J. X. Ataniyazov, E. D. Alimardonov xalqaro moliya munosabatlari


-jadval lqtisodiy ittifoqlarning umumiy xususiyatlari23



Download 11,55 Mb.
Pdf ko'rish
bet71/170
Sana28.04.2023
Hajmi11,55 Mb.
#932991
1   ...   67   68   69   70   71   72   73   74   ...   170
Bog'liq
Xalqaro Moliya munjsabatlari. Ataniyazov J.X

9.1-jadval
lqtisodiy ittifoqlarning umumiy xususiyatlari23
Integratsiya
shakii
Ittifoq 
ichida erkin 
savdo
Uchinchi 
mamlakat- 
larga yagona 
tarif va 
kvotalar
Ittifoq 
ichida ishlab 
chiqarish 
omiJJari- 
ning erkin 
harakati
lshtirokchi 
mamlakat- 
larning y a ­
gona iqti­
sodiy siyosati
Erkin savdo 
hududi
4-
-
-
-
Bojxona
ittifoqi
+
+
-
-
Umumiy
bozor
+
+
+
-
Iqtisodiy
ittifoq
+
+
+
-
To‘liq
iqtisodiy
iritegratsiya
+
+
+
+
9.3. G ‘arbiy Yevropada iqtisodiy integratsiya jarayonlarining 
rivojlanish bosqichlari
G 'arbiy Yevropa iqtisodiy integratsiyasi rivojlanish ja r a y o n in i 
shartli ravishda to‘rt bosqichga bo‘lish m u m k in .
1951-yil aprel oyida tarkibiga oltita davlat kiruvchi Yevropa 
ko‘ m ir va po‘lat birlashm asi ta sh k il topdi. 1957-yilda shu d avlatlar 
Yevropa iqtisodiy h a m ja m iy a ti va atom energetikasi b o 'y ic h a Yev­
ropa h am jam iyati tuzish to‘g ‘risida shartno m aga qo‘l qo ‘ydilar. 
H am jam iyat ta rk ib ig a iqtisodiy jih a td a n yuqori d ara ja d a rivojlan- 
gan d avlatlar kirdi.
Yevropa ittifoqining ta sh k il topish va rivojlanish tarixi 1951-yil- 
lardan b o shlan adi.
23 
М ихайлуш кин А .И ., 
Ш имко П.Д. М еждународная экономика:
теория и практика: Учебник для вузов. — СПб.: Питер, 2008. С. 235.
222


B irin c h i bosqich 5 0 - y illa r o x irid an 7 0 -y illa r o‘r ta la rig a c h a
davom etdi. Bu davr Yevropa iqtisodiy integratsiyasi uchun «oltin 
a sr»h o ‘ldi.
Yevropa iqtisodiy h a m ja m iy a tin i yoki « U m u m iy bozor»ni 
ta sh k il e tish n in g a n iq m a q s a d la ri q u y id a g ila rd a n iborat edi:
— a ’zo m a m la k a t la r o ‘rtasid agi savdodagi b archa ch eklovlarni 
a s ta - s e k in lik b ilan b a r t a r a f etish;
— u ch in ch i m a m la k a t la r bilan savdoga u m u m iy boj ta r ifla r in i 
o ‘rnatish;
— «Insonlar, kapital x iz m a t la r » n in g e rk in h arak a ti uchun 
to'siqlarni tugatish;
— Q ishloq xo‘ja li g i va transport sohasida u m u m iy siyosatni 
ishlab ch iqish va o ‘tk az ish ;
— Valuta ittifoqini tuzish;
— Soliq siyosatini b irx illa sh tirish ;
— Q o n u n c h ilik n i bir-b iriga m oslashtirish;
— Iqtisodiy siyosatni m uvofiqlashtirish ta m o y illa r in i ishlab 
chiqish.
Ushbu y u q o rid a g i m a q s a d la rn i a m a lg a oshirish uchun boshqa- 
ruv tu z ilm as i ta sh k il etildi: b u lar Y IH v a zirlar kengashi, Yevropa 
h a m ja m iya ti ko m issiyasi, Yevropa sudi h a m d a Yevropa p arlam en - 
tidan iborat.
Y IH a ’z o - m a m la k a t la r n in g m ah su lo tla ri, kapitallar, ishchi 
k u c h i va x iz m a t la r in in g u m u m iy bozorini ta sh k il etish m a s a la - 
sin i hal q ilis h n i o ‘z oldiga b irin ch i g ald a g i m aqsad qilib qo ‘ydi. 
B u n in g uchun esa Bojxona ittifoqi ta sh k il q ilin d i. Ushbu Bojxona 
ittifoqi Y IH asosida tu rad i. Bojxona ittifoqi d o ira sid a q u y id a g ila r 
a m a lg a oshirildi:
— a ’zo m a m la k a t la r o‘rta sid a g i savdo a lo q a la rid a g i cheklovlar 
b a r t a r a f etildi;
— u c h in c h i m a m la k a t la r b ilan m u n o sab atlar bo‘y ic h a y ago n a 
bojxona ta rif! olrn a tild i;
— k ap itallar, kred itlar, pul o ‘tk a z m a la r i h a m d a x iz m a t la r n in g
erkin h a r a k a tig a erish ild i;
223


— ishchi k u c h i m ig ratsiy asin in g erkinligi t a ’m in la n d i.
Y uqoridagi barcha ch oralar sanoat in te gratsiy asin in g ja d a l-
lash ish iga im ko n tug‘dirdj.
Ik k in c h ib o sq ich (7 0 -y illa r o‘rta larid an 8 0 - y i l l a r o ‘rta larigac h a) 
Y i farixida tu rg ‘un davr bo'lib hisoblanadi. Sh u n d ay bo‘lsada bu 
davrda Y l g a a ’zo m a m la k a tla r Yevropa valuta ham k orligi dastu- 
r i ni qabul q ilish ga, tashqi siyosiy m aslah a tlar m e x a n iz m in i tash- 
kil etishga muvaffaq bo‘ldilar, lekin b a’zi salbiy te n d en siy aiarn in g 
y u z ag a kelishi oqibatida g ‘arbiy Yevropa iqtisodiy in tegratsiyasini, 
«Yevroskleroz» nom ini olgan jid d iy inqirozga uch rash iga olib kel- 
di. 7 0 -y illa rn in g oxiri va 8 0 -y illa r n in g boshlarida YI m a m la k a t- 
lari o‘rtasid a rivojlanish d a ra ja s in in g buzilishi kuchaydi. 1981 -yil- 
da G retsiy an in g Y lg a kirishi b ilan bu tendensiya y a n a d a yaqqol 
namoyon bo‘ldi, lin in g iqtisodiyoti boshqa iîtifoq a ’zolari bilan 
solishtirish bo‘yich a ancha past darajad a edi.
U ch in ch i bosqich (8 0 - y illa r n in g ik k in c h i y a r m id a n 9 0 - y il-
lar b o sh lariga qadar) — Ittifoq tarkib in i kclajakda k e n gaytirish
bosqichi. 1 9 8 6 -y ild a Ispaniya va P o rtu g a liy a n in g q o ‘shilishi 
old in d an davom etayotgan dav latlar o‘rtasidagi nom utanosib- 
lik n in g k u c h ay ish ig a olib keldi. Y lH g a kirish vaqtida P ortugali- 
vada aholi jo n b o sh iga to‘g ‘ri keladigan d aro m a d i t a x m in a n Y1H 
bo'yicha 3/2ni, Isp an iyad a esa 3/4 atrofida bo‘lgan . Yangi a ’zo 
m a m la k a tla rd a ta x m in a n beshtadan bir kishi qishloq xo‘ja lig id a
ish lagan , bu p a y td a Y IH d a o ‘n u ch tad an biriga to ‘g ‘ri kelgan. 
S hu b ilan b irg a lik d a bu davr G 'arb iy Yevropa integratsiyasi rivoj- 
la n ish id a Yagona Yevropa A k tin in g (Y Y A ) qabul q ilin g a n lig in i 
ifoda etadi. Y IH rivojlanishida 1987-yiIda qabul q ilin g a n YYA
muhirn a h a m iy a tg a ega bo'ldi. Ushbu akt u m u m iy bozorni iq ­
tisodiy ittifoqqa ay lan tirish y o 'n a lis h la rin i b elgilab berdi. Y a’ni 
savdo yo‘lid ag i b arch a to‘siqlarni olib tash lash , a ’zo m a m la k a t ­
lard a ich ki c h e g a ra la rn i ochish, lovar a y irb o sh lash n i ja d a lla s h ti-
risli, yago n a valuta tiz im in i jo riv etish va b archa fu q a ro larn in g
h u q u q lari te n g lig i h a m d a ijtim o iy kafo latlan ish ta d b irla rin i 
a m a lg a o sh iris h d an iborat edi.
224


M a z k u r ak t qab u l q ilin is h i b ilan Ittifoqqa a ’zo m a m la k a t la r d a
m ik ro va m ak ro iq tiso d iyo t, siyosat va huquq, fan va ekologiya 
s o h ala rid a h a m d a ijtim o iy m u n o sab atlard a in te g ratsiy a ja r a y o n -
lari k u c h a y ib bordi. 9 0 - y illa r boshida Y lg a a ’zo m a m la k a t la r
a m a liy o td a u m u m iy bozor q o id ala rin i ta sh k il e tish n i tu g a td ila r 
va v a lu ta -iq tiso d iy h a m d a siyosiy ittifoqni s h a k lla n tir is h g a astoy- 
dil k irish d ilar.
To£rtin ch i bosqich ( 9 0 - y illa r o 'rta la rid a n X X I a s r b o sh la- 
riga qadar). Yagona Yevropa A k ti q o id ala rig a m uvofiq 1993-yil 
1-yanvardan Ittifoq c h e g a ra la ri ich id a m a h s u lo tla rn in g e r k in h a - 
ra k a tla n is h i k iritild i. B u n g a muvofiq h a m ja m iy a tn in g o ‘n ik k i 
davlat ra h b a rla rid a n iborat a ’zosi o d am la r, Tovarlar, k a p ita l va 
ax b o ro tla rn in g e r k in h a r a k a tla n is h i uchun ishtirokchi m a m la k a t ­
lar o‘rta sid a g i c h e g a r a la r n i ochish to‘g ‘risida S h en g e n b itim in i 
im zo lad ila r. H a q iq a td a Ittifoq d oirasida y ago n a iq tiso d iy m ak o n
v u ju d ga keldi.
1992 -yilda YI to‘g ‘risida M a a str ix sh artn o m asi im z o la n ib , 
ushbu hujjatga k o ‘r a q u y id a g ila r t a ’sis etildi:
— Yagona Yevropa fuqaro ligi;
— Siyosiy ittifoqligi;
— Iqtisodiy va v a lu ta ittifoqi.
M a a s t r ix s h a r tn o m a s ig a
(1 9 9 2 -yil 
fevral) 
a s o s a n
Y IH
19 9 4 -y il 1 -y an v a rd an 15 ta a ’zo m a m la k a t n i o ‘z ic h ig a o lg a n
Yevropa Ittifoqiga a y la n t ir ild i. YI d o ira s id a to ‘liq y a g o n a ic h k i 
bozorni ta s h k il etish a m a lg a o sh irild i. Integratsio n h a m k o r lik n i 
riv o jlan tirish m a q s a d la r i b a rc h a a ’zo m a m la k a t la r to m o n id a n
q o ‘llab q u v v a tla n d i. B u la r o ‘z ic h iga ya g o n a v a lu ta Y E V R O n i 
e m is s iy a q ilu v c h i Y evropa b a n k in i ta s h k il etish h a m d a ic h k i 
c h e g a r a la r s iz y a g o n a G ‘a rb iy Yevropa m a k o n in i y a r a t is h n i va 
b o s h q a la rn i o la rd i.
Y uqo rid agi m a ’lu m o tla r asosida shuni xulo sa q ilis h im iz m u m - 
k in k i, G ‘arb iy Y evropada ik k in c h i ja h o n u ru sh id a n k eyin ik k it a
y i r ik integratsion g u r u h n in g , y a ’ni Yevropa Iq tiso d iy H a m ja m i-
yati (E E S) va Y evropa e rk in savdo assotsiatsiyasi ( E A S T ) n in g vu -
225


ju d g a kelishi natijasida integratsion ja r a y o n la r katta te z lik d a rivoj- 
lan ib borgan edi. 9 0 - y illa r n in g o ‘rta la rig a kelib esa EES deyarli 
EASTni o‘z tarkibiga qo‘shib oldi. E A ST o‘z ta rk ib id a faq atgin a 
Islandiya, Lixtenshteyn, N orvegiya va Shveysariya d av latlarin i 
saqlab qoldi, xolos. Bu ik k i b irla sh m a n i so lishtiradigan bo‘lsak, 
EA ST o‘z in in g taraqqiyotida bojxona ittifoqini ya ra tish d a n u 
yo g'iga o 'tm a d i, u n in g tu z ilm asi m illa tla ra ro ta sh k ilo tla r bilan 
m u sta h k a m la n m a d i. 1990-yilda YI va E A ST o‘rtasid a Yevropa 
iqtisodiy m ak o n in i yaratish to£g ‘risida kelishib olindi. Bu m ak on 
doirasid a EAST a ’z o larin in g ishlab ch iq aru v ch ilari Y l a ’zolari 
k o m p an iy alari biian bir qatorda preferensial bojxona re jim id an
foydalanishadi.
S h u n in g d e k , M a a str ix s h a rtn o m a sid a m i l l i y v a lu ta la r n i a sta- 
s ek in m u o m a la d a n ch iq arib va ya g o n a u m u m yev ro p a pul b irli- 
g in i, y a ’ni Yevroni jo r iy etish d ek m u ra k k a b ja r a y o n g a ilk qa- 
d a m q o 'y ild i. Va, niho yat, 1 9 9 5 -y ild a H a m ja m iy a tg a y a n a u ch ta 
dav latn i (Avstriya, F in ly a n d iy a va Shvetsiya) k iris h i va Yevropa 
Iqtisodiy H a m ja m iy a tin in g YI deb n o m la n is h id a n so‘ng bu i n ­
tegratsion b irla sh m a o‘z in in g hozirgi z a m o n a v iy ko‘r in is h ig a
ega bo'ldi.
1970—8 ü -y illa rd a ko‘plab rivojlanayotgan m a m la k a t la r bilan , 
9 0 - y illa r d a Yevropa erkin savdo assosiatsiyasi (E A S T ) a ’zolari b i­
lan , shuningdek , AQSH va Yaponiya b ilan tuzilgan b itim la r Y In i 
ja h o n iqtiso d iyo tin in g y ir ik m a rk a z la rd a n b iriga aylan tird i. YI 
b ilan ja h o n n in g barcha yetak ch i m a m la k a tla ri o‘zaro alo q a larn i 
olib borishadi.
1 9 60 -yild a B elgiya, G o lla n d iya va L yuksem burg m a m la k a t la ri 
o ‘rtasid a im z o lan g a n sh artn o m a asosida B E N IL Y K S iqtisodiy it- 
tifoqi y u z a g a keldi. M a z k u r ittifoq doirasida m ah sulo tlar, x iz m at- 
lar, kapital va fu qa ro larn in g erkin h arak a ti ta ’m in la n ib , uch in ch i 
m a m la k a tla rg a nisbatan esa, y ago n a savdo va iqtisodiy siyosat 
olib boriladi.
1993 -yilda V engriya, Polsha, C h exiy a, Slovakiya h a m d a Slo- 
v e n iy a m a m la k a t la r i tom o n idan im z o la n g a n sh artn o m a asosida
226


M a r k a z iy Yevropa e rk in savdo u y u s h m a s i (M V E S A ) vujudga 
keldi. S o ‘n gra bu m a m la k a t la r Yevropa Ittifoqiga a ’zo bo‘lg a n la ri 
tufayli M V E S A d a n ch iq ish d a , h o z ird a esa, u n d a A lb a n iy a , Bos- 
n iy a va G ersegovina, X orvatiya, M a k e d o n iy a , Moldova, S erbiya, 
Kosovo h a m d a C h ern o g o riya kabi m a m la k a t la r ishtirokchi h iso b - 
lan ad i.
Y I n in g m aq sad i Yevropa x a lq in in g uzviy a lo qa sin i ta sh k il 
etish, b arqaror iqtisodiy ta raq q iyo tg a ko‘m a k la s h is h , ic h k i ch eg a- 
rasiz u m u m iy m a k o n n i y a ra tis h , ijtim o iy so h ad a o‘zaro a lo q a - 
la rn i k u c h ay tirish h iso b lan ad i.
Yevropa ittifoqi faoliyati d a v o m id a a ’zo m a m la k a t la r n in g iq ti­
sodiy, m a d a n iy va ijtim o iy jih a t d a n riv o jlan ish m i qo‘llab -q u v v at- 
la s h n i o lz oldiga eng m u h im m a q s a d la rd a n biri sifatida qo‘ygan .

Download 11,55 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   67   68   69   70   71   72   73   74   ...   170




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish