M. M. Mamasiddiqov, Z. N. Esanova, D. Y. Habibullayev

Sudning  h a l  qiluv  qarori  —  bu  nizoni  m a z m u n an   hal  qiluvchi 
va  buzilgan  yoki  nizolashilayotgan  h u q u q la r  yoxud  q o n u n   bilan 
q o ‘riqlanadigan  m an fa atlarn i  tiklovchi,  ishni  m a z m u n a n   k o ‘rish 
asosida sud to m o n id an  q o n u n d a nazarda tutilgan protsessual shaklda 
qabul  q ilinadigan  protsessual  hujjat  hisoblanadi.
H a r b ir fuqarolik ishi b o ‘yicha bitta hal  qiluv qarori  chiqariladi. 
H al  qiluv  qarori  sud  ishlarini  yuritish  tu rla rin in g   b u y ru q   tartib id a 
ish  y u ritish   tu rid a n   b o sh q a  b a rc h a   tu rla rid a   chiqarilishi  m u m k in .
1  0 ‘zbekiston  Respublikasi  Oliy  sudi  axborotnom asi,  2006,  №   1.
137

---

B ular d a ’vo  tartibidagi  ishlar,  o rg an la r va  m a n sa b d o r shaxslam ing 
x a tti-h a ra k a tla ri  (qaro rlari)  u stid an   berilgan  sh ik o y atlar  b o ‘yicha 
ishlar  h a m d a   alo h id a   ta rtib d a   y u ritiladigan  ishlardir.  M azk u r  sud 
ishlarini  yuritish  d av o m id a  fuqarolik  protsessual  q o n u n d a   n azard a 
tu tilg a n   u m u m iy   qo id alarg a  rioya  qilgan  h o ld a   hal  qiluv  qaro ri 
ch iq ariladi.  Lekin  shu  bilan  birga  q o n u n d a   u sh b u   toifadagi  ishlar 
u c h u n  ay rim  istisno va q o ‘sh im c h a  q o id a la m i  h a m   n a z ard a  tu tish i 
m u m k in .
S ud  h a l  q ilu v   q a ro ri  fu q a ro la rn i  q o n u n g a   h u r m a t  r u h id a  
tarbiyalashga,  huq u q iy  nigilizm ga b a rh a m  berishga,  h u q u q n i targ ‘ib 
qilishga yordam  beradi.
S u d n in g  hal  qiluv qaro ri  d alillard an   foydalangan  h o ld a   ishning 
h a q iq iy   h o la tin i  b e lg ila s h g a ,  m o d d iy   va  p r o ts e s s u a l  h u q u q  
m e ’y o rla rin i  ta tb iq   e tish   b ila n   fu q a ro la rn in g   va  y u rid ik   shaxs 
huquqiga ega b o ‘lgan tashkilotlar va boshqa jam o a t birlashm alarining 
q o n u n iy  h u q u q  va  m an fa atlarin i h im o y a  qilishga q aratilgandir.
17.3.  Sudning  hal  qiluv  qarorini  chiqarish  tartibi
S u d n in g   hal  qiluv q a ro rlari,  ajrim lari,  qaro rlari  q o n u n iy ,  asosli 
va  ad o latli  b o iis h i  lozim   (F P K n in g   18-m oddasi  u c h in c h i  qism i). 
Sud  hal  qiluv  qaroriga  n isb atan   belgilangan  ushbu  talablarga  rioya 
e tm a s lik   q a ro r n in g   y u q o ri  tu ru v c h i  s u d la r   to m o n id a n   b e k o r 
qilinishi  yoki  o ‘zgartirilishiga  olib  keladi.
Sudning h a l qiluv qaroriga nisbatan  qo yilgan m uhim  talab uning 
qonuniy bo ‘lishi hisoblanadi.  Sud ishda talab qilinayotgan  holatlardan 
q a t’i  nazar,  m oddiy  h u q u q   norm asini  q o ‘llash  yoki  q o ‘llashni  rad 
e tish   h a q id a   q a ro r  c h iq a ra d i,  lek in   h a r   q a n d a y   h o la td a   h a m  
huq u q iy   n o rm a n in g   m az m u n in i  izohlaydi  va  uni  ish  holatlariga 
nisbatan tatb iq  etadi.  F uqarolik ishlari yuritilayotganda jara y o n n in g  
b a rc h a   b o sq ich id a,  buzilganligi  yoki  n o to ‘g ‘ri  q o ‘llanganligi  hal 
qiluv  q a ro rin in g   b e k o r  q ilin ish ig a   asos  b o ‘lad ig a n   p ro tse ssu a l 
norm alaiga  q a t’iy va  aniq  rioya  qilinishi  lozim   (F P K n in g   3 1 4 -m o d ­
dasi).
H u q u q q a ,  inson  h u q u q   va  erkinliklariga  dax ld o r,  ularga  t a ’sir 
k o ‘rsatu v ch i  h a r  q a n d a y   n o rm a tiv -h u q u q iy   h u jja t  ja m o a tc h ilik  
e ’tibori u c h u n  rasm iy ravishda n ash r etilm asa,  q o ila n ilish i  m u m k in  
em as.  S h u n d a y   qilib,  sud  ishlarni  0 ‘zb ekiston  R espublikasining 
q o n u n la ri asosida  hal  qilishi  shart.  S ud,  agar 0 ‘zbekiston  R esp u b ­
likasining Konstitutsiyasi va boshqa qonunlariga zid b o ‘lm asa, boshqa
138

---

n o rm a tiv   hu jjatlam i  h am   q o ‘llashi  m u m k in .  C h u n k i  nizoli  m u n o - 
sab atn i  tartibga  soladigan  q o n u n   b o ‘lm agan  taq d ird a,  sud  shunga 
o ‘xshash  m u n o sa b a tla rn i  tartib g a  soladigan  q o n u n n i  tatb iq   eta d i, 
b o rd i-y u ,  b u n d a y   q o n u n   h am   b o ‘lm asa,  respublika  q o n u n   hujjat- 
larining  u m u m iy  asoslari  va  m a ’nosiga  tayanishi  q o n u n d a   n azarda 
tu tilg an   (F P K n in g   12-m oddasi).
S u d   0 ‘z b e k is to n   R e s p u b lik a s in in g   x a lq a ro   s h a rtn o m a s ig a  
m uvofiq  c h e t  dav latn in g   h u q u q   n o rm a larin i  h am   q o ‘llaydi.  Z ero , 
hal  qiluv  q a ro rin in g   qonuniyligi  su d lar  to m o n id a n   u m u m   e ’tiro f 
etilgan  prinsip  va  no rm alarg a,  m am lak at  xalqaro  shartn o m alarig a 
rioya etilishini anglatadi.  S huning uchun  h am , basharti,  0 ‘zbekiston 
R e sp u b lik a sin in g   x a lq a ro   s h a rtn o m a s id a   0 ‘z b e k isto n   R e s p u b ­
likasining fuqarolik sud  ishlarini yuritish to ‘g ‘risidagi q o n u n   hujjat- 
la r id a g id a n   b o s h q a c h a   q o id a la r   b e lg ila n g a n   b o ‘lsa,  x a lq a ro  
shartnom a  qoidalari  qoMlanilishi  nazarda  tutilgan  (F P K ning  3-m od- 
dasi).
H al qiluv qaroriga n isb atan  q o ‘yilgan  navbatdagi  talab  —  uning 
asosli  b o ‘lishidir.  F P K n in g   18-m oddasi  ikkinchi  q ism id a  asoslilik 
tu sh u n c h a si  berilgan  b o ‘lib,  unga  k o ‘ra,  sud  hal  qiluv  q arorini 
faqat  sud  m ajlisida  tekshirilgan  m a te ria lla r  bilan   asoslashi  b e l­
gilangan.
H al  qiluv  q a ro rin in g   asosliligi  u n ing  qonuniyligi  bilan   uzviy 
b o g ‘liq.  A gar  sud  hal  qiluv  qaroriga  n isb atan   q o ‘yilgan  birinchi 
tala b ,  y a ’ni  u n in g   q o n u n iy   b o ‘lishi  hal  qiluv  q a ro rin in g   huquqiy 
to m o n i  b o ‘lsa,  asoslilik  esa  u n in g   faktologik  to m o n i  hisoblanadi.
D a rh a q iq a t,  m o d d iy   h u q u q   n o rm a la rin i  t o ‘g ‘ri  tatb iq   etish 
u c h u n   yuridik  ah am iy atg a ega b o ‘lgan  faktlarni  an iq lab  olish  talab 
etiladi.  H al qiluv qaro rid a sud  m u hokam asida ishtirok etgan taraflar 
to m o n id a n  to ‘liq bayon qilingan,  ishni  hal etishda  m u h im  aham iyat 
kasb  etgan  h o latla rn in g   barch asi  bayon  etilsa  h a m d a   taraflarn in g  
hu q u q  va m ajburiyatlarini belgilovchi  holatlarni tasdiqlovchi dalillar 
keltirilsa,  asosli  d e b   hisoblanadi.
S u d n in g   hal  qiluv  qaro rig a  q o ‘yilgan  navbatdagi  talab   -   u n ing 
adolatli b o ‘lishi  hisoblanadi  (F P K n in g   18-m oddasi  u chinchi qism i). 
T a ’kidlash  jo iz k i,  fuqarolik  protsessual  q o n u n c h ilik d a   hal  qiluv 
q a ro rin in g   ad o latli  b o ‘lishi,  deg an d a  n im a   anglashilishi  t o ‘g ‘risida 
norm a m ustahkam lanm agan.  Shuningdek,  0 ‘zbekiston  Respublikasi 
O liy  sudi  p le n u m in in g   1998-yil  17-apreldagi  «S udning  hal  qiluv 
q arori haqida»gi  13-qarorida ham   m azkur talab  haqida hech qanday 
tu sh u n tirish   berilm agan.
139

---

Biroq,  hal  qiluv  q arorlariga  q o ‘yilgan  m a z k u r  talab,  ayniqsa, 
m asalan,  m a ’naviy  zararn i  u n d irish ,  m o d d iy   z a ra r  yoki  boshqa 
m ol-m ulkni undirishga oid fuqarolik ishlari b o ‘yicha d a ’vo talablarini 
q a n o a tla n tiris h d a   ta ra fla rn in g ,  x u su san ,  jav o b g a rn in g   iq tiso d iy  
im koniyatlariga va boshqa  ish holatlariga m uvofiq b o ‘lishi kabilarda 
k o ‘pro q   n a m o y o n   b o ‘ladi.
17.4.  Hal  qiluv  qarorining  mazmuni
S u d n in g   hal  qiluv  qaro ri  p rotsessual  hujjat  sifatid a  a n iq   va 
ravshan  ifodalangan  quyidagi  to ‘rt  qism dan:
•  kirish;
•  bayon;
•  asoslantiruvchi;
• xulosa  qism larid an   ib o rat  b o ‘ladi.
H a r  b ir  qism   o ‘zining  m atni  va  m azm u n ig a  ega  b o ‘lib,  u lar 
birgalikda  sud  hal  qiluv q a ro rin i  tashkil  qiladi.  S h u n in g   u c h u n   hal 
q ilu v   q a ro r in i  y o z is h d a   s u d la r   F P K n in g   2 0 6 -m o d d a s i  b ila n  
belgilangan  b irin -k e tin lik k a   rioya  qilishlari  tala b   etiladi.