Suvoqchilik va pardozlash ishlari

5 .3 . Pollarga keramik plitkalar yotqizish
Plitkalar y o tq iz ish d a n oldin pol qoplam asi rejalab olinadi. 
R e ja la sh — pol y u z a sin in g s h a k lin i, asosiy e le m e n t l a r i (foil, 
friz)ning o ‘rnini va o ‘lcham larini aniqlash u c h u n bajariladigan 
o ‘lchash ishlari. Pol qoplam asi rejalanadigan x o n a d a asos qurilish 
axlatidan toza lan a d i, yuzaning tekisligi va gorizontalligi tek sh i­
riladi, s o f pol sa thining belgisi devorga belgilab q o q ila d i.
P o l n i n g s h a k l i r e j a i p y o r d a m i d a t e k s h i r i l a d i . B u n i n g
u c h u n x o n a n in g diagonal b o ‘y icha q a ra m a-q a rsh i burchaklariga 
tara n g qilib i p tortila di.A gar h a r qaysi diagonalga tortilgan ip -
ning o ‘lcham i bir xil chiqsa, x o n a t o ‘g ‘ri burchakli va q a ra m a -
qarshi tom onlari bir-biriga teng boMadi. Bunday xonalarda pol qo p - 
lam asini rejalash frizni belgilashdan va s o f polning berilgan belgisi 
b o ‘yicha n ish o n la m i o ‘rnatishdan iborat b o i a d i . Q a ra m a -q a rs h i 
t o m o n la r i h a r xil b o i g a n , y a ’ni burch a k lari t o ‘g ‘ri b o l m a g a n
x o n a la rd a asosiy fon va friz t o ‘g ‘ri burchakli qilib chiqariladi. 
S h u n d a haligi n u q so n u n c h a sezilmaydi.
X o n a l a r p o l i n i r e j a l a s h d a t o ‘s h a l a d i g a n p l i t k a l a r n i n g
o l c h a m l a r i va q o p la m a n in g m o lja ld a g i naqshi hisobga olinadi. 
D evorga ta q a b yotqiziladigan qatorli, friz qatorli va fonli naqsh 
en g k eng tarq a lg a n va o d d iy n aqsh hisoblanadi. Q o p la m a n in g
frizi va foni b u t u n p litk a la rd a n terila d i, de v o rg a ta q a la d ig a n
qismlariga esa yarim talik va choraktalik plitkalar h am ishlatiladi.
Polga plitkalar t o ‘shash friz q a to rn i t o ‘sh a sh d a n boshlanadi. 
Friz q a t o r b ir v a q td a h a r 2 0 —25 p litk a d a n s o ‘ng k o ‘n d a la n g
n i s h o n l a r y o tq iz il a d i. N ishon p o l o s a l a r t o r t i l g a n r e j a ip n i n g
salqilanishiga y o l q o ‘ym aydi va q o p la m a fonining yuzasi g o ri­
zontal chiqishini t a ’minlaydi.
F riz va k o ‘n d a la n g p o lo sa la rn i yotq iz ib b o l g a n d a n keyin 
za d elk a va asosiy fonni t o ‘shashga kirishiladi. Ish ayrim p olosa - 
q a m r o v l a r t a r z id a baja rila d i. Q a m r o v l a r n i n g y o ‘nalishi d e r a -
z a l a r n i n g o^rniga b o g l i q . O d a t d a q a m r o v l a r x o n a n i n g u z u n
t o m o n l a r i b o ‘ylab yotqiziladi. B iroq, a g a r d e ra z a la r b o ‘y la m a
devorlarda b o l s a , qam rovlar x o naning ko‘ndalangiga joylashtiriladi 
(3 8 -ra sm ).
9 5

---

3 8 -rasm . Polga k eram ik listla r yo tq izish : 
a
— B o lo tin reykasi b ilan q a m ro v la rn i rejalash ; 
b
— q o ris h m a n i g a z c h o 'p
b ilan tek islash va silliq lash ; 
d —
q a m ro v g a g o ‘n iy a y o rd a m id a k o 'n d a la n g
p o lo s a la rn i y o tq iz ish ; 
e—
q a m ro v d a p lita la rn i k o 'n d a la n g q a to r la r ta rz id a
y o tq iz ish .
Q a m ro v la rn in g y o ‘nalishini ta n l a s h d a rejaip b o ‘ylab p lit­
kalarning choklari k o ‘ndalang yotqizilgan plitkalarning choklariga 
q araganda t o ‘g ‘riroq chiqishi hisobga olinadi.
P litk a la r y o tq iz is h g a t a y y o r la n g a n q o r i s h m a q a tl a m i n in g
qalinligi 10— 15 m m , eni q a m ro v e n id a n 2—3 sm keng, uzunligi 
esa k a m id a 1 m b o ‘lishi kerak. Plitkani q o r is h m a ustiga q o '-
y i s h d a n o l d i n o r q a s i h o ‘l l a n a d i . P l i t k a l a r q o r i s h m a q o t a
b o s h la m a s d a n o ld in , y a ’ni t a y y o r l a n g a n i d a n s o ‘ng 6 —7 soat 
m o baynida yotqizilishi kerak.
B o ‘ylam a va k o ‘ndalang c hoklar faqat yarim chuqurligigacha 
q o rish m a bilan to id irilis h i kerak. O ra d a n 24 soat o ‘tgach, ular 
1:1 tarkibli s e m e n t qorishm asi bilan t o ‘ldiriladi. T ayyorlangan 
ara lash m a yog‘och qirg‘ich bilan q o p la m a ustiga yoyilib choklar 
toMdiriladi. Keyin pol h o ‘llanagan q ip iq bilan artiladi.
Pollarni har xil: diagonaliga, olti-sakkiz qirrali plitkalardan 
to 'sh a s h m u m k in . Plitkalarni n a q sh in d o r qilib t o ‘shash koshin- 
korning m ahoratiga bog‘liq. B unda n tashqari pollarni mozaikali 
be to n plitkalar, shlak-sitall plitkalardan h am t o ‘shash m um kin.
96

---