lishiga  qarab,  faza  o'tish lar  birin ch i  va  ikkinchi  xil 
faza  o'tish larga  bo'linadi.  A g a r   G ibbs  term od in am ik   potensiali- 
d an   o lin ga n   b irin ch i  ta rtib li  hosila  u zilish ga   d u ch or  bo'lsa, 
ikkinchi  tartib li  hosila  esa  uzluksiz  b o ‘ lsa,  b u n d ay  faza  o ‘tish 
birinchi  x il  faza  o'tishlar  deb  yuritiladi.  A g a r   aksincha  bo'lsa, 
u  holda  ikkinchi  xil  faza  o'tishlar  d eb   yuritiladi.
B irin ch i  xil  faza  o'tish larda  solish tirm a  h ajm ,  solishtirm a 
e n tro p iy a   o ‘ tish  nuqtasida  uzilishga  d u ch o r  b o ‘ladi.  B irin ch i 
xil  faza  o'tishlarda  yashirin  issiqlikning  yu tilishi  yok i  ajralishi 
kyzatiladi.  Bunday  o ‘tishga  erish,  bug'lanish,  sublim atsiya,  bir 
kristall  holatdan  ikkinchi  kristall  holatga  o'tish   kiradi.
B irin ch i  x il  faza  o 'tish la r  ten glam asi  K la p e y r o n -K la u z iu s  
tom onidan  berilgan.  Bu  tenglam ani  olishda  faza lar  m u vozan ati- 
da  ik kala  fa za d a g i  k im y o v iy   p o ten sia lla rn in g  te n g lik   sh arti
//  ( T , p )  =   /t  ( T , p )  dan  foydalanamiz. Buning uchun ushbu ten g- 
likning  h ar  ikkala  tom onidan  to 'liq   d iffe re n s ia l  olamiz:
dp  = - s  d T  +  dp, 
d/,  = - s   d T  +   dp,
dfi  (T , p ) = d /х  (T ,  p). 
(4.77)
147


Mos  differen siallarn i  solishtirib  qu yid agi  ifodani  olamiz:
£  =  —
• 
'  (4-78)
d T  
v  —v
Bu  yerd a  s  va  v  -   bitta  zarraga  to ‘g ‘ri  kelgan   entropiya  va 
hajm.  (4.78)  m uvozanat  egriligin in g  d ifferen sial  tenglam asi  b o ‘ - 
lib,  u  Klayperon-Klauzius  tenglamasi  deyiladi.  K o ‘pincha  bu 
tenglam a  qu yid agi  k o ‘rinishda  ham  yoziladi:
dp 
Л
d T   ~   T ( v   - v   ) 
^4 ’7 9 ^
y o k i
dp  _  
L
d T  
T ( V   - V   )
(4.80)
Bu yerda  A yoki  L  =   A N  -   o ‘tish issiqligi yoki yashirin issiqlik deb 
yuritiladi,  Av  =   v  — v   yoki AV  =    -  V   -   mos  ravishda  m olyar 
solishtirma hajm yoki molyar hajm o'zgarishi. (4.79) yoki (4.80) teng- 
lamalarning
d T  
T A v  
,  .  d T  
T A V  
d ? " —
  yokl  d ? -  —
ko'rinishda  yozilishi  -   faza  o ‘tishda,  bosim  o'zgarish iga  qarab 
o ‘tish  tem p eratu rasining  o ‘zgarishini  aniqlaydi  (masalan,  m uz- 
lash  yok i  qaynash  nuqtasi).
S u yu qlikning  b u g ‘ga  o'tishida  issiqlik  beriladi  v a   hajm   har 
doim   ortadi,  v a   dem ak,
^ > 0
dp
b o ‘ladi,  y a ’ni  bosim  oshganda  qaynash  tem peraturasi  har  doim  
ortadi.  A m m o,  erishda  esa  ikki  hoi  uchraydi:
dT*
1)  Av  =   v   -   v   >   0  b o ‘lsa,  u  holda  —   > 0   b o ‘ladi,  demak,
dp
bosim   o rtish i  bilan  erish   tem p eratu rasi  k o ‘ tariladi.  B u n d ay 
hoi  d eya rli  barcha  qa ttiq  jism lar  uchun  bajariladi.
dT
2)  Ли  =   v  -   v   <   0  b o ‘lsa,  u  holda  —  < 0   bo'ladi,  dem ak,
dp
bosim  ortishi  bilan  erish  tem peraturasi  pasayadi.  B u nday  hoi 
148




I

^

Download

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   180   181   182   183   184   185   186   187   ...   561




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish