Rivojlantirish institu ti


G eoxronologik jadval  va  uning  tahlili


bet55/253
Sana16.07.2021
Hajmi
#120939
1   ...   51   52   53   54   55   56   57   58   ...   253
Bog'liq
2 5404569494171419775

G eoxronologik jadval  va  uning  tahlili
Mavzu rejasi
1.  G e o x r o n o lo g iy a ,  g e o x ro n o lo g ik  ja d v a l  tu s h u n c h a s i  v a   m a z m u n i.
2.  A rx e y   e ra si.
3.  P ro te ro z o y  era si.
4.  P a le o z o y  era si.
5.  M e z o z o y  era si.
6.  K a y n o z o y   era si.
1.  Geoxronologiya, geoxronologik jadval tushunchasi va mazmuni.
Geoxronologiya (yunoncha geo  yer, xrono (chronos) — vaqt,  logos — 
fan,  ta ’lim ot,  ya’ni  Yerning yilnom asi  haqidagi  ta  lim ot dem akdir). 
Y er p o ‘stini  tashkil  qilgan tog‘ jinslari  paydo b o ‘lishining  xronologik 
tartibi va u larn in g  yoshi  haqidagi  ta ’lim ot.  G eo x ro n o lo g iy a fan ta ri­
qasida  to g 1  jin slarin in g   qatlam lanishidagi  k e tm a -k e tlik   tam oyiliga 
asoslanib tog1 jinslarining nisbiy yoshi aniqlanadi.  Radioaktiv elem ent- 
larning  yem irilishiga  (q o 'rg 'o sh in li,  argonli  va  boshqi  m etodlarga) 
asoslanib  esa  to g 1 jin slarin in g   m utlaq  yoshi  an iq la n ad i.  R adioaktiv 
e le m en t  {uran,  /e //« n » la rn in g   h a r q a n d a y   m u h itd a   bir  xil  tezlikda 
yem irilishi  va  u larn in g   so'nggi  qoldiq  m ah su lo tlarin in g   m iqdoriga 
qarab to g 1 jin slarin in g  m utlaq yoshi a n iq lan ad i  ( 1 - jadval).
G e o x ro n o lo g ik  jadval  (za m o n la r tartib i)  to g 1 jin slarin in g   nisbiy 
va m u tlaq  yoshlari asosida tuziladi.  U n d a  e o n ,  era,  davr,  epoxa,  asr 
va b o shqalar ajratiladi.  Lekin o 'q u v ch ilarn in g  yoshlik xususiyatlarini 
hisobga olib jad v ald a era va davrlar,  to g 1  burm alan ish lari,  tabiatdagi 
asosiy o'zg arish lar berilgan.
G e o x ro n o lo g ik  jadvalda  Y erning  rivojlanish  bosqichlari  tasvir- 
lanadi.  Yer geoxronologiyasini tuzishda tog1 jinslarining qatlam lanishi
56


va xususiyatlari,  kelib chiqishi  (m agm atik,  m etam orfik,  c h o ‘kindi), 
toshqotgan organizm  qoldiqlari,  radioaktiv elem entlam ing yemirilishi 
(m asalan,  1  gram m   u ran  ning  0,01  gram m   q o lrg‘oshinga  aylanishi 
u ch u n   74  m ln yil  kerak ekan) asos qilib olingan.  T og1 jinsi qatlam lari 
q an chalar pastda joylashsa,  u shunchalar keksa,  ya’ni qadim da paydo 
bolganligidan dalolat beradi. Agar tog1 jinsi qatlamlari turli qiyaliklami 
hosil qilgan b o ‘lsa, tog1 burm alanishlari b o ig anligini anglatadi.  M ag­
m atik tog1 jinslari tarqalgan joylar vulkan harakatlaridan dalolat beradi. 
V ulkan to g ia r i,  platolari,  baland tekisliklari shularga  m isoldir.
T o sh q o tg an   o ‘sim lik va  hayvonot o lam ining qoldiqlari  qadim gi 
paleogeografik sharoitni trklash imkonini beradi. Agar birorta organizm- 
ning toshqotgan  nam unasi tog1 jinsi qatlam lari orasida uchrab qolsa, 
ular q anday tabiiy-geografik (qanday iqlim  m intaqasi yoki tabiat zo- 
nasi ekanligi, yog‘in  m iqdori,  harorat, bosim,  atm osferaning kimyoviy 
tarkibi)  sh a ro itd a   o ‘sganligi  yoki  yashaganligini  aniqlasa  b o ‘ladi. 
Qadim gi  davrdagi tabiiy-geografik sharoitni tiklashda tog1 jinslarining 
genetik turlari,  rangi,  c h o ‘kindi jinslarning katta-kichikligi  (m asalan, 
sh ag 'alto sh   yirik b o ‘lsa,  daryo sersuv va tez oqar b o ‘ladi,  shag‘altosh 
m ayda  b o ‘lsa,  daryo  kam   suvli  ekanligidan  dalolat  b eradi)  ham  
yordam  beradi.
Geoxronologik  jadvalning  asoschisini ingliz yer oMchovchisi U. Smit 
(X V III  —  X IX   asr)  deb  hisoblaydilar.  U  birinchi  boMib  c h o ‘k in d i 
tog1 jinsi qatlam larida halok b o ‘lgan organizm qoldiqlarining kolleksiya- 
sini  to 'p la b ,  h a r  bir  qatlam dagi  organizm lar  shu  qatlam ning  nisbiy 
yoshini  bildirishini  isbotladi.  Fransuz geologi  E.  Yug shunday degan 
edi:  „Tarixchi  u c h u n   tanga  va  m edallar  qanday  aham iyatli  b o ‘lsa, 
geologlar uchun organizm  topildiqlari shunday aham iyatlidir“ .
K eyinchalik,  yuz  yildan  so ‘ng  paleontologik  uslub  deb  atalgan 
bu  uslubga  J.  Kyuvye,  A.  B ronyar  radioaktiv  yem irilish  prinsipini 
q o ‘llab,  to g 1 jin slarin in g  m utlaq yoshini aniqladilar.
/-  jadval
G e o x r o n o lo g i k  ja d v a l
D
a
v

la
r
Era va  asosiy o ‘zgarishlar
H ayotning
rivojlanishi
Asosiy
q az ilm ala r
A
n
tr
o
p
o
g
e
n
 
y
o
k

to
'r
tl
a
m
c
h

— 
Q
 
(2 
m
ln
.y
.)
K aynazoy  erasi  — K Z  (67  m ln.  yil) 
A lp  burm alanishi  davom   etadi,  qu- 
ru qliklar  um um iy  k o 'tarila d i,  okean 
m aydoni  qisqaradi.  T o ‘rt  m arotaba 
m uz  bosish  boM adi.  H ozirgi  iqlim  
m intaqalari  va tab iat  zonalari  shakl- 
lanadi
O dam   paydo 
boMadi
Torf, oltin,
q im m atbaho
toshlar
57


Davomi
1
2
3
4
Neoge

— 
N
 
(2

m
ln
 
y
.)
A lp  burm alanishi  shiddatli  kechadi. 
H ozirgi  ko'tarilayotgan  yosh  tog'lar 
paydo  boMadi.Tinch  okeani  ,.01ovli“ 
halqasi,  O'rtadengiz—Himolay  geo- 
sin k lin a l  m in ta q a si,  S h arq iy  A frik a  
yer  yorig'i  tarkib  to p a d i.K o 'p   to g '­
la r  yosharadi
Q ushlar,  sut  - 
em izuvchilar, 
gulli  o 'sim lik - 
lar  rivojlanadi
Q o 'n g 'ir  ko ‘- 
m ir,  nefrit, 
k ahrabolar
Pa
leo
ge
n
 
— 
R
 
(4

m
ln
 
y
.)
M e z o z o y   to g 'la ri  y e m irila d i.A lp  
burm alanishi boshlanadi.O 'rta Osiyo 
h u d u d i n i   T e t i s   o k e a n   s u v l a r i  
egallaydi
Q ushlar,  sut - 
em izuvchilar, 
gulli  o 'sim lik - 
lar  rivojlanadi
Boksit,  fos- 
forit,  q o 'n g 'ir 
k o 'm ir  va 
to sh k o 'm ir
B
o
‘r 
— 
К
 
(7

m
ln
 
y
.)
M ezozoy  erasi—M Z   (165 m ln yil). 
M ezozoy  burm alanishi  shiddatli 
kuzatiladi.K ordilyera,  Shim oli- 
sharqiy  S ibir,  C hukotka,  Stanovoy, 
S ixatealin,  T ibet to g 1 lari  ko'tariladi
R eptiliylar 
qirilib  ketadi. 
Q ushlar  va 
sutem izuvchi- 
lar  rivojlanadi
N e ft,  y o n u v - 
chi  slanes, 
b o 'r,  tosh­
k o ' m i r ,   fo s- 
forit,  rangli 
m etall 
rudalari
Y
ur



(5

m
ln
 
y
.)
Hozirgi  o k ea n la r  vam ateriklar 
p a y d o   b o 'l a d i .  Issiq   v a n a m   i q l i m 
h u k m ro n lik q ilad i.M e zo zo y  b u r­
malanishi davom etadi  „Pangeya—2 “ 
LavraziyavaG ondvanataajraladi. 
P aleo tin r  vaTetis okeanlari  paydo 
bo 'lad i
Reptiliy  (ba- 
haybat din o - 
zavrlar)  va 
ochiq  u rug'li- 
lar  hukm ron, 
qushlar  paydo 
b o 'lad i
N eft,  gaz,
fosforit,
to sh k o 'm ir

h
as
 
— 
T
 
(4

m
ln
 
y
.)
Y er  ta ra q q iy o tid a d e n g iz   eng  k o 'p  
chekinadi,  m ateriklar  ko'tariladi. 
Iqlim   qurg'oqchil  tom ongao'zga- 
radi,  natijadacho'l  vasahrolar 
maydoni  kengayadi.M ezozoy  b u r­
m alanishi  boshlanadi.N atijada 
„Pangeya—2“  superm aterikning 
parchalanishi  kuzatiladi
G igant  repti­
liylar,  ochiq 
u ru g 'lilar  ta - 
raqqiy  etadi. 
D astlabki  sut- 
em izuvchilar 
paydo b o 'lad i
Tosh  tuzi
Pe
rm
 
— 
R
 
(4

m
ln
 
y
.)
P aleozoy  erasi  —  RZ  (330  m ln 
yil),  G ersin  burm alanishi  shiddatli 
davom  etadi.B archaquruqliklar- 
dagi  platform alar  ko'tariladi.  „Pan­
geya—2 “ superm aterigi paydo b o 'la ­
d i .J a n u b i y   y a rim s h a rd a y irik  m uz 
bosish  kuzatiladi
O chiq  urug'li 
o 'sim lik lar 
paydo  bo 'lad i
Tosh  va 
kaliy tuzlari
58


4
Davomi
1
2
3
4
K
arb
on
 
— 
С
 
(6

m
ln
 
у
.)
Yirik pasttekisliklarda  botq o q - 
lashgan  yerlar,  iqlim i  issiq va  nam 
b o 'lad i.  G ersin burm alanishi  shid­
datli  kechadi:  A ppaiachi,  U ral, 
Tyanshan,  A vstraliya,  Q ozog'iston, 
Oloy  tog 'lari,  G 'a rb iy   S ibir  plat- 
formasi  paydo b o 'lad i
D araxtsim on  pa- 
porotniklar, 
qirqquloqlar 
keng tarqaladi
K o 'm ir va 
neft eng  ko'p, 
rudali 
qazilm alar
D
ev
o
n
 
— 
D
 
(6

m
ln
 
y
.)
D avr oxirida  G ersin burm alanishi 
boshlanadi.  D engiz  m aydonlari 
kam ayadi.  Issiq  iqlim li  m uhit, 
c h o 'lla r,  sahrolar paydo bo'lad i. 
Q a d im g i  p la tf o r m a la r   c h o 'k a d i, 
yoriladi,  y oriqlardan  lavalar 
chiqadi,  trap p a lar hosil  bo'lad i. 
O 'zbekiston h u d u d id a dengiz 
bo'lg an
Suv va  quruq- 
likda yashaydi­
gan hayvonlar, 
b aliq lar paydo 
b o 'lad i
T uz  va  neft, 
gaz,  rangli 
m etallar
S
il
u

— 
S
(3

m
ln
 
y
.)
K aledon burm alanishi  davom  
e ta d i.  Q o z o g 'is to n   yassi  to g 'lig i, 
A p p a la c h i,  O lto y ,  S a y a n ,  X ito y - 
ning ja n u b i-s h a rq i,  S h arq iy   A vs­
traliya  paydo b o 'lad i
Q uruqlikda 
dastlabki  o'sim - 
lik  paydo b o 'la ­
di.  Jag'oyoqlilar, 
birinchi  korol- 
lar
Rangli 
metall  ru­
dalari
O
rdovik 
— 
0
 
(6

m
ln
 
y
.)
K aledon burm alanishi davom  
etadi.  D engiz  m aydoni  kam ayadi. 
Iqlim   qurg 'o q ch il  tom onga o 'z - 
garadi.  G ondvana  m uzlanishi 
bo 'lad i
D astlabki  um urt- 
qasiz  hayvonlar 
paydo bo'lad i. 
Dengiz  m ollus- 
kalari
C ho'kindi 
jinslar,  m ar- 
ganes,  oltin, 
polim etallar
K
em
br
iy
 
— 
E
 
(7

m
ln
 
y
.)
K aledon burm alanishi  b oshlana­
di.  D avr boshida  Baykal  b u rm a­
lanishi  davom   etadi.  D avr oxiri­
da katta  m aydonlam i  suv  qoplay- 
di.  Arxey,  proterozoyda  k o 'taril- 
gan  to g 'la r yem irilib,  tekislikka 
aylanadi.  O 'zb ek isto n   hududi  suv 
ostida  bo'lg an
O 'sim lik  va  hay­
vonlar quruqlik- 
ka  chiqadi.  D en ­
giz  um urtqasiz- 
lari  taraqqiy 
etadi
Boksit,  fos­
forit,  tosh 
tuzi
59


Davomi
1
2
3
4
P
ro
te
ro
z
o
y
 
er
a
si
 
— 
P
R
 
(2
00

m
ln
 
y
.)
Eraoxirida  Baykal  burm alanishi 
boshlanadi.B aykal  togNari,  A rabis- 
ton  yarim oroli,  Braziliyayassi  to g '­
ligi,  K ongo,  Z em bezi  daryolarining 
yuqori  oqim i  vaN abib  ch o 'li  m in- 
taqasidagi  to g 'la r  k o 'tariladi.V ul­
kan  otilishi  kuchayadi,  lavaoqim lari 
keng tarqaladi.Q uyi  proterozoyda 
„Pangeya—  1“  superm aterigi  paydo 
b o 'la d i,  oxiridaparchalanadi.G uron 
m uz  bosish  hodisasi  kuzatiladi
Bakteriyava 
suv  o'tlari 
davri. D ast­
labki  k o 'p  
hujayrali  hay­
vonlar  paydo 
bo'ladi
T e m ir  rudalar 
sluda,  granit, 
rangli  m etall 
ru d alari,  q i m­
m atb ah o  to sh ­
lar  vam etallar
A
rx
ey
 
era
si 

 
A

(1
80

m
ln
 
У
.)
Y erdaokean  kattam aydonni  egallay­
di.V ulkanizm   kuchayadi,  lavalar 
oqib  chiqadi.Y er  po'sti  shakllanadi. 
Q adim gi  platform alar  paydo  bo 'lad i
P r i m i t i v
bakte-
riyavasuv  o 't ­
lari  paydo b o '­
ladi
T e m ir  ru d a ­
lari
O rganik  hayotning  rivojlanishi,  tabiiy-geografik jara y o n la m in g  
s o d ir  b o ‘lish  xususiyatlari  va  rely ef  sh a k lla rin in g   rivojlanishiga 
asoslanib, geoxronologik jadvalda beshta era ajratilgan  (ayrim  olim lar 

Download

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   51   52   53   54   55   56   57   58   ...   253




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish