P. S. Su L t o n o V ekologiya va atrof-muhitni muhofaza qilish asoslari

katta ko‘lamdagi
geologik modda aylanishi 
va tirik organizmlar ishtirokidagi kichik 
ko'lam li 
biologik modda aylanishi 
yuz beradi. K atta ko'lam dagi 
m odda va energiya alm ashinuvi o 'z nav b atid a quyidagi uch 
yo'nalishda kechadi: a) quyosh energiyasi t a ’sirida suv va havo 
massasining harakati tufayli yuz beravchi m oddalar aylanishi;
b) tu rli m exan ik , fizik-kim yoviy ja ra y o n la r evaziga sodir 
e tila d ig a n m o d d a la r ay lan ish i; d) yer q a ’rid a g i te k to n ik
ja ra y o n la r t a ’siridagi m odda va energiyaning h arak ati. Bu 
jarayonlarga vulqonlarning otilishi, yer po 'stlog'idagi siljishlar, 
yerning chuqur qatlam laridan ajralib chiqadigan issiqlik kabi 
jarayonlarni misol tariqasida ko'rsatish mumkin. K atta geologik 
m odda aylanishi asosan quruqlik bilan suvliklar orasidagi suv 
aylanishi tarzida namoyon bo'ladi. T abiatda suvning aylanma 
harakati quyidagicha yuz beradi. Suv yer yuzasiga asosan yog'in-

---

sochin tarzida tushadi. Bunda uning m a ’lum qismi o'sim lik va 
boshqa tirik ofganizmlarning suv bug'latishi, ochiq suv havzalari 
suvlarining va yer yuzasi bo'yiab sodir bo'ladigan bug'lanishlar 
hisobiga atm osferaga qayta ko'tariladi. Y ana m a’lum qismi yer 
usti va osti oqim lari tarzida dengiz va okeanlarga qaytadan 
qo'shiladi. A tm osferaga ko'tarilgan suv bug'lari yana qaytadan 
yog'in-sochin holida yer yuzasiga tushadi. Shu tariqa suvning 
aylanm a harakati amalga oshadi.
Suvning aylan m a harafkati jara y o n id a suv o ‘zi bilan bir 
q a n c h a m o d d a la r va en ergiy an i b ir jo y d a n bo sh q a jo y g a 
ko'chiradi, tog‘ jinslarini yemiradi, qayta yotqiziqlar hosil qiladi 
va shu kabi ja ra y o n la rn i am alga oshiradi. K ichik k o 'lam li 
biologik m odda va energiya aylanishi turli tirik organizmlarning 
ishtirokida kechadi, y a ’ni bu turdagi m odda alm ashinuvida 
o rg a n iz m la rn in g h a y o t f a o liy a ti y e ta k c h i ro l o 'y n a y d i. 
Biosferadagi asosiy jarayo n lar uglerod elementining aylanm a 
harakati bilan bog'liq holda kechadi (7-rasm).
7-rasm . T a b ia td a k a rb o n a t an g id rid n in g a y la n m a h a ra k a ti 
, (M a n b a : F .R a m a d u , 1998)

---

Tirik m avjudotlarning organik m oddasi asosini m ana shu 
elem ent tash k il q iladi. U glerod o ‘sim liklardagi fotosintez 
jarayonida karbonat angidridini yutilishi hisobiga turli organik 
m o d d a la rd a to 'p la n a d i. T a b ia td a g i boshq a fizik-kim yoviy 
ja ra y o n la rd a ham m a ’lum m iq d o r uglerodning yutilishi va 
to'planishi am alga oshadi, am m o bu uning aylanm a harakatida 
sezilarli o 'rin tutmaydi.
O 'sim liklar tom onidan o'zlashtirilgan uglerod ularning o ‘zi 
v a b o s h q a tir ik o r g a n iz m la r, ju m la d a n , h a y v o n o t va 
m ik r o o rg a n iz m la r n in g n a fa s o lish i h a m d a q o ld iq la r in i 
p arch alan ish i jara y o n id a yana k a rb o n a t angidridi shaklida 
atm osfera havosiga ajralib chiqadi.
O rganizm lar o ‘zlashtirgan uglerodning bir qismi yer q a ’rida 
k o ‘mir, neft, g a z k o ‘rinishida va suvliklar ostida cho'km a sifatida 
m a ’lum m uddatga faol harak atd an chetga chiqadi. Uglerodni 
biosferadagi aylanm a h arakatida antropogen omil ham faol rol 
o'ynaydi. Hozirgi paytda turli ishlab chiqarish jarayonlaridan 
havoga yiliga 1,254* 109 tonna karbonat angidridi chiqarilmoqda. 
B u n dan tash q a ri, inso n larn in g tu rli eh tiy o jlari uchun sa rf 
b o'layotgan uglerodning yillik m iqdori 5,6*1 O’ tonnani tashkil 
etm oqda. K a rb o n a t angidridi, kislorod, azot va boshqa bir 
q a n c h a gazsim on m o d d a la rn in g k o 'p la b hosil b o 'lish i va 
tabiatdagi aylanma harakati ham tirik organizmlar faoliyati bilan 
b o g 'liq . F o to sin te z ja ra y o n id a k islo ro d ajra lib , k a rb o n a t 
angidridi yutilsa, organik m oddalarning parchalanishida buning 
teskarisi ro 'y beradi. Hozirgi atmosferadagi kislorod va karbonat 
a n g id rid in in g o 'z g a ris h rejim i h a m fo to sin te z n a tija s id a
boshqariladi. Ozon qavatining shakllanishi ham yer sayyorasida 
hayotning paydo bo'lishi bilan b o g 'liq , chunki organizm lar 
is h tiro k id a hosil b o 'lg a n k islo ro d a tm o sfe ra n in g y u qo ri 
qism larida ultrabinafsha nurlar ta ’sirida ozonga aylanadi.
T irik organizm lar atro f-m u h itg a m oslashish bilan birga 
o'zlari uchun m a’lum darajada qulay sharoit yaratadilar, ya’ni 
muhitni o'zgartiradilar. Havodagi karbonat angidridining asosiy 
q ism i tir ik o rg a n iz m la rn in g n a fa s o lish i va u la rn in g
qoldiqlarining parchalanishi natijasid a hosil b o 'lad i ham da 
ho zirg i m u v o z a n a tla sh g a n m a ro m sa q la n ib tu ra d i. T irik

---

organizm lar faoliyati bilan bog‘liq b o 'lg an gazlar qatoriga azot, 
m etan, vodorod sulfid va boshqa uchuvchan birikm alar ham
kiradilar. Ju d a k o ‘p o'sim liklar va hayvonlar o ‘zlaridan turli 
gazsimon m oddalarni ajratib chiqaradilar.
Organizmlarning hayotiy faoliyatlari natijasida yuz beradigan 
oksidlanish-qaytarilish jarayoni tab iatd ag i azot, oltingugurt, 
temir, m arganets va boshqa elem entlarning aylanma harakatida 
asosiy o ‘rin tutadi. G eterotrof organizm lar yoki tayyor organik 
m oddalar hisobiga yashovchi hayvonotlar va m ikroorganizm lar 
ham turli m oddalarni aylanma harakatida muhim o ‘rin tutadilar. 
U la r oziqlanish jaray o n id a o ‘sim liklar to 'p la g a n m odda va 
energiyani turli darajada parchalaydilar va ularni yana asl holiga 
q a y ta ra d ila r. B a ’zi o rg an izm lar fao liy ati tufayli ta b ia td a , 
m asalan, suv o 'tla rid a magniy, chig‘anoqlarda fosfor, kalsiy, 
n a tr iy , o ltin g u g u rt, aly u m in iy , y od k a b i e le m e n tla rn in g
to'p lanishi va qayta taqsimlanishi yuz beradi. D enitrifikator, 
s u lf a tr e d u k s if ik a to r , sian b a k te r iy a la r k a b i b ir q a n c h a
m ikroorganizm lar azot, oltingugurt, tem ir, m arganetslarning 
h a ra k a tc h a n shaklga o ‘tishi va to 'p la n ish id a m uhim o ‘rin 
tutadilar. Geologik va biologik m oddalar aylanishi haqida fikr 
y u ritilg a n d a u larn i b ir-birig a b o g 'liq b o ‘lgan ja ra y o n la r 
ekanligini yoddan chiqarm aslik zarur. Chunki bu ikki jaray on
d o im o b ir g a lik d a yuz b e ra d i va u la rn i b ir b u tu n
um um sayyoraviy m oddalar aylanishi deb ham aytish mumkin.