Rivojlantirish instituti



Download 3,72 Mb.
Pdf ko'rish
bet29/79
Sana04.02.2023
Hajmi3,72 Mb.
#907746
1   ...   25   26   27   28   29   30   31   32   ...   79
Bog'liq
Ogye9gjdzPWPsKmEw3n6

/
I V
 
T I K U V V A T R I K O T A J M A S H I N A L A R I N I
I BOB.
T A ’ M I R L A S H
4 .1 . J ih o z la r n i r c ja li-o g o h la n tir is h t a ’m iri s is te m a s i
T e x n o l o g i k j i h o z l a r n i
re ja li-o g o h la n tiris h t a ’m ir i
( R O T )
sistemasi de ga nda, jih o z la rn in g va ularga xizm at qiluvchi tashish, 
m e x a n i z a t s iy a l a s h t ir is h va a v t o m a t l a s h t i r i s h q u r i l m a l a r i n i n g
inkorsiz ishlashini t a ’minlash m aqsadida, oldindan ishlab chiqilgan 
rega b in o an b a rc h a t a ’m irlash turlari asosida jihozlarga xizm at 
к о ‘rsatish va n a z o ra t qilish b o ‘y icha tashkiliy-texnik tad b irla r 
yig‘indisi tushuniladi.
Rejali-ogohlantirish t a ’miri sistem asidan m aqsad - texnologik 
j ih o z l a r n i n g ish h o l a t in i s a q la s h , m a k s im a l ish u n u m i n i va 
m ahsu lo tn in g yuqori sifatliligini t a ’m inlash bilan birga t a ’mirlash 
u c h u n ketgan sarf-xarajatlarni va t a ’m irlash vaqtida jih o z la rn in g
turib qolish vaqtini q isqartirishdan iborat.
Rejali-ogohlantirish t a ’miri sistemasi jih o z la rn i t a ’m irlash va 
ularga profilaktik xizm at k o ‘rsatish, t a ’m irlash ja ra y o n id a m a s h i­
nalarni ya n a d a takom illashtirish, t a ’m irlash ishi hajmi m e ’yorini 
ishlab chiqish, t a ’mirlash vaqtida jihozlarning turib qolishi, detallar 
va m a te ria lla r sarfi, e h ti y o t q is m la r m iq d o r i va h o k a z o la r n i
hisoblash va bajarishni o ‘z ichiga oladi. S h u n in g d e k , R O T qayta 
tiklanadigan detal va uzellarning yuqori sifat va boqiyligini t a ’m in - 
lovchi zam onaviy yangi texnologiyalarni ishlab chiqish, korxonani 
mashina ehtiyot qismlari va detallari bilan ta ’minlash, ularni saqlash 
va hisoblash, texnik hujjatlarni ishlab chiqish, jihozlarni t a ’mirlash 
tex n ik s h a rtla ri, j ih o z la r n i t a ’m i r la n g a n d a n s o ‘ng q a b u l qilib 
olish kabi ishlarni nazarda tutadi.
Texnik xizm at k o ‘rsatish va t a ’mirlash sistemasi d e g a n d a ilmiy 
as oslangan tashkiliy, te x n ik , te x n o lo g ik va iqtisodiy ta d b irla r 
m ajm uyi, shunin g d e k , m ash in a la rn i ishga yaroqli h o latd a tutib 
turish h a m d a tiklashni t a ’m inlaydigan vositalar tushuniladi.
T a ’m irlash -
ish xususiyatini tiklash m aqsadida m as h in a yoki 
u n in g a y rim q i s m l a r in i n g n u q s o n la r in i b a r t a r a f e tish ishlari 
m ajm uyidir.
M a sh in a la r t a ’m irlash korxonasida t a ’m irlanadi. Bu korxona 
m a s h i n a s o z l i k k o r x o n a s i n i n g b i r t u r i b o ‘lib, u n d a i s h la s h
xususiyatini y o ‘q o tg an , a m m o hali ta 'm irla s h g a yaroqli boMgan
48


h a m d a ush b u ishlab c hiqarish u c h u n asosiy d e ta lla r vazifasini 
bajaradigan m ash in a qism lari, y a ’ni m e x a n izm lar, d e ta lla r texnik 
shartlarga m uvofiq ravishda t a ’m irlanadi.
R ejali-oldini olish t a ’m iri
( R O O T ) sistemasi quyidagilarni o ‘z 
ichiga oladi: texnik xizmat ko‘rsatish, joriy, o ‘rta va kapital ta ’mirlash. 
T a ’m ir la s h t u r l a r i b i r - b i r i d a n b a ja r il a d ig a n i s h la r h a j m i va 
t a ’m irlararo m u d d a tla ri bilan farq qiladi.
Kapital t a ’m irlash quyidagilarni o ‘z ichiga oladi: m ash in a n i 
t o ‘liq qism larga ajratish; detallarni yuvish va tozalash; nuqsonli 
detallarni alm ashtirish yoki t a ’mirlash; m ash in a n i yig‘ish, rostlash, 
dastlabki ishlatib k o ‘rish, b o ‘yash, sinash va h okazo.
K apital t a ’m irlash d e g a n d a m a s h in a n in g istalgan qism larini, 
shu ju m la d a n , b a ’zi qism larini alm ashtirish yoki tiklash y o ‘li bilan 
buyum ning resursini t o ‘liq yoki shunga yaqin darajada tiklash h am da 
sozligini t a ’m inlash u c h u n b u t u n m a s h in a , m e x a n iz m yoki uzelni 
t a ’m irlash tushuniladi.
Kapital t a ’m ir texnik k o ‘z d a n kechirish d avrida tuziladigan 
n a m u n a v iy n u q s o n la r qayd n o m a sig a va kapital t a ’m ir grafigiga 
m uvofiq t a ’m irlash m exanika u sta x o n a larid a o ‘tkaziladi. Kapital 
t a ’m ir d a n c h iq q a n m as h in a la rn i sex m asteri (usta) ishtirokida sex 
boshlig‘i qabul qilib oladi.
T ikuvchilik va trikotaj sa n o a tid a q o ‘llaniladigan jih o z la rn in g
asosiy qismini tikuv mashinalari tashkil qiladi. Shu sababli quyida 
tikuvchilik m ashinalarini t a ’m irlash usullari va t a ’m irlashni tashkil 
qilishni k o ‘rib chiqam iz.
T ik u v m ash in a la ri kapital t a ’m ir d a n keyin k a m id a 10 k u n
n uqsonsiz ishlasa, u h olda m a s h in a t a ’m ird a n qabul qilib olingan 
hisoblanadi.
M ashinalarni
0
‘rtacha t a ’mirlash.
0 ‘rtacha t a ’mirlashda m ashina 
q i s m a n q ism larg a a jratiladi, n a v b a td a g i k a p ita l yoki o ‘r ta c h a
t a ’m irgacha m e ’yorida ishlashini d a v o m ettira o lm aydigan uzel va 
a lo h id a d e ta lla r alm ashtiriladi, shu bilan birga, b u t u n m ash in a
ishi va detallarning to ‘g ‘ri joylashtirilganligi tekshiriladi va sozlanadi.
0 ‘r ta c h a t a ’m irlashda, asosan, agregat u s u lid a n foydalaniladi. 
Bu usu ld a m ash in a ayrim qism larining n u q s o n la ri an iq la n ib , ular 
yangilari yoki t a ’m irlab q o ‘yilganlari bilan alm ashtiriladi. 0 ‘rtacha 
t a ’m irlash m a s h in a la rn in g ish h o la tid a n , s h u n in g d e k , joriy t a ’m ir 
q a n d a y o ‘tkazilganligidan q a t ’iy n a z a r bajarilaveradi. M asalan, 
m oki baxyasi bilan biriktiruvchi « Р Ғ А Ғ Ғ » firm asining 42-909- 
0 0 4 2 - 0 0 1 /0 0 2 , «Adler» firm a sin in g 2 2 1 - 7 6 - F A 2 - R A P 7 3 tikuv
4 - Q.Olimov va boshq.
49


m a s h i n a la r i 4 —6 o y d a o ‘r t a c h a t a ’m ir la n a d i. M a x s u s tik u v
m ashinalari u c h u n : m asalan, «Juki» firm asining M O - 2 5 0 4 - O D 6 -
3 2 0 / S 0 9 8 / T 0 0 6 y o ‘rm a b tikish m ashinasi h a r 4 oyda o ‘rtacha 
t a ’m irlanadi.
0 ‘rta c ha t a ’m ir grafigiga asosan, R O O T texnigi t a ’m irlash 
ishlari boshlanishidan u c h k u n ilgari c h ila n g a r - ta ’m irchiga naryad 
yozib beradi. C h ila n g a r -ta ’m irchi q o ‘lidagi naryadga asosan, tikuv 
m ashinasini agregatdan olib, o ‘rniga bo sh q a tikuv m ashinasini 
q o ‘yadi va o ‘zining ish o ‘rnida mashinani ta ’mirlaydi. 0 ‘rtacha t a ’m ir 
tugagandan keyin t a ’m irchi t a ’m irlangan tikuv m ashinasini R O O T
texnigi, bosh m ex a n ik va b o ‘lim o ‘rtasida b o ‘ladigan komissiyaga 
topshiradi. Agar t a ’m irla n g a n tikuv m ashinasi 3 kun nuqsonsiz 
ishlasa, m ashina o ‘rta c h a t a ’m ird a n keyin qabul qilib olingan 
hisoblanadi.
Joriy t a ’m irlashda h a r bir c h ila n g a r - ta ’m irchiga m a ’lum bir 
shartli birlikdan iborat texnologik karta biriktirib q o ‘yiladi. Bitta 
«JU K I» D L N - 5 4 1 0 - 6 tikuv m ashinasiga xizm at k o ‘rsatish va uni 
t a ’mirlashga ketadigan m e h n a t hajmi xizm at k o ‘rsatish m urakkab- 
ligining shartli birligi qilib olinadi. Tikuv mashinasi konstruksiyasi, 
tuzilishi, uni sozlash, m oy la sh q a n c h a m u ra k k a b b o ‘lsa, shu 
m ashinaga t o ‘g ‘ri keladigan shartli birliklar m iqdori h a m s h u n c h a
k o ‘p b o ‘ladi. M a s a la n , « D U P K O P P » firm a s in in g 2 6 5 -1 5 2 0 3
rusum li tikuv m ashinasiga xizm at k o ‘rsatish 2 ta, «Juki» firmasi 
L K -9 8 1 -5 5 5 -F B R -2 tugm a qadaydigan yarim avtomatlariga xizmat 
k o ‘rsatish 3 ta, «Brozer» firm asining h alqa y o ‘rm aydigan L H 4 - 
B814-4 y a rim a v to m a t tikuv m ashinasiga xizm at k o ‘rsatish 1,5 ta 
shartli birlikka t o ‘g‘ri keladi. Tikuv m ashinalarida tikuvchining o ‘zi 
mustaqil tuzata olm aydigan n u q s o n c hiqib qolsa, u holda tikuvchi 
ta ’mirlash ustasiga murojaat qiladi. Usta esa navbatchi bilan bog‘lanib 
ish o ‘r n in i a y ta d i, n a v b a tc h i c h i l a n g a r - t a ’m ir c h in i c h a q ir ib
m ashinani ish holatiga keltiriladi.
Joriy va o ‘rta c h a t a ’m irlash t a ’m irlashning asosiy tu rla rid an
b o ‘lib, uni o ‘z vaqtida va yuqori sifatli qilib bajarish jih o z n in g
ishonchli ishlashini t a ’m inlaydi va xizm at m u d d a tin i uzaytiradi.

Download 3,72 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   25   26   27   28   29   30   31   32   ...   79




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish