Rivojlantirish institu ti

l i l H i B
I -^-2
п а га к а п
m in ta q a
P archalangan  M aterik 
yassi  tog 'h k 
p la tform asi
' I
I   с
-
Go 'Ml .  °
■=: 
,Q c i   so
3 1   V H I
Yosh  Qadim iy
^
  I   О
  c l O
c x
T ekislik
 —
 с   5
I  u  о
Ш Ш   I
  Г ^ 4- !   2   | v V vi   J
4
 ^ 3  5 ЕЕЗ
6
40- rasm .  Yer  po‘sti  va  biosfera  (A.  I.  Perelman  bo‘yicha):
1  —
  c h o ‘kindi  q a tla m i; 
2 —
  ,,g ra n it“ li  q a tla m ; 
3  —
  ,,b az alt“ li  q atlam ;
4
 —  y u q o ri  m a n tiy a ;  5 - -  b io sfera  c h e g arasi; 
6 —
  b io sfera  orqali 
o ‘tg a n   m o d d a la rn in g   quyi  c h e g arasi  (oq  b io sfera).
„Biosfera"  atam asini turli  m a ’noda tushunish m um kin. T or m a ’- 
no d a biosfera  o ‘z  ichiga  geografik qobiqning  hayot  m avjud  b o ig a n  
oblastlarini oladi.  K eng m a ’nodagi „biosfera"  tushunchasiga Yerning 
tashqi  qism idagi  hayot  m avjud  boMgan  jo ylardan  tashqari,  yana 
hayotning u yoki bu darajada o ‘zgarishlari yuz bergan butun qatlam i 
kiritiladi.  Bu jih a td a n   qaraganda  biosfera  geografik  qobiqqa  to ‘g ‘ri 
keladi.  B.I.  Bernadskiy  biosferani  an a shu  keng  m a ’no d a  tushunib, 
unga granitli qatlam ni o ‘z ichiga olgan Yer p o ‘stining yuqori qism ini 
kiritgan (40- rasm).
B.I.  Bernadskiy  biosfera  xususiyatlarini  h a r  to m o n lam a   oT ga- 
nib,  tirik  organizm ,  bu  Yer yuzasidagi  eng qudratli  geoxim ik  kuch- 
dir, degan xulosaga keldi.  U tirik organizm ning quyidagi beshta asosiy 
biogeoxim ik funksiyalarini asoslab berdi.
Birinchi funksiyasiga ko‘ra,Yer p o ‘stining yuqori qismidagi barcha 
gazlarni organizm  vujudga  keltirgandir. Atm osferadagi erkin kislorod 
fotosintez orqali yashil o'sim liklardan vujudga kelsa, karbonat angidrid 
organizm larning nafas chiqarish  m ahsulidir.  Bernadskiy t a ’lim otiga
167

---

ko ‘ra,  atm osferadagi  azot  biogen  y o ‘l  bilan  vujudga  kelgan  b o ‘lsa, 
uglevodorod  m a ’lum  darajada m ikroorganizm lam ing m ahsulidir.
Tirik m oddalarning ikkinchi funksiyasi, bu konsentratsion funksiya 
hisoblanib,  unga k o ‘ra o rg anizm lar o ‘z tan asida ju d a  k o ‘p kim yoviy 
elem en tlarn i  to ‘playdi.  Bunga  yaqqol  m isol  qilib  k o ‘m ir,  to rf  yoki 
neftni  olish  m um kin.  U lar qadim iy  o ‘sim liklar va hayvonlar qoldig‘i 
negizida vujudga  kelib,  uglerod k o n se n tra to ri hisoblanadi.
Uchinchisi — oksidlantirish — tiklash funksiyasi.  Bu ta ’limotga ko‘ra 
juda ko‘p m a ’danlar, jum ladan, tem ir, oltingugurt, marganes, mis, azot, 
uran,  kobalt,  vanadiy,  m olibden  kabilam ing oksidlanib,  tiklanishida 
tirik m oddalarning, xususan, m ikroorganizm lam ing ishtiroki bor.
T o ‘rtinchi — bioxim ik funksiyasi  hisoblanib,  unga geologik jih a t­
d an   m u h im   aham iyatga  ega  boMgan  tirik   o rg an izm larn in g   k o ‘pa- 
yish,  o ‘sish  va  tarqalish  hodisalari  kiradi.  C h u n k i  biosferada  o rg a­
nizm  yashashdan tashqari ju d a  katta geologik ish bajaradi.
B eshinchi  funksiyasi,  bu  m ustaqil  faktor hisoblangan  insonning 
biogeoxim ik faoliyatidir.  M a ’lum ki,  texnika bilan qurollangan  inson 
biosferada ju d a   k atta  o ‘zgarishlarni  am alga  oshirib,  b a ’zi  hollarda 
unda salbiy hodisalam i  (qayta choMlashish,  o ‘simlik va hayvonlam ing 
b a ’zi  tu rlarin i  yo ‘q  qilinishi,  havo,  suv  va  tu p ro q larn in g   ifloslanishi 
va boshq.)  vujudga keltirm oqda.
G eologik  davrlar  m obaynida  tirik  o rg an iz m la r  ta ’sirida  katta 
hajm ga ega boMgan tog‘ jinslari yer ostida to ‘plangan, oqibatda biogen 
qazilm a boyliklar vujudga kelgan.
Y er  p o ‘stining  k o ‘p  qism ini  tashkil  etu v ch i  b a rc h a   c h o ‘kindi 
tog‘ jinslari ham d a  m etom orfik  jin slar b ir vaqtlar yer yuzasiga yaqin 
jo y d a,  biosferada  t o ‘plangan.  D em ak ,  ularga  bevosita  va  bilvosita 
tirik organizm  ta ’sir etgan va bir-biri bilan genetik bogMiq.  Shu sababli 
Yer p o ‘stidagi otqindi jins — granit tarqalgan qism ini  I.B.  Bernadskiy