M. M. Mamasiddiqov, Z. N. Esanova, D. Y. Habibullayev

S u d  ishining tayyorgarlik qismi.  Ishni  ko ‘rish u c h u n  tayinlangan 
v a q td a   sudya  (sudyalar)  m ajlis  zaliga  kiradi,  sud  m ajlisini  ochib, 
q a n d a y   ish  k o ‘rilishini  e ’lon  qiladi.  S o ‘ngra  sud  m ajlisining  kotibi 
ish  b o ‘yicha  ch a q irilg a n la rd an   k im lar  kelganligini,  kelm aganlarga 
c h a q ir u v   q o g ‘o z i  to p s h ir ilg a n - to p s h ir ilm a g a n lig in i,  u la rn in g  
kelm aganlik sabablari to ‘g‘risida q anday m a ’lu m o tlar borligini sudga 
m a ’lum   qiladi.
Sud  k elg anlarning  shaxsini  aniqlaydi,  sh u n in g d ek ,  m an sa b d o r 
shaxslar  va  vakillar,  sh u   ju m la d a n ,  a d v o k atn in g   h am   vakolatini 
tekshiradi.
Sud  m a jlisin in g   tay y o rg a rlik   q ism id ag i  n a v b a td a g i  h a ra k a t 
guvohlarning kelgan-kelm aganligi  tekshirilgach,  sud  m ajlisida  hozir 
b o ig a n   guvohlarni  sud  m ajlisi  za lid an   ch iq a rish   hisoblanadi.  Bir 
v aqtning o ‘zid a raislik qiluvchi so ‘roq qilingan guvohlarning so ‘roq 
q ilin m ag an  g u v o h lar bilan  m u o m a la d a  b o im a s lig i  u c h u n   c h o ra lar 
k o ‘radi.
G u v o h la r  sud  zalid an   ch iq a rib   y u b o rilganlaridan  so ‘ng  raislik 
q ilu v c h i  s u d n in g   ta r k ib in i  (su d y a n i)  e ’lo n   q ila d i,  p ro k u ro r , 
e k s p e r t,  m u ta x a s s is ,  su d   m a jlis in in g   k o tib i  s if a tid a   k im la r  
q atn ash ay o tg an lig in i  m a ’lum   qiladi  va  ishda  ishtirok  etay o tg an  
sh a x sla rg a   u la rn i  rad  q ilish   t o ‘g ‘ris id a   a rz   q ilish   h u q u q la rin i 
tu sh u n tira d i.
Sud  m ajlisining  tayyorgarlik  qism idagi  navbatdagi  protsessual 
h a ra k a t  —  ishda  ishtirok  etay o tg an   shaxslarga  u larn in g   F P K n in g  
3 4 -m o d d a sid a   k o ‘rsatilgan  h u q u q   va  m ajburiyatlarini  tu sh u n tirib  
b erish   h iso b la n a d i.  Bu  h a q d a   sud  m ajlisin in g   b a y o n n o m a s id a  
k o ‘rsatib o ‘tiladi.
125

---

Ish holatlarini о ‘rganish y o k i ishni m azm unan  ко ‘rishni boshlash 
qismi.  Ishni m az m u n an  ko ‘rishni boshlash qism i  raislik qiluvchining 
ish  t o ‘g ‘risidagi  m a ’ru zasidan  b o sh lan ad i.  S o ‘ngra  raislik  qiluvchi 
d a ’v o g a r d a n   o ‘z  t a l a b l a r i n i   q u v v a tl a s h - q u v v a tl a m a s l ig i n i, 
ja v o b g a rd a n   d a ’v o g a rn in g   ta la b la rin i  ta n   o lis h -o lm a s lig in i  va 
ta ra fla rn in g   ish n i  k e lish u v   b itim i  b ila n   ta m o m la s h n i  ista s h - 
istam asliklarini  so ‘raydi.
D a ’vo g am in g   arz  q ilgan  tala b la rid a n   voz  kechganligi,  ja v o b - 
g arn in g   d a ’vogar  tala b la rin i  ta n   olganligi  yoki  tara fla r  erishgan 
kelishuv  b itim in in g   sh a rtla ri  sud  m ajlisi  b a y o n n o m asig a  kiritiladi 
va  teg ish lich a,  d a ’vogar,  jav o b g a r  yoki  ikkala  ta r a f   to m o n id a n  
im z o la n a d i.  A g a r  d a ’v o g a rn in g   a rz   q ilg a n   t a la b la r id a n   v o z  
kechganligi, javo b g arn in g  d a ’v o gar arz qilgan  talab larn i  ta n  o lg a n ­
ligi yoki taraflarning kelishuv bitim i u lam in g  sudga yuborgan yozm a 
a riz a la rid a   ifo d a la n g a n   b o ‘lsa,  m a z k u r  a riz a la r  ish g a  q o ‘sh ib  
q o ‘yilib,  b u   h a q d a   sud  m ajlisi  b a y o n n o m a sid a   k o ‘rsatiladi.
Ish to ‘g‘risida m a ’ruza qilinganidan so‘ng, sud d a ’vogar va uning 
to m o n id a   ishtirok  etu v ch i  u c h in c h i  shaxsning,  jav o b g a r  va  u n ing 
to m o n id a   ish tiro k   etu v ch i  u c h in c h i  shaxsning,  sh u n in g d e k ,  ishda 
ish tiro k   etu v ch i  b o sh q a  sh ax slam in g   tu sh u n tirish la rin i  eshitadi. 
B oshqa  shax slam in g   h u q u q lari  va  q o n u n   bilan   q o ‘riqlan ad ig an  
m a n fa a tla rin i  h im o y a   qilish  m aq sa d id a   a riz a   b erg an   p ro k u ro r, 
s h u n in g d e k ,  b o s h q a   s h a x s la r   a rz   q ilg a n   t a l a b la r i   b o ‘y ic h a  
tu sh u n tirish la r  berish  yoki  u larn i  asoslash  u c h u n   b irin c h i  b o ‘lib 
so‘zga chiqadilar.  Ishda ishtirok etuvchi shaxslar bir-birlariga savollar 
berishga haqlidirlar.