M. M. Mamasiddiqov, Z. N. Esanova, D. Y. Habibullayev


  D a ’voning  elementlari



Download 9,76 Mb.
Pdf ko'rish
bet46/140
Sana30.12.2021
Hajmi9,76 Mb.
#87112
1   ...   42   43   44   45   46   47   48   49   ...   140
Bog'liq
M.M.MAMASIDDIQOV FUQAROLIK PROTSESSUAL HUQUQI

13.2.  D a ’voning  elementlari
D a’voning bir-biridan farq qiladigan quyidagi ikki elem enti mavjud:
•  d a ’voning  pred m eti;
•  d a ’voning  asosi.
M azk u r  e le m e n tla r  birgalikda  d a ’v o n in g   m a z m u n in i  tashkil 
q iladi  va  ayni  p a y td a   h a r  b ir  a n iq   d a ’voni  in d iv id u allash tirish  
vositasi  b o ‘lib  xizm at  qiladi.
1 0 ‘zbek tilining izohli  lug‘ati.  1-jild.  М .,  « R u stili» ,  1981,  215-bet.  Sh.Sh.  Sho­
rahmetov.  C 'zb ek isto n   Respublikasining  fuqarolik  protsessual  huquqi.  Darslik. 
Т .,  «A dolat»,  2001,  150-bet.
2  M uxtasar (shariat qonunlariga qisqacha sharh).  Т.,  «C ho‘lpon»,  1994,  269-bet.
E.  Egamberdiyev.  Fuqarolik jarayoni huquqida d a’vo m uam m olari. Т., «Adolat», 
1994,  8-bet.
9 4


Da ’voning predmeti.  D a ’vo tuzilm asi  m urakkab huquqiy tuzilm a 
h iso b la n a d i.  S h u n in g   u c h u n   h a m   q o n u n c h ilik   u n d a   b ir  q a to r 
e le m e n tla rn i  ajratish  im k o n iy atin i  beradi.
D a ’vo  e le m en tlari  d e g a n d a,  d a ’vo  tuzilm asin i  aks  ettiruvchi 
ichki  qism lari  tush u n ilad i.
D a ’v o n in g   b irin c h i  e le m en ti  -   bu   d a ’vo  p red m eti  hisoblanib, 
d a ’vo g arn in g   javobgarga  n isb a ta n   b ild irilgan  talabi  tu sh u n ilad i. 
M asalan ,  m ualliflik  h u q u q in i  ta n   olish,  ishga  tik lash ,  yetkazilgan 
z a ra rn i  q o p lash   h aqidagi  d a ’volar.
F P K n in g   1 4 9 -m o d d a si  b irin c h i  q ism i  4 - b a n d id a   b e lg ila n - 
g an id ek ,  d a ’vogar  d a ’vo  arizasid a  javobgarga  n isb a ta n   bildirila- 
yotgan  o ‘z  talab in i  ko ‘rsatishi  lozim .  D a ’vo  p red m e tin i  an iq lash  
h u q u q i  faqat  d a ’vogarga  tegishlidir.
D a ’v o g a rn in g   m o d d iy - h u q u q iy   ta la b i  o ‘z - o ‘z id a n   k e lib  
c h iq m a y d i.  D a rh a q iq a t,  d a ’v o   q a n d a y   tu rd a   b o ‘lm a sin ,  u n d a  
d a ’vogar to m o n id a n   k o ‘rsatilgan  m o d d iy -h u q u q iy  ta la b la r yuridik 
faktlarga asoslangan  h olda vujudga keladi.
D a ’voning  tarkibiy  qism i  u n ing  p re d m e tin i  tashkil  qiladigan 
d a ’vogarning  javobgarga  boM adigan  m o d d iy -h u q u q iy   talab  bilan 
b u n d a y   tala b n i  keltirib  ch iq a rad ig a n   y u ridik  fak tlar  (d a ’voning 
asosi)  birg alik d a  ish  b o ‘y ic h a   m u h im   a h a m iy a tg a   ega  b o i g a n  
ho latlarn i  sud  m ajlisida  k o ‘rib  ch iq ish   k o ia m in i  va  y o ‘nalishini 
m a i u m   m a ’n o d a   an iq lab   beradi.
D a ’voning  asosi  d eg a n d a,  d a ’vogarning  tala b   qilish  h u quqini 
keltirib  ch iq a rad ig a n   y u ridik  faktlar,  d a ’vogar  o ‘zining  talablariga 
asos  qilib  k o ‘rsatayotgan  h o la tla r  va  b u   h o latla rn i  tasdiqlaydigan 
d a lilla r  tu sh u n ila d i.
D a ’vo  a so sin i  b u n d a y   tu s h u n is h g a   F P K n in g   1 4 9 -m o d d a si 
b irin c h i  q ism i  6 -b a n d i  xizm at  qiladi.  D a ’vogar  d a ’vo  arizasida 
n afaq at  o ‘zin in g   talablariga  asos  qilib  k o ‘rsatayotgan  holatlarn i, 
balki yuridik fak tlarn i, y a ’ni  fuqaro lar yoki  tash k ilo tlarn in g  shaxsiy 
y o k i  m u lk iy   h u q u q la ri  v u ju d g a  k e lish i,  o ‘zg arish i  yoki  b e k o r 
b o ‘lishini  belgilaydigan  h o la tla rn i  h am   keltirishi  lozim .
S hu o ‘rinda  E.  Egam berdiyev h am  faqat yuridik aham iyatga ega 
b o ig a n   faktlargina  d a ’voning  asosi  b o i a   o lishini,  b u n in g   sababi 
y u r id i k   a h a m i y a t g a   e g a   b o i g a n   f a k t l a r   m a i u m   h u q u q iy  
m u n o sa b a tla m i vujudga keltirishi,  o ‘zgartirishi yoki b e k o r qilishini, 
agar  fakt  yuridik  aham iy atg a  ega  b o im a s a ,  h e c h   q an d ay   huquqiy
9 5


o qibat  keltirib ch iq arm aslig in i,  sh u n in g   u c h u n  d a ’vogar d a ’voning 
ikkinchi elem en ti b o ‘lm ish  d a ’vo asosini tashkil qiladigan,  o ‘zining 
m o d d iy -h u q u q iy   talab larin i  keltirib  ch iq a rad ig a n   yuridik  faktlarni 
d a ’vo  arizasida  k o ‘rsatib  berishi  lozim ligini  qayd  qilib 
0
‘ta d i1.

Download 9,76 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   42   43   44   45   46   47   48   49   ...   140




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish