Suvoqchilik va pardozlash ishlari


 .4 . Suvoq qorishmalari rctseptlari



Download 2,78 Mb.
Pdf ko'rish
bet16/63
Sana16.11.2022
Hajmi2,78 Mb.
#867471
1   ...   12   13   14   15   16   17   18   19   ...   63
Bog'liq
Vm4TTcfUm16PlJfIWgVm

2 .4 . Suvoq qorishmalari rctseptlari
Q urilishda t o ‘p lan g a n b o y tajriba q orishm alarning n am unaviy 
retseptlarini tavsiya etishga im k o n beradi. Lekin foydalaniladigan 
m ahalliy m ateriallarning sifatini hisobga olib, bu retseptlarga te- 
gishli o ‘zgartirishlar kiritilishi m u m k in . B in o n in g ichini suvash 
u c h u n xona havosining nisbiy nam ligi 60 % gacha b o l g a n d a ohak- 
g i p s va o h a k - g i l q o r i s h m a l a r i i s h l a ti la d i . H a v o n i n g n isb iy
namligi 60 % dan ziyod b o l g a n d a , shuningdek tashqi suvoq u c h u n
s e m e n t, s e m e n t-o h a k va sem ent-gil qorishm alaridan foydalanish 
kerak ( 4 - 6 - jadvallar).
25


4-jadval
O d d iy s u v o q la r u ch u n q o ris h m a la r
Q o ris h m a la rn in g h a jm b o 'y ic h a ta rk ib i
Y uza xili
o h a k q u m
s e m e n t—o h a k
b o 'tq a s i— q u m
o h a k — 
q u m
o h a k
- g i p s
—q u m
N a m lig i 6 0 % d a n y u q o ri 
b o 'lg a n x o n a la r, tash q i 
n is h a b la r, k a rn iz la r, 
s ik o lla r, p a ra p e tla r va 
d e v o rla rn in g v a q t-v a q tid a
n a m la n ib tu ra d ig a n jo y la ri: 
p u r k a lm a q a tla m
1 :2 ,5 -4
1 :0 ,3 - 0 ,5 -0 ,5 :3 ,5
g ru n t q a tla m i
1:2-3
1 :0 ,7 - 1 :2 ,5 -4


sirtq i q a tla m
1: 1- 1,5
1 :1 - 1 ,5 -1 ,5 -5 ,0


N isb iy n am lig i 6 0 % g ach a 
b o 'lg a n x o n a la rn in g ich k i 
y u z a la ri, tash q i g is h tin va 
b e to n d e v o rla r, sh ip la ri: 
p u rk a lm a q a tla m
2
1 :0 ,5 - 0 ,7 :4 -6
1 :2 ,5 -4
g ru n t q atlam i

1 :0 ,7 -1 ,0 :3 -5
1:2-3


1 :1 -1 ,5 :2 -3
1: 1-2

N isb iy n am lig i 60 % d an
z iy o d b o 'lg a n x o n a la rn in g
g 'is h tin va b e to n d e v o rla ri
p a rd e v o rla rn in g ich k i 
yu zala ri: 
p u rk a lm a q a tla m
1 :2 ,5 -4
g ru n t q a tla m i

1:2-3

sirtq i q a tla m

1: 1-2

N isb iy n am lig i 60 % gacha 
b o 'lg a n x o n a la rd a g i y o g 'o c h
va g ip s d e v o rla r h a m d a
p a rd e v o rla rn in g ich k i 
yu zala ri: 
p u rk a lm a q a tla m
g ru n t q atlam i
sirtq i q a tla m


1 :0 ,3 - 
-1 ,2 :2 -3
1 :0 ,5 - 
-1 ,5 :2
1: 1- 1,5:0
26


B inoning m u n ta z a m ravishda n a m tegib turm a y d ig a n tashqi 
devorlari, s h u n in g d e k nisbiy namligi 60 % d a n oshm aydigan x o ­
n a la r n in g ichki d e v o rla ri, o r a y o p m a la r i va s h i p l a r i n i suvash 
u c h u n s e m e n t - o h a k qorishm asi o ‘rniga 
s e m e n t-g il q o ris h m a - 
sini is h la tis h m u m k i n . B u n d a q o r i s h m a n i n g y o y ilu v c h a n lig i 
Stroy S N I L konusi 13 — 14 sm botadigan d a rajada b o ‘lishi, loy 
hajm ining s e m e n t hajm iga nisbati esa 1,5:1 d a n oshmasligi kerak.
Havo ha rora ti +10°C d a n past b o ‘lm a g a n d a yozda va qishda 
qo rish m ala rn in g tarkibi bir xil b o ‘ladi. H a ro rat + 5 ° C d a n past 
b o ‘lganda q o ris h m an in g yuzaga suvash paytidagi harorati 8°C dan 
past b o ‘lmasligi lozim. Havo harorati b u n d a n past b o l g a n d a qorish- 
m aga qorishm a haroratini pasaytirmaydigan q o ‘shilm alar qo'shiladi 
(6-jadval).
M anzarali suvoqlar u c h u n b o g ‘lovchi, toMdirgich va b o ‘yovchi 
m o d d a — p ig m e n td a n tashkil topgan qorishm alar ishlatiladi. B u n ­
d a n tashqari q orishm aga, h a r xil m anzarali q o ‘sh ilm ala r — 1% 
g a c h a sly u d a , 10 % g a c h a m a y d a l a n g a n s h is h a va h o k a z o la r
q o ‘shilishi m u m k in .
5-jadval
Q o ris h m a h a ro ra tin i 
m e ’y o rd a n p astga 
tu s h irm a y d ig a n q o 's h ilm a
H a ro ra t, °C
Q o 's h ilm a m iq d o ri, 
s e m e n t m assasiga n isb atan
% h is o b id a
P o ta s h
0 d a n 5 g ach a
5
6 d a n 15 g ach a
10
16 d a n 30 g ach a
15
N a triy n itrit
0 d a n 5 g ach a
5
6 d a n 9 g ach a
8
10 d a n 1 5 g ach a
10
27


6-jadval
M a n z a r a li suvoq u ch u n q o ris h m a la r ta rk ib i
Y uza tu ri 
^
S e m e n t m a rk a si
Q o ris h m a n in g hajm b o 'y ic h a ta rk ib i 
(s e m e n t — o h a k b o 'tq a s i — q u m ) .
M 2 0 0
M 3 0 0
M 4 0 0
B in o n in g nisbiy n am lig i 60 % gacha 
b o ’lgan x o n a la rd a g i g 'is h tin , b e to n
d e v o rla r, p a rd e v o rla rn in g yu zasi 
S h u n in g o 'z i, le k in n a m lik 6 0 % d an
o itiq
H a m is h a n a m va m an fiy h a ro ra t 
t a ’sirid a b o 'la d ig a n y u z a la r 
N a m va m u s b a t h a ro r a t k a m t a ’sir 
e ta d ig a n tash q i g 'is h tin va b e to n
d e v o rla r
1:4:12
1:0,3:4
1:0,33 
1:1,5:7 d an
1:0,5:4 
g a c h a
1 :1 ,5 :1 6
1:0,6:5
1 :0 .3 :4
1:2: 8 d a n
1:0,6:5 
g a c h a
1:6:18
1: 1,6
1 :0 ,5 5 :4 ,5
1:3:9 d a n
1: 1:6 
g a c h a
Ba'zi t e m ir - b e to n panellarga m o'ljallangan m anzarali q o ris h ­
m ala r markasi 150 d a n , yengil p a n e llar va fasadlarni suvashga 
moMjallangan qorish m ala rn ik i 50 d a n past b o ‘lmasligi kerak.
H a r xil rangdagi m an z a ra li suvoq q o r is h m a la rin in g tarkibi 
7-jadvalda keltirilgan.
7-jadval
R an g li o h a k —qum q o rish m a si ta rk ib i
(m assasi b o 'y ic h a % da)
S u v o q ran g i
Q o ris h m a n in g ta rk ib iy
q ism la ri
о
k
u
lr
a
n
g
q
iz
g
'i
s
h
-
s
a
ri
q
y
a
s
h
il
os

y
a
sh
il
s
a
ri
q
to
'q
s
a
ri
q
•op
ra
O h a k b o 'tq a s i 
M 4 0 0 m a rk a li oq
10
20
15
15
22
10
20
12
p o rtla n d se m n t
7



2

6

M 4 0 0 m a rk a li p o rtla n d s e m e n t

5
10
15

20

8
28


jadvalning davomi
1
2
3
4
5
6
7
8
9
K v ars q u m i

74


74



O q kvars q u m i


58



68

S a riq q u m





15


O q o h a k to s h d a n o lin g a n q u m
60
M a n n a r q u m i
70




40

18
M a r m a r uni
13




10


T u y ilg a n g ‘ish t
0,5 —2 m m y irik lik d a g i


15
60




m a rm a r u v o q la ri
G 'o v a k m a rg a n e s
T e m ir surigi

1
2
5




Y ashil p ig m e n t



2
2



X ro m o ksidi
O xra
4.5
6
2
M u til




0,5


M an zarali suvoq q o rish m ala rin in g tarkibiy qism lari qorgichga 
quyidagi tartib d a solinadi: a w a l oh ak b o h q a si va sem en t soli nib,
1—2 m in u t d a v o m id a a ra la s h tirila d i, k eyin q u m s o lin a d i va 
aralash m a y ana 3 m in u t dav o m id a aralash tirilad i, so ‘ng b o ‘yoq 
ezgichda b ir qism o h a k bilan aralashtirilgan p igm ent q o ‘shiladi. 
T ay y o r m assaga tegishli m iqdordagi suv q o 's h ib qo rish m a tayyor- 
lanadi.

Download 2,78 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   12   13   14   15   16   17   18   19   ...   63




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish