R sayfullaye V a, B. M e n g L iy e V, G. Bo q iyeva, M. Q u r b o n o V a, Z. Y u n u s o V a, m a b u z a L o V a h o z I r g I

turli 
lis o n iy
um um iyliklarning 
b elgilari
m ujassam langanligi, q o rish g a n lig i k a b i, X G M lar ham o ‘zi m an su b
U G M
zarralari 
bilan 
birgalikda 
boshqa 
lisoniy b irlik larn in g
zarralarini 
hanT 
o ‘zid a 
b irlashtirgan. 
M asalan, 
egalik
q o ‘shim chasining 
«(kitob)
 
s o ‘z in i 
(Halim)
 
so ‘ziga 
b o g ‘lash»
X G M sid a 
« k ey in g i 
s o ‘zni 
o ld in g i 
s o ‘zga b o g ‘lash» 
U G M s i
k o ‘ rinishi bilan 
birgalikda 
«q arash lilik » 
m a’nosi, 
sh u n in g d ek ,
|Halim]
 
va 
[kitob]
 
le k s e m a la r in in g
(um um iyliklari) 
zarralari
qorishgan holda y u z a g a c h iq q a n .
G ram m atik m a ’n o s o ‘zn in g g r a m m a tik shakli bilan v a undan
x o li holdagi h o la tid a n , y a ’ni o 'z a k -n e g iz id a n an glash ilgan ligi kabi
U G M va X G M la r h am ikki x il ta b ia tli. M asalan, «p red m etlik » ot
turkum ining, 
«jarayonlilik» 
f e ’l 
turkum ining, 
« b elg i»
sifat
turkum ining 
g ra m m a tik
sh a k lsiz
ifodalanadigan 
U G M s i. 
Bu
Halimning kitobidir
gapidagi 
(kitob)
s o ‘zining «H alim ga tegishli
o ‘qish uchun m o 'ljallan gan
p r e d m e tn i ifodalovchi tu r d o sh ot»
m a ’nosi bu s o ‘z n in g g ra m m a tik sh a ld siz ifodalanadigan X G M s i.
U G M va X G M g r a m m a tik sh a k ld a o'ziga xos tarzda n a m o y o n
b o ‘ ladi. Har b ir g r a m m a tik k a teg o riy a n in g m a’nosi — uning
shakJlarining m a’ n osiga n isb a ta n U G M . M asalan, barcha kelishik
shakllari uchun u m u m iy bo‘ lg a n « o ld in g i mustaqil so ‘z n i keyingi
151

---

m ustaqil so 'z g a b o g ‘lash» m a ’nosi — kelishik kategoriyasining
U G M s i. B u kategorial u m u m iy lik alohida shakllarning m a ’nosiga
nisbatan b elgilan ad i. B oshqacha aytganda, kelishik kategoriyasining
yu q orid a aytilgan U G M si uning tarkibiga kiruvchi 6 ta kelishik
sh ak lin in g m a’nosidan sintezlanadi, ya’ni keltirib chiqariladi.
H ar b ir kelishik shaklining m a ’nosi und an quyidagi m a ’noga
nisbatan 
U G M . 
M asalan, qaratqich kelishigining U G M si —
«old in gi is m turkumiga kiruvchi so'zn i keyingi ism turkumiga
kiruvchi s o ‘zga bog‘las!i». U G M
har d o im ham quyi m a ’noga
nisbatan o lin a d i. M asalan, kelishik kategoriyasi U G M s i quyidagi
k elish ik la rn in g m a’nosiga nisbatan olinsa, har bir kelishikning
U G M s i u n d a n quyidagi bu kelishik U G M sin in g «parchalari»ga
nisbatan 
b elgilanadi. C hunki 
har bir kelishikning 
m a ’nosiga
n isb atan U G M term ini qo'llanilm aydi. Kategoriya va shakl m a’nosi
h am d a u n in g xususiy ko‘rinishi haqida bahs ketganda u la m i qanday
b ah olash m u a m m o si h a m bor. B unda dialektikaning