Pedagogika, innovatsiya, integratsiya

KO‘RSATMALILIK PRINSIPI
Bilishning  birinchi  p o g ‘onasi  -   jonli  m ushohada,  y a ’ni  tevarak- 
atrofdagi narsalar va hodisalarni  idrok etishdir. K o ‘rsatm alilik prinsipi  idrok 
etishni  osonlashtirishi  va  nazariy  bilim larni  hayot,  am aliyot  bilan  b og ‘lash 
im konini beradi.  Bu prinsip o ‘rganilayotgan hodisalarga qiziqishni  oshiradi, 
bilim larni puxtaroq  egallashga yordam   beradi.
Ibn  Sinoning  qayd  qilishicha,  inson  o ‘zining  o ‘quv  m ashg‘ulotlari 
boshlanishida,  narsaning  tashqi  xossalarini  o ‘rganishda,  uning  aslini  va 
tasvirini  k o ‘rib,  o ‘zicha  bevosita  bilim larni  hosil  qilishi  m um kin.  H ar 
qanday  fanda  avvalo,  narsalam ing  ta ’rifi  zarur.  U larning  m avjudligi  esa 
pirovard-natijada  isbotlash  vositasida  bilinadi,  chunki  ular  m azkur  fan 
aniqlaydigan  hodisalardan  iborat  b o ‘ladi'.  Ibn  Sinoning  ana  shu  xulosasi 
o ‘qitishdagi  k o ‘rsatm alilikning  faqat  bir jihatini  yoritadi,  xolos.  X ulosada 
avvalo  inson m avjud narsalarni yoki  ularning tasvirlarini  idrok etishi tufayli 
unda  obyektiv  voqelik  to ‘g ‘risida  tasavvur  hosil  b o ‘lishi  va  inson  ularni 
to ‘g ‘ri  aks  ettirishi ta ’kidlanadi'.
Olim ning t a ’lim otida  k o ‘rsatm alilik tushunchasi  idrok  etishning  har xil 
turlari -   k o ‘rish,  eshitish,  sezish  va  hokazolar bilan  b og ‘langan.  Idrok  etish 
tashqi  sezgi  orqali  am alga  oshadi  va  ushlab  k o ‘rish  bilan  ham  ro ‘y  beradi. 
U shlab  k o ‘rish  sezilgan  narsaning  issiqligi,  sovuqligi,  nam ligi,  quruqligi, 
qattiqligi,  yum shoqligi,  og ‘irligi,  yengilligi,  shakli  va  hokazolarini  bilish 
im konini  beradi.  Teri  va  m ushaklar  sezgining  qurolidir.  N ervlar  ana  shu 
kuchni m ushaklar va teriga yetkazadi.
Yan A m os K om enskiy «B uyuk didaktika» nom li asarida «oltin qoida»ni 
ifodalagan.  « 0 ‘quvchilar,  -   deb  yozadi  u,  -   sezib  idrok  etishi  m um kin
1 
АбуАли  ибн Сино.
  Избранные  произведения.  -Т.,  И.  Душанбе, Ирфон.  1080, 
Стр.  97-98.
51

---

b o ig a n  narsalarni,  albatta,  sezgilar vositasi  bilan, xususan:  k o 'rish   m um kin 
b o 'lg an   narsalarni 
k o 'z   bilan  k o 'rib ,  hidi  bor  narsalarni  hidlab  k o'rib, 
ta ’m ini sezish m um kin b o 'lg a n  narsalarni tatib k o 'rib , ushlab sezish m um kin 
b o 'lg an   narsalarni  ushlab  bilib  olishlari  kerak...  B irdaniga  k o 'p   sezgilar 
yordam ida  idrok  etish  m um kin  b o 'lg a n   narsalarni,  iloji  boricha,  bir  necha 
sezgilar yordam ida  idrok etish  lozim».
Y .A .K om enskiy bu qoidaning  uchta  asosini  ifodalagan:
B irinchidan,  a w a l  sezm agan  narsasi  haqida  kishida  bilim   ham 
b o 'lm ay d i.  Shuning  uchun  ham   o 'q itish   narsalar  haqida  quruq  m ulohaza 
yuritishdan  em as,  balki narsalarni  bevosita  kuzatishdan  boshlanishi  kerak.
Ikkinchidan,  bilimning to'g'ri  va  aniqligi  ham  faqat sezgilaming  guvohligiga 
bog'liq.  Demak,  bilim  sezgilarga  qanchalik  ko'proq  tayansa,  u  shunchalik 
ishonchliroq  bo'ladi. Bolalarga haqiqiy va mustahkam  ilm  berish uchun,  umuman, 
hamma narsani bevosita kuzatish va sezgilar asosida o'qitilishi  kerak.
U chinchidan,  sezgilar  -   xotiraning  eng  ishonchli  vositasi.  A gar  kishi 
tuyani  bir  k o 'rg an   b o'lsa,  bir  m arta  qand  yegan  bo 'lsa,  R im ga  bir  m arta 
borib,  uni  diqqat  bilan  tom osha  qilgan  b o 'lsa,  bulbul  xonishini  bir  m arta 
eshitgan  b o 'lsa,  bularning  ham m asi  xotirada  m ustahkam   qoladi  va  esdan 
chiqib  ketm aydi.
K om enskiy o 'z  m ulohazasini  m ustahkam lash  uchun  Plavtning quyidagi 
fikrini  keltiradi:  «Eshitganini  aytib  beradigan  o 'n ta   kishidan  o 'z   k o 'zi  bilan 
k o 'rg an   bitta guvoh  afzal»'.
Y .A .K om enskiy  xulosasi  -   o 'q uvchini  boshqalarning  narsalar  haqidagi 
kuzatishlari  va  guvohliklarini  em as,  balki  o 'sh a   narsalarning o 'z in i  bilishga 
va tadqiq  etishga o 'rg atish   zarur.
M aktab am aliyotidaham tasdiqlanganidek,darsdao'rganiladiganhodisaning 
eng muhim tomonlarini aniq  ifodalaydigan, ana shu  belgilami  avval ajratishda, 
keyin guruhlashda,  umumlashtirishda o'quvchilarga xalaqit beradigan  ortiqcha 
elementlardan  xoli  ko'rsatm ali  qoilanm alardan,  shuningdek,  obrazli  tasvirlar 
sxematik  tasvirlarga  uyg'unlashgan  holda,  y a ’ni  o'quvchilarning  fikrlashini 
muayyandan  m avhum ga  oson  yo'naltiradigan  qilib  ishlangan  ko'rsatm ali 
qo'llanm alardan  foydalanish  g'oy at  samarali  tadbirdir.  B oshlang'ich  sinflarda 
obyektlam ing o'zin i namoyish etish yoki ular bilan bevosita tabiatda tanishish, 
darslarda narsalarning o'zidan  iborat tarqatma materiallarni  qo'llash  maqsadga 
muvofiqdir.  Rasmli  ko'rsatm ali  qo'llanm alar:  manzara  tasvirlari,  diapozitiv 
va  diafllmlam ing  samarasi  kamroq  bo'lsa-da,  lekin  ular  orqali  ham  u  yoki  bu 
narsalar to 'g 'risid a yaxlit tasavvurlar hosil  qilish  m um kin.
1