M. M. Mamasiddiqov, Z. N. Esanova, D. Y. Habibullayev



Download 9,76 Mb.
Pdf ko'rish
bet79/140
Sana30.12.2021
Hajmi9,76 Mb.
#87112
1   ...   75   76   77   78   79   80   81   82   ...   140
Bog'liq
M.M.MAMASIDDIQOV FUQAROLIK PROTSESSUAL HUQUQI

Sudning  h a l  qiluv  qarori  -   odil  sudlov  akti  b o ‘lib,  ishga  oid 
d a lilla rd a n   foyd alan g an   h o ld a   ish n in g   haq iq iy   h o la tin i  o c h ish , 
m o d d iy   va  p ro tse ssu a l  h u q u q   m e ’y o rla rin i  ta tb iq   e tish   orq ali
158


fu q a ro la rn in g   h a m d a   y u rid ik   s h a x sla rn in g   q o n u n iy   h u q u q   va 
m anfaatlarini him oya qilishga qaratilgan m aqsad va vazifalam i o ‘zida 
ifodalaydi.
F u q aro lik   protsessual  kodeksining  18-m oddasiga  k o ‘ra,  b a rc h a  
sud  q a ro rla ri  kabi  sirtd a n   c h iq a rilg a n   hal  qiluv  q a ro rla ri  h am  
q o n u n iy ,  asosli  va  ad o latli  b o ‘lishi  lozim .
F P K n in g   2 0 6 -m o d d a sid a   hal  qiluv  q a ro rin in g   m az m u n i  k o ‘r- 
satilib,  unga  k o ‘ra,  hal  qiluv  qaro ri  kirish,  b ay o n ,  asoslantiruvchi 
va xulosa qism larid an   iborat  boMadi1.
S irtd a n   c h iq a rilg a n   hal  qiluv  q a ro rin in g   kirish  q ism id a  hal 
qiluv  q a ro rin in g   ch iq arilg an   vaqti  va jo y i,  hal  qiluv  q a ro rin i  c h i­
q a rg a n   su d n in g   n o m i,  su d y a n in g   fam iliyasi  (su d   ta rk ib i),  sud 
m ajlisining  kotibi,  taraflar,  ishda  ishtirok  etu v ch i  boshqa  shaxslar, 
sh u n in g d e k ,  n izo   p re d m e ti  k o ‘rsatiladi.  S h u n in g d e k ,  hal  qiluv 
q a ro rin in g  b o sh id a  «Sirtdan»  degan ju m la   ishlatiladi.
S irtd an   ch iq arilg an   hal  qiluv  q a ro rin in g   bayon  qism ida ja v o b ­
g a rn in g   e ’tiro z la ri  m avjud  boM m aydi.  A g ar  ishda  jav o b g arn in g  
tu s h u n tiris h la ri  m avjud  b o ‘lsa,  u  q a tn a s h m a g a n   h o ld a   u sh b u  
tu sh u n tirish la r va e ’tiro z la r tahlil  etilganligi,  alb atta,  belgilab q o ‘yi- 
lishi  lozim   boMadi.
S ir td a n   c h iq a r ilg a n   h a l  q ilu v   q a r o r in in g   a s o s la n tir u v c h i 
qism id a,  u m u m iy   asoslarda  ch iq arilgan  sud  hal  qiluv  q a ro rlarid a n  
farqli  ravishda  javo b g arn in g   tu sh u n tirish   va  e ’tiro zlarin i  aks  e tti- 
ruvchi  h o la tla r va ushbu  h o la tla m i tasdiqlovchi d alillar berilm aydi, 
c h u n k i sud b u n d a y  m a ’lum otga ega b o lm a y d i, ju m la d a n ,  hal qiluv 
q a ro rin in g   u sh b u   q ism id a   ish n in g   sud  to m o n id a n   a n iq la n g a n  
holatlari,  ishning holatlari to ‘g ‘risidagi sud xulosalariga asos b o ig a n  
dalillar,  sud  u  yoki  bu  dalilni  rad  q ilishda  asoslangan  xulosalari, 
sh u n in g d e k ,  nizoli  m u n o sa b a tn i  tartib g a  soluvchi  m oddiy  huquq 
m e ’yorlari  (fuqarolik,  oila,  yer,  m e h n a t,  uy-joy  t o ‘g ‘risidagi  va 
b o sh q a  q o n u n la r)  k e ltirilm o g l,  q o n u n n in g   n o m i,  m o d d asi,  bandi 
h a m d a   protsessual  h u q u q   m e ’yorlari  k o ‘rsatilm og‘i  lozim .
Z a r u r   h o la tla r d a   su d   0 ‘z b e k is to n   R e sp u b lik a si  O liy   sudi 
p le n u m in in g   tegishli  q aro rlarin i  h am   q o lla s h i  lozim   b o ia d i.
H al  qiluv  q a ro rin in g   xulosa  q ism id a  taraflarn in g   fam iliyasi, 
ism i,  o tasin in g   ism i  yoki  yuridik  shaxsning  n o m i  t o l i q   keltirilishi,
*  0 ‘zbekiston  R espublikasining  F uqarolik  protsessual  kodeksi.  Rasm iy  nashr. 
0 ‘zbekiston  Respublikasi  Adliya  vazirligi.  Т .,  «Adolat»,  2 0 П ,  360-bet.
15 9


d a ’vo talablarini q anoatlantirilganligi  ( t o i i q  yoki  q ism an)  haqidagi 
su d n in g   qisqa  va  an iq   xulosasi  aks  ettirilishi  lozim .  S hu n in g d ek , 
sud  xarajatlarining  taq sim lan ish i,  sirtd an   hal  qiluv  q a ro ri  u stidan 
shikoyat  va  pro test  keltirish  m u d d ati  va  tartibi  a n iq   k o ‘rsatilishi 
lozim.
19.4.  Sirtdan  chiqarilgan  hal  qiluv  qarori  ustidan 
ariza  va  shikoyat  berish  (protest  keltirish) 
uchun  asoslar,  uni  qayta  ko‘rish  tartibi
0 ‘zb ekiston  R espublikasi  F u q a ro lik   protsessual  kodeksining 
3 1 1-m oddasiga  b in o a n ,  su d n in g   q a ro ri  q o n u n iy ,  asosli  va  adolatli 
ekanligi  yuzasidan  tekshiruv:
1)  q o n u n iy   kuchga  kirm agan  hal  qiluv  qaro ri  u stid an   berilgan 
apellatsiya  shikoyati  yoki  apellatsiya  pro testi  b o ‘yicha;
2) birinchi  instansiya sudining q o n u n iy  kuchga k irm agan ajrim i 
u stid an   berilgan  xususiy  shikoyat  yoki  xususiy  p ro te st  b o ‘yicha;
3)  q o n u n iy   k u chga  kirgan  hal  qiluv  qaro ri  u stid an   berilgan 
kassatsiya shikoyati  yoki  kassatsiya  pro testi  b o ‘yicha;
4)  birin ch i  instansiya  su d in in g   q o n u n iy   k u chga  kirgan  ajrim i 
ustid an   berilgan  xususiy  shikoyat  yoki  xususiy  p ro te st  b o ‘yicha;
5)  q o n u n iy   k u c h g a   k irg a n   hal  q ilu v   q a ro r i,  a jrim ,  q a ro r  
u stid an   n a z o ra t  tartib id a   p ro te st  keltirish  h a q id a   berilgan  ariza 
b o ‘yicha;
6)  q o n u n iy   kuchga  kirgan  hal  qiluv  q a ro ri,  ajrim   va  q a ro m i 
yangi ochilgan  ho latlar b o ‘yicha qayta k o ‘rish h a q id a  berilgan ariza 
b o ‘y icha q o ‘zg‘atiladi.
Y u q o rid a g i  a s o s la r  b ila n   b irg a lik d a   fu q a ro lik   p ro ts e s su a l 
q o n u n ch ilig id a sirtd an  chiqarilgan  hal qiluv q aro rin i  qayta k o ‘rish- 
ning  o ‘ziga  xos  xususiyatlari  m avjud.  B un d a  h am   d a ’vogam ing, 
h am   jav o b g arn in g   m an faatlari  e ’tib o rg a  o lin ib ,  sh ik o y at  berish 
(p ro te st  keltirish )n in g   tu rli  sh ak llarid an   foydalanish  h u q u q i  kafo- 
latlan g an .
F u q a ro lik   p ro tse ssu a l  k o d e k sin in g   2 2 9 -m o d d a s ig a   a so sa n , 
jav o b g ar  hal  qiluv  q a ro rin i  sirtd an   ch iq a rg an   sudga  sh u   hal  qiluv 
qarori chiqarilganidan  keyin  15  kun  ichida u ni qayta k o ‘rish haqida 
ariza berishga haqli.
Sud  ishda  ishtirok  etuvchi  shaxslam i  sirtd an   c h iq a rilg a n   hal 
qiluv  q a ro rin i  qayta  k o ‘rish  haqidagi  arizani  k o ‘rish  vaqti  va joyi
160


h a q id a   x ab a rd o r  q iladi,  ularga  shu  ariza  va  un g a  ilova  qilingan 
m a te ria lla rn in g   nusxalarini  yu b o rad i  (F P K n in g   231-m o d d asi).
Sud sirtdan  chiqarilgan  hal  qiluv q arorini q ayta k o ‘rish haqidagi 
arizani ariza tushgan paytdan e ’tiboran,  o ‘n  kun ichida sud  majlisida 
k o ‘radi.  Sud  m ajlisining  vaqti  va  jo y i  h a q id a   x ab a rd o r  qilingan 
sh axslarning  kelm asligi  arizan i  k o ‘rish  u c h u n   t o ‘sqinlik  qilm aydi. 
Sud  arizan i  k o ‘rg anidan  keyin  ajrim   ch iq arad i.  S u d n in g   arizani 
qan o atlan tirm aslik  h aq id a chiqargan ajrim i ustidan xususiy shikoyat 
berilishi  m u m k in   (F P K n in g   23 2 -m o d d asi).
Sud sirtd an  chiqarilgan  hal qiluv q arorini q ayta k o ‘rish  haqidagi 
arizan i  k o ‘rib,  o ‘zining  ajrim i  bilan:
1)  arizan i  q a n o a tla n tirm a y   qoldirishga;
2)  sirtd an   ch iq arilg an   hal  qiluv  q aro rin i  b e k o r qilish  va  a w a lg i 
tarkibdagi yoki b o sh q a tarkibdagi  sud to m o n id a n   ishni  m az m u n an  
k o ‘rish n i  tiklashga  haqli  (F P K n in g   23 3 -m o d d asi).
A g a r  s ir td a n   c h iq a r ilg a n   h a l  q ilu v   q a r o r in i  b e k o r   q ilish  
t o ‘g ‘risidagi  arizan i  k o ‘rish  v aq tid a   sud  tara fn in g   sud  m ajlisiga 
kelm aganligiga uzrli sabablar borligini va bu h aq d a sudni o ‘z vaqtida 
x ab a rd o r  qilish  im ko n iy ati  b o ‘lm aganligini  h a m d a   ta ra f  sirtdan 
q abul  qilingan  hal  qiluv  q a ro rin in g   m azm u n ig a  t a ’sir  k o ‘rsatishi 
m u m k in   b o ‘lgan  dalillarni  ta q d im   qilay o tg an in i  an iqlasa,  sirtdan 
ch iq arilg an   hal  qiluv  qarori  b e k o r qilinib,  ishni  m az m u n a n   k o ‘rish 
tiklanishi  lozim   (F P K n in g   23 4 -m o d d asi).
A gar sirtd an   ch iq arilgan  hal  qiluv qaro ri  shu  q a ro rn i  chiq arg an  
sud  to m o n id a n   b e k o r  qilinsa,  ishni  m az m u n a n   k o ‘rish  tiklanadi 
va  ushbu  K odeksda  n a z ard a  tu tilg a n  q o id ala r asosida olib boriladi. 
A gar  F P K n in g   132— 139 -m o d d alarid a  n a z ard a  tu tilg an   qoidalarga 
b in o a n   x a b a rd o r  qilingan  jav o b g ar  sud  m ajlisiga  kelm asa  h a m , 
ish  b o ‘y icha  ch iq arilg an   hal  qiluv qaro ri  sirtd an  ch iq arilg an   hisob- 
lanm aydi.  Javobgar  bu   hal  qiluv  qarori  sirtd an   ch iq arilgan  q a ro r 
sifatida qayta k o ‘rilishini so‘rab, ariza berishga haqli em as (F P K n in g  
2 3 5 -m o d d a si).
X u d d i  s h u n in g d e k ,  s irtd a n   c h iq a rilg a n   hal  q ilu v   q a ro rla ri 
u s tid a n   kassatsiy a  sh ik o y a ti  (p ro te sti)  h a m   k e ltirish   m u m k in . 
Q o n u n iy  kuchga  kirgan,  apellatsiya tartib id a   k o ‘rilm agan  hal qiluv 
q a r o r la r i  u s tid a n   s u d n in g   h a l  q ilu v   q a ro r i  c h iq q a n   k u n d a n  
e ’tib o ra n , b ir yil  ichida taraflar va ishda ishtirok etishga jalb qilingan 
sh a x sla r  to m o n id a n   kassatsiya  sh ik o y a ti  b e rilish i  va  p ro k u ro r 
to m o n id a n   p ro te st  keltirilishi  m u m k in   (F P K   3481-m o d d asi).
161


19.5.  Sirtdan  chiqarilgan  hal  qiluv  qarorining 
qonuniy  kuchi  va  ijrosi
H a r   q a n d a y   fu q aro lik   n izo sin in g   y a k u n i  u n in g   ijrosi  b ilan  
b e lg ila n a d i.  A g ar  s irtd a n   c h iq a rilg a n   hal  q ilu v   q a ro ri  u stid a n  
jav o b g ar  15  kun  ichida  u n i  q a y ta   k o ‘rish  h a q id a   ariza  bilan  shu 
sudga  m u ro jaat  q ilm agan  yoki  20  k u n   m u d d a t  ich id a  tara fla r  shu 
sud  orqali  y u qori  sudga  apellatsiya  shikoyati  b e rm a g an ,  p ro k u ro r 
esa  pro test  k eltirm agan  b o ‘lsa,  ushbu  sirtd an   ch iq arilg an   hal  qiluv 
qarori  q o n u n iy   kuchga  kirgan  hisoblanadi.  S h u n in g d ek ,  q o n u n iy  
kuchga  kirgan,  apellatsiya tartib id a   k o ‘rilm agan  hal qiluv qaro rlari 
u s tid a n   b ir  yil  ic h id a   ta r a fla r   k a ssa tsiy a   sh ik o y a ti  b e ris h la ri, 
p ro k u ro r  kassatsiya  p ro te sti  keltirishi  m u m k in .
F u q a ro lik   p ro tse ssu a l  k o d e k sin in g   2 1 7 -m o d d a s ig a   a so sa n , 
su dning  hal  qiluv  q a ro ri,  ag ar  u n in g   u stid an   shikoyat  b erilm agan 
yoki  pro test  keltirilm agan  b o ‘lsa,  apellatsiya  shikoyati  berish  va 
pro test  keltirish  m u d d ati  o ‘tg a n id a n   keyin  q o n u n iy  k u ch g a  kiradi. 
H a l  q ilu v   q a ro r i  u s tid a n   a p e lla ts iy a   s h ik o y a ti  b e rilg a n   y o k i 
apellatsiya  pro testi  keltirilgan  ta q d ird a ,  hal  qiluv  q a ro ri,  ag ar  u 
b e k o r  q ilinm agan  b o ‘lsa,  ishni  y u qori  instansiya  sudi  k o ‘rib  c h iq - 
q a n id a n   keyin  q o n u n iy   kuchga  kiradi.
U m u m iy   q o id a g a   k o ‘ra,  F P K n in g   2 1 8 -m o d d a sig a   a so sa n , 
sirtdan chiqarilgan hal qiluv qarori  h am  q o n u n iy  kuchga kirganidan 
so ‘ng  ijro  etiladi.
«Sud  hujjatlari  va  b o sh q a  o rg an la r  hu jjatlarin i  ijro  etish  t o ‘g ‘- 
risida»gi  Q o n u n n in g   7 -m o d d a sig a   a so sa n ,  s u d la r  o ‘zlari  qabul 
qiladigan  sud  hujuatlari  (hal  qiluv  q a ro ri,  ajrim ,  q a ro r)  asosida 
ijro  varaqalari  beradi  va  bu  bevosita  ijro  hujjati  sanaladi.
1.  0 ‘zbekiston  Respublikasining F uqarolik protsessual  kodeksida  sirtdan hal 
qiluv  qarori  chiqarish  institutining  vujudga  kelish  tarixi  va  sabablarini 
tushuntiring.
2.  Sirtdan  ish  yuritish  asoslari  va  tartibini  tushuntiring.
3.  Sirtdan  chiqarilgan  hal  qiluv  qarori  va  uning  m azm unini  izohlang.
4.  Sirtdan chiqarilgan hal qiluv qarori  ustidan ariza va shikoyat berish (protest 
keltirish)  u ch u n   asoslarni  tushuntiring.
5.  Sirtdan  chiqarilgan  hal  qiluv  q arorini  ijro  etish  xususiyatlarini  izohlang.

Download 9,76 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   75   76   77   78   79   80   81   82   ...   140




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish