Sh. Sodiqova

kom pyuter  o'yinlari,
 
m ultim ediali  dctsturlar
  ham   alo h id a  ah am iy at  kasb  etadi.  B u g u n g i  kun-
97

---

da  axborot  texnologiyalari  ta ’lim   sohasida  ota-onalar,  pedagogiar  va 
boshqa  m utaxassislam ing  im koniyatiarini,  xususan  m aktabgacha  ta'lim  
yoshidagi  bolalarga  ta ’lim   berish  y o 'llarin i  sezilarli  darajada  kengavtir- 
m oqda.  Z am onaviy  kom pyuterlardan  unum li  va  sam arali  foydalanish 
yosh  bolalarning  iqtidorlarini  to ‘la  ochilishiga  va  qobiliyatlarini  tako- 
m illashtirishga yordam   berishi.  shubhasizdir.  R iv o jlangan  davlatlarda b o lj- 
larga  m o ‘ljallangan  kom pyuter  dasturlarining  k o ‘plab  turlari  ishlab  chi- 
qilgan. R espublikam izda ham  2008-yildan boshlab “B ilim don” turkum idagi 
kom pyuter  m ashg^ulot-o'yinlari  ishlab  chiqila  boshlandi.  Ana  shu  turkum  
doirasida  ishlab  chiqilgan  “R ang  va  shakilarni  o ‘rganam iz”  dasturi  3-5 
yoshli bolalarning aqliy rivoj lanishi  uchun katta im koniyatlarga ega.
D asturdan foydalanish orqali bolalar quyidagi bilim larga ega bo‘lishadi:
1) oltita asosiy ranglam i (qizil,  sariq, yashil, k o ‘k,  oq. jigarrang) osonlik 
bilan o 'rg an ib   oladilar;
2)  ranglam i  predm etlar  bilan  b o g ‘liqlikda  “k o ‘rish”  hissini  rivojlan- 
tiradilar;
3) h a r bir rang haqida qiziqarli sh e ’riarni  bilib  oladilar;
4) to 'rtta   asosiy  shaklni  (doira,  uchburchak,  to 'rtb u rch a k ,  teng  lom onii 
to ’rtburchak) bir-biridan ajrata oladilar:
5)  tu rli  p red m etlard a  shakilarni  belgilay  olish  qo b iliy atin i  rivoj lan- 
tiradilar:
6) p red m etlarn i  turli  x u su siy atla ri  orqali  guruhlay  oladilar;
7)  b erilg an  p red m etlar ich id an  m an tiq iy   ortiqchasini  aniqlay  oladilar:
8)  d astu r  orqali  b o lalarn in g   flora  (o 'sim lik )  v a  fauna  (hay v o n o t)  dun- 
v o si  b ilan  y aq in d an  tan ish ish lari  t a ’m inlanadi;
9) m a y d a  b o ‘lak lard ag i o ‘zaro  uzviy  b o g ‘liqliklarni  aniq lash  m alakasi 
rivoj lan ad i22.
D astu rn in g   ran g   v a   shakllarini  o ‘rgatuvchi  sahifalarida  b o lala rn in g  
o ‘rganishlari  oson b o 'lis h i  u ch u n  avval ikkita rang (yoki  shakl)  b irm a-b ir 
k o 'rsa tilib   nom i  aytiladi  va  jo y i  o ‘zgai1irilib,  u lar  birin-ketin  s o ‘raladi. 
S o ‘ralg an  ran g  (shakl)  bola taralid an  t o ‘g ‘ri k o ‘rsatilsa,  u  o lqishianadi  va 
k eyingi  ran g   s o ‘raladi.  U slubiy  jih a td a n   b olalarning  t o ‘g ‘ri  jas oblariru 
olq ish lan ish i ularda o ‘rg an ish g a ra g ‘batni oshiradi.  B ordi-vu,  b o la s o ‘ral- 
gan  rangni  n o to ‘g ‘ri  b elgilasa,  x ato g a  y o ‘l  q o ‘ygani  bildiriladi  v a   qayta 
hara k at qilib  k o ‘rishi  s o ‘raladi.
22.  Rang  va  shakilarni  o ‘rganamiz.  Maktabgacha  yoshdagi  bolalar  uchun  multimedia 
.dasturi. -  Т.:  "O ’zbegim dasturlari”. 2008. -  3-b.
98

---

D asturda b o lalar  bilim ining  ichki -  d astu riy  n azo rati  prog ram m alash - 
tirilgan.  D astu rd an   fo y d alan ay o tg an   b o lan in g   y o ‘l  q o 'y a y o tg a n   xatolari 
tahlil  qilib  b o n la d i  va  b o la  a d ash ay o tg an   y o ’nalish d a  x a to lar  soni  k o ‘- 
payishi  bilan  u n ing  bilim ini  m u stah k a m lav d ig an   o ’y in  boshlanadi.
D astu rd a  bir  q ator rasm larn i  k ich ik  b o T a k lard an  t o ‘plab,  y a x lit holga 
keltirish  o 'v in i  ham   o 'rin  olgan.  B o la v azifan i  t o 'g 'r i  bajarsa rasm   syuje- 
tiga  m os  ovoz  eshittiriladi.  Jam i  y ig irm ata  rasm ni  kichik  p arch alard an  
to 'p la sh   shart  qilib  beriladi.  R asm larn in g   av v alg ilari  faqat  to ‘rt  b o 'la k k a  
boMingan  b o 'lsa ,  keyinroq  olti  b o ‘lak k a  b o ‘lin g an  rasm larn i y a x lit  holga 
keltirish  s o :raladi.  D astu r  ilk  o 'rn a tiig a n d a   olti  rasm   bu  o ’yin  u ch u n   faol 
turadi.  B olar  ran g lar  va  shakllarni  o ‘rganish  b o ’y ic h a  q o lg an   m ashqlarni 
bajarish  asn o sid a qolgan rasm la r ham   faollashib  boradi.
F ao iiy atn in g   sam arali  turlari  (m ehnat,  konstruktiv,  tasv iriy )  fikrlashni 
rivojlantirishning  keyingi  rejalash tirilg an   v azifalarin i  am alg a  o sh irish  
uchun o ‘zig a xos  im k o n iy atlarn i yaratadi.  B o la o ‘zin in g   am alga oshirgan 
harakatlari  n atijalarini  k o 'ra  oladi.  b ajarilayotgan  ishning b osqichlari,  uni 
am alga oshirish u su llarin i  aniqlaydi.
M eh n at  fao liy atig a  aso slan g an   aqliy  tarb iy a   b o lalarn in g   sensor  taj- 
ribalarini  b o y itish g a  y o ’naltirilgan:  m ateriallar,  u la m in g   belgilari,  x u ­
susiyatlari,  am alg a  oshirilgan  fao liy at  n atijasid a   y u za g a   k elad ig an   o ‘z- 
g arish lar (qum   su v   sepilgach nam   b o ’ladi;  ch o p ilg an  y e r y u m sh o q  b o ‘lib 
qoladi,  sovun  su v d a  k o ‘p iradi)  b ilan   tanishadi.  B olalarda  m ateriallar, 
m ehnat  qurollari  va  v ositalari,  m eh n atg a  doir  harak atlarn i  bajarish 
haqidagi  bilim 'lar tizim i  shakllanadi.
Ayniqsa,  q o ’l  m ehnati  ta s a w u r   (shu  ju m la d an ,  fazoviy),  topqirlik, 
ijodkorlikni  riv o jlan tirish  u c h u n   chek siz  im k o n iy atlarg a ega.
Tabiat q o ‘y n id a  am alga o sh irilad ig an  m eh n at b ilish  fao liy atid a alo h id a 
aham iyat kasb etib,  bolalarni  o ‘sim lik lar v a  h av v o n o t du n y o sin in g  o ‘ziga 
xosliklari bilan tan ish tirad i.  sab ab -alo q ad o rlik larn i hosil qilishga, x u lo sa- 
lar chiqarishga,  ta fa k k u r y u ritish g a  y o rd am   beradi.
Yer  uchastkasida.  ta b ia t  b u rch ag id a  o ‘sayotgan  o 'sim lik larn i  bolalar 
qiziqish bilan kuzatadilar, o ‘sim liklarning o ’sishi u ch u n  m a ’lum  sharoitlar 
(nam lik,  y o m g ‘lik,  issiqiik)  zarurligiga  ishonch  hosil  qiladilar.  A n a  shu 
tarzda tabiat q o 'y n id ag i  m eh n at bolalarning nutqiy-m antiqiy fikrlashining 
shakllanishiga  im kon  beradi.
B ola  hayotining  dastlabki  d av rlaridanoq  m oddiy  v a  m a ’naviy  m ad a­
niyat  buyum lari  aqliy tarbiyaning m u h im  vositasi  sifatida n am o y o n  b o ‘la-
99

---

di.  B unday  m oddiy  va m a ’naviy  m adaniyat  b u y u n ilarig a  xilm a-xil  o ‘yin- 
lar,  o ‘yinchoqlar,  tasv iriy   sa n ’at,  arxitektura,  am aliy  s a n ’at  asarlari kiradi.
B u g u n g i  k u n d a  m ak ta b g ach a  ta ’lim   m u a ssa sa la rid a   m illiy  m ad an iy at 
d u rd o n alarid an  aqliy ta rb iy a  vo sitasi sifatid a k en g  fo y d alan ilm o q d a.  M il­
liy  m ad an iy at  d u rd o n ala rig a  m illiy  q o 'sh iq lar,  raqs,  x a lq   o g 'z a k i  ijodi. 
asbob-anjom lar,  kiyim lar;  m illiy  urf-odatlar.  bayram lar,  m a ro sim lar kira- 
di.  M illiy  m ad an iy atn in g   b ilish   fa o liy atig a  doir  m azm uni  n ih o y atd a  boy 
b o i i b ,  tarb iy alan u v c h ilard a x alq n in g  h ayoti  va tu rm u sh  tarzi,  uning  mil- 
liy  qiyofasi.  h u n arm an d ch ilig i v a  b o sh q alar haq id ag i  dastlabki tarix iy   ta ­
sav v u rla r shakllanadi.
A qliy  ta rb iy an in g   yan a  bir  k om pleks  ta v sifg a   ega  v o sitalarid an   biri 
m u ze y lar  (tarixiy.  s a n ’at,  o"lkashunoslik)dir.  2 008-yil  ll- s v g u s td a  
resp u b lik a m izd ag i  O 'z b e k isto n   tarixi  d avlat  m u zey i  qosh id a  "B o lalar 
m u z e y i” ochilgan. B o lalar m u zey i tasv iriy  sa n 'a t, k u lo lch ilik , h u narm and- 
chilik,  arx eo lo g iy ag a  d o ir  m ateriallar  bilan  jih o zlan g a n .  A ynan  m uzey- 
n in g   o 'z id a   b o lalar  to m o n id a n   turli  b uyum larni  y asash g a  doir  interfaol 
m a sh g ‘u lotlarni  o ‘tk azish   y o ‘lga  q o ‘yilgan.  B ularning  ham m asi  bolalar- 
n in g   aqliy  salo h iy atin i riv o jlan tirish g a xizm at qiladi.  Shuningdek,  liar bir 
m ak ta b g ach a  t a ’lim   m u assasalarid a  kichik  m u zey lar  y aratish   m aqsadga 
m uvofiqdir.
?  
N A Z O R A T   U C H U N   SA V O L  VA T O P S H IR IQ L A R
1. A qliy  rivojlanish  deganda nim a tushuniladi?
2. A qliy  rivojlanishning tarkibiy  qism larini  sanab bering.
3. A qliy  tarbiya tush u n ch asig a t a ’r if  bering.
4.  M aktabgacha  taT im   yoshidagi  b o lalam i  aqliy  tarbiyalashning 
zaruriyati nim alardan  iborat?
5. M ak tab g ach a ta ’lim  yoshidagi bolalam i  aqliy tarbiyalashning 
aso siy  
vazifalariga nim alar kiradi?
6.  S en so r tarb iy an in g  m aq sad   v a vazifalari  nim adan  iborat ?
7.  S en so r etalo n larg a n im ala r kiradi?
8. M ak tab g ach a t a ’lim  yo sh id ag i  bolalarda fikrlashning  qaysi turlarini 
riv o jlan tirish  m uhim   ah am iy atg a   ega?
9.  M ak tab g ach a  t a ’lim   yo sh id ag i  b o lalarn in g   aqliy  tarb iy asid a  qaysi 
b ilish  ja ray o n lari m u h im  rol  o ‘y naydi?
1 0 0

---

10.  M ak tab g ach a  ta 'lim   y o sh id ag i  bolalarning  nutqini  riv o jlan tirish  
qaysi  fao liy at turlari  asosida  am alga  oshadi?
11.  M ak tab g ach a  ta 'lirn   y o sh id ag i  b o lalard a  bilishga  q iziq ish   va 
q iziquvchanlikm   tarb iy alash d a n im alarg a e 'tib o r  qaratish  lozim ?
12. A qliy  tarb iy a v o sitalarig a  n im alar  kiradi?
13.  B o lalarn in g   aqliy  rivojlanishida  k o m p y u ter  o ‘y in lari,  m ultim edia 
d astu rlarin in g   ah am iyatini 
q a n d a y  
b ah olaysiz?
14. M ak tab g ach a ta ’lim  y oshidagi  bolalar uchun m o ‘ljallangan qanday 
m u ltim ed ia dasturlarini  bilasiz?
15.  0 ‘z bekiston  tarixi  davlat  m uzeyi  q o sh id a  ochilgan  "B o lalar 
m u z ey i”ga eksk u rsiy a uyushti ring va "B o lalar m uzeyi m en in g  n ig o h im d a” 
m avzusida о ‘quv  loyihasini tayyorlang.