Sh. M. Narziyev sh. X. Kiikbonov

E shitish o rg a n la rin i in d iv id u a l h im oyalash ch oralari:
1. M ex an izm n in g ay lan m a qism larini o ‘ta an iq lusob bilan bosish va 
b alan siro v k a qilish
2. D inam ik to vush bosu v ch ilard an foydalanish.
3. Silkinish m anbai o borotlari sonini o 'z g a rtirish (c h a sto ta k o 'p b o 'lsa ), 
m o slam an in g q attiq lig in i k o 'p a y tiris h , y a ’ni teb ran ish lar am p litu d asim kam aytirish 
lozim . B unga m o slam an in g eg iluvchanligi va m ustalikam em asligi h o latid a 
erishish m um kin
4. M ash in a poydevori va asosi o 'lta s id a zich p ro k lad k alard an (rezina, 
vo ylok, y o g 'o c h , probka, p a ijin a v a ressorlar) fo y d alan ish m um kin
5. M ex an izm larn in g qay tish -k irish ish harakatini ay lan u v c h an (p o dshipnik) -
chayqalm a, s irg 'a lu v c h a n p o d sh ip n ik lar biliin, p o 'la t d etallarni plastm assali bilan 
alm ashtirish
6. M ash in alar detallari uchun yopishqoq m ateriallar va q o tirm a la r q o 'lla sh . 
B unday h im oya turi shovqinning y u z a g a kelish m an b aid a silk in ish v a sh o v q in g a 
qarshi kurashning asosiy choralaridan b in d ir
1 Itratovush va in fratovu sh lard an h im oyalan ish . 
Inson q u lo g 'i 16 G s dan 
20000 Gs g a c h a b o 'lg a n chastotali tovushlam i eshita oladi 
16 Gs dan kichik
9 9

---

chastotali to v u sh lar - in frato v u sh lar, 20000 G s dan k atta ch asto tad ag i to v u sh lar- 
u ltrato v u sh lar deb a ta l a d i .
U ltrato v u sh larn in g tizim li rav ish d a in so n g a ta 's ir etishi te z charchashga, 
q u lo q la rd a o g 'r iq paydo b o 'lis h ig a , bosh o g 'r ig 'ig a , asab v a y u rak - to m ir tizim i 
ish fa o liy atin in g b u z ilish ig a olib keladi. Shu sababli, u ltrato v u sh li q u rilm alar bilan 
b ev o sita k o n tak td a b o 'lis h taqiqlanadi.
U ltrato v u sh larn in g
inson 
o rg a n iz m ig a
zararli 
t a ’siri 
tovushni 
izo ly atsiy alo v ch i 
k o ju x lar 
v a
ek ran lard an
h a m d a
m aso fad an
boshqarish 
(“ d ista n sio n ” ) m o slam alarid an fo y d alan ish orqali b a rta ra f etiladi
In frato v u sh lar ta b ia td a y e r qirrurlashlar, vu lq o n lar, d e n g iz to 'lq in la ri v aqtida 
y u z a g a
keladi. 
In fra to v u sh la m in g
su n ’iy 
m anbai 
-
dizel 
generatorlari, 
k o m p resso rlar, 
turbinali 
d vigatellar, 
elek tro v o zlar, 
tep lo v o zlar, 
sanoat 
v en tily ato rlari va b o sh q a k atta o 'lc h a m li m a sh in a -m e x a n iz m la r h isoblanadi. P ast 
ch asto tali teb ran ish larn in g uzoq v aq t t a ’siri to liq ish g a, bosh ay lan ish ig a, uyquning 
bu zilish ig a, asabiy z o 'riq ish g a , m arkaziy nerv' tizim in in g ish faoliyatini, qon 
aylanish ja ra y o n in i, y u ra k -to m ir tizim in in g v a o sh q o zo n -ich ak fao liy atin in g
b u zilish ig a olib keladi. Inson q isq a v aq td a to vush bosim i darajasi 150 dB g ach a 
b o 'lg a n in frato v u sh larg a bard o sh b era oladi T ovush bosim i 150 dB dan yuqori 
in frato v u sh lar o 'lim g a o lib kelishi m um kin A yniqsa, in frato v u sh lar chastotasi 
inson ichki a ’z o larin in g ch asto tasig a (3-9 G s) ten g b o 'lg a n d a o 'ta xavfli 
h isoblanadi. B unday v a q td a rezonansli tebranish hosil b o 'lib , ichki a ’zo larg a katta 
bosim t a ’sir etadi S h u n g a m os h o ld a nafas olish a 'z o la ri uchun 1-3 Gs. yurak 
uchun 3-5 Gs, m iya biotoki uchun - 8 G s, o sh q o zo n uchun - 5 - 9 G s chastotali 
in frato v u sh lar xavfli 
hisoblanadi. 
Infrato v u sh larn i 
o 'lc h a s h
uchun m axsus 
in ffatovushli m ik ro fo n lar v a asb o b lar ishlatiladi.
Ish jo y la rid a p u x sat etilg an sh o v q in la m in g san itariy a n o rm alari (С а н П и Н №
0 3 2 5 -1 6 ) d a sh o v q in la m in g tasnifi q u y id ag ich a bayon qilingan.
1 S pektrdagi sh o v q in n in g x arak rerig a k o 'r a ik k ig a b o 'lin a d i:
- kengligi b ir o ktavdan ortiq b o 'lg a n doim iy spektrli, keng tarm o q li,
- to n ali, sp ek trid a an iq d is k n t tonlari bor.
100

---

A m aliy m aq sad lar u chun sho v q in n in g tonal x a ra k te n (ish jo y la n d a uning 
p aram etrlarin i 
k u zatish ) 
uch 
dyuym li 
o k ta v
tolalarim
o 'z g a rtiris h
orqali 
b elg ilan ad i, b u n g a q o 's h m b o 'lg a n la rd a g i bir b a n d d a k am id a 10 dB.
2 S h o v q in n in g v aq tin ch alik x u su siy atlari q u y id a g ic h a taq sim lan ish i kerak:
- G O S T 17187-81 g a m uvofiq " s e k in ’' o v o z b alandligi o 'lc h a g a n in i 
hiso b lo v ch i v a q tn in g o 'z g a rish i bilan 8 soatlik ish kuni (ishchi о zgarish) uchun 
tovush darajasi 5 dB (A ) dan o sh m aslig i k erak b o 'lg a n d o im iy to 'g 'r i;
- G O S T 17187-81 b o 'y ic h a " s e k i n " o v o z b alan d lig i o 'lc h a g a n in i hisoblovchi 
v aq tn in g o 'z g a rish i bilan 8 soatlik ish kuni (ishchi o z g a r is h ) m o b ay n id a tovush 
darajasi 5 dB (A ) dan k o 'p v aq tg a o 'z g a rib turadi.
3 In terv alg ach a shovqinni ajratish kerak:
- tovush darajasi doim o o 'z v aq tid a o 'z g a rib tu rad ig an v aq tn in g tebranish 
uchun;
- tovush darajasi (5 dB yoki undan k o 'p ) v a b o sq ich lar o 'z g a rg a n
intervalgacha, sh u n in g d ek , qatlam so b it b o 'lg a n v aq t o ra lig 'i I s yoki undan k o 'p :
- G O S T 17187-81 b o 'y ic h a " im p u ls” va " s e k in ” o v o z o 'lc h a g ic h la n n in g
vaq tin ch alik x u su siy atiarig a m os rav ish d a o 'lc h a g a n jB v a dB (A ) o v o z darajalari 
h ar b in n in g h ar biri 1 s dan kam b o 'lg a n bir yoki bir n ech a tovush signallaridan 
iborat pulsli kam id a 7 dB.