Rivojlantirish institu ti

Galaktikalarning  paydo  bo4ishi  va  xususiyatlari
Galaktikalarning paydo boMishi.  Bizning  galaktika —  Somon yo‘li, 
Quyosh kabi  150 m illiarddan ortiq yulduzdan va yulduzlararo fazodan 
iborat. A strofizik o lim larning fikricha, galaktikam izdagi  ilk m o d d a ­
larning paydo b o iis h  vaqti b u n d a n   12  —  15, boshqa  m ulohazalarga 
ko ‘ra  15 —  18  m illiard yilcha a w a l kuzatilgan.
M etagalaktika, galaktika,  yulduzlar, jum lad an ,  Q uyosh sistem a- 
sining vujudga kelishi to ‘g ‘risidagi yangi  kashfiyotlar asosida koinot-
Notanish iboralar
Amaliy mashg‘ulot
29

---

shunoslik fani yaqin o ‘n yillarda shakllandi.  Lekin kosm ogonik g ‘oyalar 
dastlab N yuton (1643 —  1727) davridayoq yaratilgan.  1692- yilda buyuk 
olim  shunday fikrni aytgan edi:  „Quyosh va yulduzlar O lam ning butun 
hajm i  bo'ylab  bir m e ’yorda  sochilgan  m oddalardan  hosil  b o ‘lganligi 
ehtim oldan xoli emas.  Birxil tarqalgan m oddalarning har bir zarrachasi 
boshqasiga nisbatan „tug'm a portlash“ni vujudga keltiradi. Shuning uchun 
m uqarrar ravishda m oddalarning tobora quyuqlashuvi kuzatila boradi va 
ular yiriklasha borib,  ko‘proq o ‘zga m oddalam i o ‘zida uyg‘unlashtiradi. 
C heksiz  b o ‘shliqlar  bir-biridan  uzoq  m asofalarda  tarqalgan  cheksiz 
sonli yirik m assalar shu tariqa hosil b o ‘lgan“ .
N y u to n   aytgan yuqoridagi jarayon bir xil  m oddalardan tuzilgan, 
kengayayotgan  O lam da sodir b o ‘lishi m um kin edi.  Buni  asrim izning 
4 0 - yillarida  rossiyalik  fizik-nazariyotchisi  E .M .  M ifshis  isbotladi. 
K eyinchalik,  XX  asrning  oxirida a n a  shu g ‘oya  asosida galaktikalar 
va  galaktika  yirik  to ‘p lam larin in g   b irlam chi  issiq  plazm alarin in g  
yig‘indisidan  hosil b o ‘lganligi to ‘g‘risidagi ta ’lim ot yaratildi.  Bu borada 
Y.  B.  Z eldovich  boshliq  m oskvalik  va  sa n k t-p eterb u rg lik   b ir gu ru h  
astrofiziklar yaxshi natijalarga erishdilar.
Bu  ta'lim o tg a  bin o an ,  O lam ning  kengayishi  kuzatilgan  „vaqt 
b o sh i“d a n   2 —  3  m illiard  yil  o ‘tg andan  so‘ng  fazoda  o ‘ta  yirik  gazli 
to ‘plam lar hosil b o ‘ladi.  Bu gazli  1о‘р1ат1аг sferik  ko ‘rinishda em as, 
balki  „yasm iq“ ,  y a’ni  vertikal  d iam etridan  gorizontal  diam etri  bir 
necha  barobar  katta  b o ’lgan  yassi  disk  shaklida  b o ‘lib,  keyinchalik, 
galaktikalarning tarkib topishi  uchun asos boMgan.  D em ak,  O lam ning 
kengayishi jarayonida dastlabki gazli to ‘plam lardan o lta yirik to ‘plamlar, 
bu  to ‘plam lar doirasidagi  portlash  va  parchalanishlar  natijasida  turli 
xil  katta-likdagi  va  hajm dagi  b o ‘laklar  ajralib  chiqadi.  K eyinchalik, 
alo h id a-alo h id a  olingan  bu  boMaklardan  m ustaqil  galaktikalar  hosil 
b o ‘ladi.  M illia rd la b   y u ld u zla rn i  o lzid a  ja m   qilgan  sp ira lsim o n  
g a la k tik a m iz   —  S o m o n   y o ‘li  h a m   O lam d ag i  m illio n la b   b o sh q a  
galaktikalar oralig‘idagi b o ‘shliqda yassi diskni eslatuvchi oral shaklida 
ajralib turadi. Nihoyat, galaktikalar doirasida m oddalarning quyuqlashuvi 
va zichlashuvi oqibatida massasi va kattaligi jihatidan kichikroq b o ‘lgan 
m ustaqil  boMaklar,  ya’ni yulduzlar paydo b o ‘la boshlaydi.
Galaktikam iz singari boshqa spiralsimon galaktikalarda ham  barcha 
m o d d alarn in g   harakati  quyunli  y o ‘nalishda  b o ‘lgan.  S hubhasiz,  bu 
h arak at  davom ida  m o d d alarn in g   zichlashuvi  o ‘ziga  xos  kechgan. 
N atijada biz O lam  deb ataydigan fazoda o ‘ta m urakkab sistem alardan 
iborat  b o ‘lgan  d in am ik   q u rilm a lar  bu n y o d   b o ‘ldi.  B a’zi  b ir  m u lo ­
hazalarga  k o ‘ra,  O lam n in g   turli  qism larida  yangi  p o rtlash lar boNib 
tu ra d i va  kengayayotgan  b o ‘shliqlarda yangi  galaktikalar hosil  b o ‘la 
boshlaydi.  Bu  fikrni J.  N arlik ar o lg‘a surdi  (3-  rasm ).  R asm da yangi 
paydo  b o ‘lgan  galaktikalarning  fazo  b o ‘shliqlarini  toMdirib  borishi 
aks ettirilgan.
30

---

о 
о   о  о
A 
D 
О 
О  о  О
о  о  о  о
в  
Е  
О  О  О  О
A
О
•
•
D
О
•
•
•
•
•
•
•
•
О
•
•
О
В
Е
3 -   r a s m . 
O la m n in g   k en g ay ib   b o rish i  va  yangi  g a la k tik a la rn in g   p a y d o  b o ‘Iishi 
( N .  N a r lik a r   b o ‘y ic h a ,  1984-  y il).  G a la k tik a la r ,  o ‘z in in g   b o s h la n g ‘ich 
ta r a q q iy o tid a   ( a ) s o ‘nggi  b o s q ic h la rig a  
( b )
  t o m o n   d o im o   b ir -b ir la r id a n  
u z o q la s h ib   b o r a d i 
{ A D E E ) .
  H o sil  b o ‘lg a n   b o ‘s h liq d a   y an g i  g a la k tik a la r  
(q o ra   d o ira c h a la r)  ta rk ib   to p a d i.
G alaktikalarning kattaligi va harakat tezligi o ‘zgacha. Y.  B.  Z el- 
do v ichning  fikricha,  galaktikalarning  o ‘rtach a  d iam etri  10  d a n   100 
m ing yorug‘lik yiliga teng.  Som on yo‘lining diam etri  120 m ing yorug6- 
lik  yiliga,  galaktika  diskining  qalinligi  1600  yo ru g ‘lik  yiliga  teng. 
G a la k tik ala r oralig ‘ida  m aso falar h am  tu rlich a.  M asalan,  bizga eng 
yaqin galaktikalardan biri A n d ro m ed a tum anligi Y erdan  ikki  m illion 
yorugMik yili  uzoqligida joylashgan.
Edvin  Xabbl  q o n u n i  asosida  keying!  yillarda  galaktikalar  bir- 
biridan ju d a  k atta tezlik bilan  uzoqlashayotganligi va bu  harakatning 
natijasida  D o p ie r effekti  vujudga  kelayotganligi  an iq lan d i.  M a ’lum  
b o ‘lishicha,  uzoqlashish  tezligi  m asofaga bog‘liq ekan, ya’ni tum anlik 
bizdan  q a n c h a   uzoqlikda  b o ‘lsa,  u  sh u n ch alik   tez  harak atlan ad i  va 
bu  tezlik ju d a   ulkan qiym atga  yetadi.  M asalan,  10  m illion yo ru g ‘lik 
yili  m asofasida joylashgan tum anlik sekundiga  1600 kilom etrga yaqin 
tezlikka  ega  b o ‘ladi.  B u n d an   10  b a ro b a r  uzoqlikda  (100  m illion 
yorug‘lik  m asofasida)  joylashgan  galaktika  10  b a ro b a r  o rtiq ,  y a ’ni 
sekundiga  16 m ing kilom etr tezlikka ega b o ‘ladi.  Bu dalillar galaktika­
larning bir-biridan uzoqlashib borayotganligidan va uzoqlashish tezligi 
m asofa  o rtgan  sari  unga  m u tan o sib   ravishda  ortib  boraverishidan 
dalolat beradi.  T a d q iq o tc h ila r Xabbl  doim iyligining yangi qiym atini 
to p ish ib ,  uning 45  k m /se k  (b ir m egaparsek)ga teng ekanligini  an iq - 
ladilar.  A gar  X abblning  a w a lg i  doim iyligi  bilan  O lam ning  yoshi 
hisoblangan taqdirda, Y erning yoshidan  kichik raqam ga ega b o ‘linar 
edi.  S hubhasiz,  b u n d a y   boMishi  m u tlaq o   m u m k in   em as.  X abblning 
yangi  doim iyligi  bilan  h iso b -k ito b   q ilinganda,  O lam ning  yoshi  20 
m illiard  yilga  teng  ekanligi  m a ’lum   b o ‘ldi.  Bu  k o ‘pgina  nazariy 
natijalarga m os keladi.

---

Aniqlanishicha, bizning galaktikam iz Deva galaktikasidan nazariy 
jihatdan bir sekundda  1200 km uzoqlashadi.  Lekin bu yerda gravitatsion 
kuchning ,,torm oz“ , ya’ni sekinlashtirishini hisobga olinganda m azkur 
raqam   150  km  ni tashkil etadi.  Shu  kunlarda har ikkala galaktika b ir- 
biridan bir sekundda  150 km  tezlikda uzoqlashm oqda.
Ingliz olim i N .  X enbest galaktikalarni planda  ko‘rinishiga qarab, 
asosan,  uchta:  elliptik  (ellipsoid),  spiralsimon  va  noto‘g ‘ri  xillarga 
ajratadi.  Som on y o ‘li spiralsim on galaktikalarning tipik vakilidir.