Sh. M. Narziyev sh. X. Kiikbonov


Ish lab ch iq arish k o rx o n a la rin i y o ritish usu llari



Download 5,18 Mb.
Pdf ko'rish
bet36/137
Sana12.07.2022
Hajmi5,18 Mb.
#783202
1   ...   32   33   34   35   36   37   38   39   ...   137
Bog'liq
2 5192784180064295699

Ish lab ch iq arish k o rx o n a la rin i y o ritish usu llari
Y o ru g 'lik m an b alarig a n isbatan ishlab chiqarish k o rx o n alarin i y o ritish ikki 
usul da:
1) tabiiy quyosh y o ru g 'lig i y o rd am id a y o ritish (b u n d a quyosh tarqatayotgan 
nurdan to 'g 'r i d a n - t o 'g 'n fo y d alan ilad i yo k i quyosh n u rin in g t a ’s in d a y o ru g 'lik
tarq atay o tg an o sm o n n in g d if fu z iy a y o ru g 'lig id a n foydalaniladi);
2) qu y o sh y o rd am id a y o ritish n in g iloji b o 'lm a g a n ishlab ch iq arish korxonalari 
xo n alarin i v a quyosh b o tg an d an keyin um um an ishlab ch iq arish k orxonalarini 
elek tr nurlari y o rd a m id a s u n ’iy y o ritish y o 'li bilan am alg a oshiriladi.
T ab iiy y o ru g 'lik o 'z in in g b arc h a x u susiyatlari bilan s u n ’iy y o ritilish d an keskin 
farq qiladi. T ab iiy y o ru g 'lik inson k o 'rish org an lari v a b o sh q a fiziom antiqiy
88


ja ra y o n la m in g borishi uchun zaru r b o 'lg a n u ltra b in a fsh a n u rla rg a b oy v a bu 
y o ru g 'lik bilan y o ritilg an x o n alard a ish lash k o 'z u chun ju d a foydali. T abiiy 
y o ru g 'lik y o n tilis h zonasi b o 'y la b b ir tekis tarqaladi.
Ishlab ch iq arish k o rx o n alarin i tab iiy y o r u g 'lik bilan y o ritish y o n tom ondan 
m axsus q o ld irilg an o y n a la r o rq ali, ju d a k atta ishlab ch iq arish korx o n alarin in g
y u q o ri to m o n id a m axsus qoldirilgan o y n a la ri-fra m u g a la r v a bu ikki holatni 
ko m b in atsiy a qilgan h o ld a a m a lg a oshiriladi.
S u n ’iy y o ritish ishlab ch iq arish k o rx o n alarin in g b inolarini um u m an b ir x ild a 
yo ritish -u m u m iy y o ritish v a um um iy y o ritish g a q o 's h im c h a rav ish d a ish jo y larin i 
m axsus 
y o ritish
bilan 
q o 's h ib
k o m b in atsiy alash tirilg an
y o ritilish
usullari 
y o rd a m id a a m a lg a oshiriladi
Ishlab ch iq arish k o rx o n alarin i faq atg in a ish jo y la rid a g i y o n tilis h bilan 
q an o atlan ish g a m u tlaq o ruxsat etilm aydi. Ishlab chiqarish k o rx o n alarin in g xonalari 
b ir te k isd a u m um iy y o ritilish usuli bilan y o ritilg an b o 'lis h i shart. B u n d a b a ’zi bir 
jo y la rd a m a ’lum m iq d o rd a o sh irilg an yo k i qism an kam ay tirilg an h o latlarg a y o 'I 
q o 'y ila d i, lekin h a r qan d ay h o ld a h am u m um iy san o at k o rxonalari uchun san itariv a 
talablarini q o n d irad ig an y o ritilish b o 'lis h ig a erish ish kerak.
Ishlab ch iq arish k o rxonalari ish jo y la ri k o m b in atsiy alash tirilg an y oritilish bilan 
ta ’m inlanishi zarur. B u n d ay y o ritilish ikki to m o n lam a ijo b iy sam aralar beradi, 
birinchidan ish jo y la n d a , ay n iq sa ish b ajarilay o tg an zo n ala rd a v a y u zala rd a har 
qanday q o ro n g 'ilik v a soyalarni b a rta ra f etadi va b u ish jo y la ri uchun kerak 
b o 'la d ig a n y o ru g 'lik m iqdorini aniq h iso b lash im koniyatini beradi Ikkin ch id an
um um iy y o ritilish g a n isb atan kam en erg iy a sarflash g a erishiladi. Ish jo y larin i 
y o ritish u su lid an tokarlik, sh lifo v k a qilish v a b o sh q a m ash m aso zlik stan o k larid a 
q o 'lla n ila d i 
B u n d an tashqari bu usuldan ish sifatini tek sh irish u chastkalari, 
sh u n in g d ek ish jo y la n g a keskin so y alar so lad ig an v ertik al o 'm a tilg a n ulkan 
m a sh in alam in g
ish 
b a ja n s h
z o n a la n n i 
(m asalan, 
p ress 
u stanovkalari 
v a
sh tam p o v k a q ilish jo y la rin i ) y o ritish d a foydalaniladi.
B ir xildagi ish lar b ajarilad ig an sex lar (m asalan, q u yish sex lari, y ig 'is h sexlari 
v a b o sh q alar) u m um iy y o ritilish u su lid a y o ritilish i m um kin. B a ’zi b ir bajarilishi
89


aniq, z a ru r b o 'lg a n ish lar ja m la n g a n zo n ala r ham (m asalan, razm etk a qilish stollari, 
O TK stollari va boshqalar) ham u m um iy y o ritilish u su lid a y o ritilish i m um kin 
B unday jo y la r m axsus lo k alizatsiy a qilin g an u m um iy y o ritish asboblaridan 
foydalangan h o ld a am alg a oshiriladi.
Ish b ajarish v azifasig a ko ra s u n ’iy yoritilishlar: ishchi y o ritilish , avariya 
yoritilishi v a m axsus y o ritilish larg a b o 'lin a d i.
Ish ch i y o ritilish sanoat k o rx o n alarin in g h am m a xo n alari, hududlari, o 'tish
joylari, tra n sp o rt v o sitalarin in g harak atlan ish zo n ala rid a zaru r
A v a n y a y o ritilish i ishlab chiqarish k o rxonalaridagi ishchi y o ritilish n in g
to 'sa td a n o 'c h ib qolishi m um kinligini n az a rd a tutib, bun d ay hoi y u z b erg an d a 
ish lab -ch iq an sh zonalaridagi m inim al y o n tilish n i ta m in la s h m aq sad id a hisobga 
odinadi. A v ariy a yoritilishi asosan ishchi y o ritilish n in g to 's a td a n uzilib qolishi, 
portlash, y o n g 'in , ish ch ilain i zah arlan ish va b ax tsiz h o d isa la rg a olib kelishi 
m um kin b o 'lg a n h o latlar vu ju d g a kelganda, shuningdek bu h o d isa tex n o m an tiq iy
ja ray o n n m g uzoq vaqt to 'x ta b q o lish ig a olib kelad ig an , ju m la d a n elektr 
stansiyalari, 
d isp etch er 
p u nktlari, 
aholini 
suv 
bilan 
t a ’m inlash 
nasos 
stan siy aiarin in g to 'x ta b qolishiga sabab b o 'la d ig a n zo n ala rd a k o 'z d a tutiladi 
A variya y o ritilish i um um iy y o ritilish n in g 5% dan kam b o 'lm a g a n y o ru g 'lik bilan 
ta ’m inlashi va bu y o ru g 'lik , y o ru g 'lik n in g um um iy tiz im la rig a n isb atan sanoat 
x o n a la n d a 2 Ik dan kam b o 'lm a g a n y o ru g 'lik n i ta ininlashi kerak (b u n d a y o ritilish
n orm alarga asosan olinadi).
A v ariy a y o ritilish lari shuningdek 50 kishidan o rtiq ishchi ish lay d ig an sanoat 
korxonalarining evakuatsiya y o 'lla ri, o 'tis h jo y la ri, zin ap o y a lar va b o sh q a chiqish 
jo y la n g a o 'm a tila d i B u n d a y o ritilish san o at korxonalari p ollarini, z in a la n n i v a
o 'tish jo y la rin i kam id a 0,5 Ik va ochiq h ududlarini k am ida 0,2 lk dan kam
b o 'lm ag an y o ru g 'lik b ilan y o ritish i kerak. 100 kishidan o rtiq ishchi ishlaydigan 
ishlab ch iq arish k o rxonalarining chiqish jo y la ri y o ru g 'lik sig n allari (k o 'rsa tk ic h
signallar) bilan ta'm in lan ish i kerak.
90


A v ariy a y o ritilish i ishchi y o ritg ic h la r b ilan b o g 'la n m a g a n m ustaqil m an b alarg a 
ulanishi kerak. A v ariy a y o ritilish lari y o ritg ich lari sifatid a faq at c h o 'g 'la n u v c h i va 
ly u m in issen t lam p alard an fo y d alan ish m um kin.
M ax su s y o ritilish tu rla rig a q o 'riq la s h m aq sad id ag i v a n avbatchi y o ritilish lam i 
k in tish m um kin. B unday y o ritilish la r uchun u m um iy y o ritish v o sita la n n in g bir 
q ism id an yo k i av ariy a y o ritg ich larid an fo y d alan ish m um kin.
B a ’zi b ir h o lla rd a ishlab - ch iq arish xo n alari h av o sig a ish lo v berish v a ichim lik 
su v larin in g v a o z iq -o v q a t m a h s u lo tla n n in g sifatini saqlash m aq sad id a b a k te n tsid
y o ritilish lard an fo y d alan ilad i B u n d a m axsus lam p alar y o rd a m id a hosil qilingan 
u ltrab in afsh a n u rlarin iig 0 ,2 5 4 -0 ,2 5 7 m km u zu n lik d ag i to 'lq in la rg a ega b o 'lg a n
y o ru g 'lik nurlari y ax sh i n a tija beradi.

Download 5,18 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   32   33   34   35   36   37   38   39   ...   137




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish