A. A. Q od irov t ib b iy o t

' B a ’z i m a n b a la r d a b u v a z im in g is m i H a s a n d e b y o z ilg a n . 
,•*
2 A b u A li Ib n S in o , " T a ijim a i h o li" , T o s h k e n t. "Fan", 1 9 8 0 . 1 2 -1 3 - b .
76

---

yozgan. L ekin, tarix d a n m a ’lum ki, olim ning bu o ‘lkada yashagan yillari 
u n in g h ay o tid a eng sam arali yillar b o 'lg a n . X orazm sh oh i A bul H asan 
ibn M a ’m u n m a ’rifatp arv ar sh o h b o ‘lgan. U ilm ah llarin i q adrlag an va 
ularni doim q o ‘llab-quw atlagan. Shuning uchun Ibn Sino bu yerda m oddiy 
va m a ’naviy jih a td a n m uhtojlik sezm ay ju d a yaxshi yashagan.
A li ibn M a ’m u n d a n keyin shohlik qilgan A bu A bbos M a ’m u n ibn 
M a ’m u n h a m ilm ah llarin i qadrlay d ig an sh o h lard a n edi. U rganch dag i 
m a sh h u r A kadem iya shu sh o h d avrida barp o etilgan. Ibn S in o n i h am
A kadem iyadagi o lim lar q atoriga k iritdilar. A kadem iyaga o ‘sha davrning 
m a sh h u r allom asi buyuk A bu R ay h o n B eruniy rahb arlik qilardi. Ibn 
Sino B eruniy bilan ju d a d o ‘stlashib olgan edi. U lar k o ‘p ilmiy m asalalarni 
birgalikda o ‘rganib, b irgalikda y ec h ar edilar. B eruniyning o ‘zi h am bir 
jih a td a n tibbiyotga yaqin b o ‘lgan. U turli dorivor o'sim liklar va kim yoviy 
m o d d a la rn i yaxshi bilgan.
Ibn Sino X orazm da o ‘zining tibga oid birinchi asarlarini yoza boshlagan. 
U ning bu sohadagi asari " D a f al-m a d o rr al-kulliya al-a b d an al-in so niya 
bi tadoruk anva xata at-ta d b ir” ("Tadbirda yo ‘l q o ‘yilgan xatolarni b artaraf 
qilish y o ‘li bilan inson tanasiga yetgan zararlarini tuzatish"), deb atalgan. 
Bu k itob keyin qisqaroq qilib, "T adoruk anva al-x a ta a l-v o q e ’ fit-ta d b ir 
at-tib b a" ("Tibbiy qo y id alard a u ch ray d ig an x ato lik larn i tuzatish ") deb 
atagan. Kitobning m uqaddim asida aytilishicha, Ibn Sino bu asarni X orazm
sh o h in in g bosh vaziri A bul H u say n M u h am m ad as-S ah liy n in g taklifiga 
b in o a n yozgan ekan. K itob o ‘z n o m id a n kelib chiq ib , tibbiy am aliy otda 
va h ay o td a xatoliklarga y o ‘l q o ‘yish natijasida paydo b o ‘ladigan kasallik 
holatlarin in g o ld ini olish va tuzatishga b ag ‘ishlangan.
X orazm da Ibn Sino 7 yilcha (1005—1011) yashadi. So‘ng 1011-yilning 
o ‘rtala rid a u X o razm n i ta rk etishga m ajb u r b o ‘ldi. C h u n k i, q o ‘shni 
m am lak at — X uro so n n in g h u k m d o rlari S ulton M ah m u d G ‘aznaviy 
z o ‘rayib ketib, X orazm ga ta h d id sola boshladi. X o razm u n in g t a ’siriga 
tu sh ib q o lg an edi. M a h m u d X o razm sho h ig a m ak tu b yozib , u n in g
saroyidagi olim larni G ‘aznaga, un in g saroyiga y ubo rishn i talab qildi. U 
B eruniydek ulug‘ olim , Ibn Sinodek buyuk hakim ning o ‘z saroyida xizm at 
qilishlarini istardi. A m m o, S ulton M ah m u d ju d a m utaassib o d am edi. U
dahriy, deb ataluvchi erkin fikrli kishilarn i yoqtirm asd i. Ib n S ino esa 
"dahriy", deb nom chiqargan edi. Shuning u ch u n uning M ahm ud saroyida 
x izm at qilishi xavfdan xoli em asdi. A bu Sahl M asihiy esa g ‘ay rid in
(n asroniy) b o ‘lgan. S h uning u c h u n sh o h M a ’m u n S u lto n M ah m u d n in g
x atin i olim larga o ‘qib b erib, h a r kim bu m asalani o ‘zi hal qilishini 
s o 'r a g a n i d a Ib n S in o b ila n M a s ih iy S u lto n M a h m u d s a ro y ig a
b o rm aslik larin i b ildirdilar. U la r sh o h n in g to p sh irig 'i bilan v azir Abul 
H usayn as-Sahliy yordam ida X orazm dan yashrincha chiqarib yuborildilar. 
K o‘p tarixchilam ing yozishicha, Beruniy ularga Juijonga — Qobus huzuriga
77

---

yoki Rayga Malika Sayida saroyiga borib, o ‘sha yerda xizm at qilishni tavsiya 
etgan va ulam ing q o ‘liga bu shohlar nom iga xat bitib bergan. Xatda Beruniy 
bu sh o h la rd a n Ibn S ino va M asihiyga z a ru r sh aro it y aratib berish n i 
iltim os qilgan ekan. A bu R ay h o n B eruniy b ir v aq tlar Ju ijo n d a , Q obus 
saroyida va Rayda M alika Sayida saroyida xizm at qilib, ulam ing hurm atiga 
sazovor b o ‘lgan ekan. S huning u c h u n ularga xat orqali m u rojaat qilishga 
ju r ’at etibdi.
Sulton M ahm ud haqiqatan ju da mutassib odam bo‘lganligi va dahriylami 
yoqtirm asligi t o ‘g ‘ri. L ekin, b a ’zi ta rix c h ila r yozganid ek, u h a r q an d ay
taraqqiyotga qarshi jo h il o d am b o ‘lgan em as. U m am lak at taraqq iy otida 
m a’naviyatning tutgan o ‘m ini tushunardi. Ilm -fan va m adaniyat davlatning 
sh u h ra tin i oshirish in i h am bilardi. S hu sababd an fan ah llarin i q o ‘llab- 
q u w a tla rd i. U larga tu rli im tiy o zlar h am berard i. M a ’lu m o tlarg a k o ‘ra 
M a h m u d va unin g o ‘g ‘li M as’u d n in g q o ‘li o stid a b o ‘lgan sh ah a rlard a 
m a sjid -m a d ra sa la r, x o n a q o h la r, k arv o n saro y lar, k asa lx o n a lar b a rp o
etilgan. M asalan, M as’ud G ‘az n a sh ah rid a k a tta sh a h a r kasalxonasi 
qurdirgan. U nga boshliq qilib o ‘sha davm ing ko‘zga k o ‘ringan hakim laridan 
biri A bu H a m id a n -N a q sh iy n i tayinlagan.
Shoh saroyida ko‘plab o ‘sha zam onning ko‘zga ko‘ringan olim va fozillari 
x izm at qilganlar. B in o b arin , S u lto n M a h m u d Ibn S in o n i o ‘z saroyiga 
ta k lif etg a n id a u n i shu y erda xizm at q ilishini k o ‘zd a tu tg an edi. L ekin, 
Ibn Sino M asihiy bilan birga G ‘aznaga em as, Ju ijo n tom o ng a y o ‘l oldilar. 
U rg a n c h b ilan Ju rjo n o 'rta s id a d ah sh a tli Q o ra q u m sahrosi y o tard i. Bu 
sah ro d an o ‘tish d a M asihiy y o ‘l azoblariga ch id ash b ero lm ay o lam d an
o ‘td i. Ib n S in o k o ‘p q iy in c h ilik la r n i b o s h id a n k e c h rib , h o z irg i 
T u rk m a n isto n h u d u d id a b o ‘lgan N iso sh ah rig a yetib oldi. B ir oz vaqt 
o ‘tgach Abiverd shahriga o ‘tadi. A m m o, bu shah ard a h am u zoq tu rm ad i, 
c h u n k i S u lto n M a h m u d Ib n S in o u n in g saro y ig a b o ris h d a n b o sh
tortg anligi u c h u n d arg ‘azab b o ‘lib, k o ‘p sh ah arlarg a o ‘z ayg‘o q ch ilarin i 
yuborib, ularga Ibn S inoni topib, z o ‘rlik yo ‘li bilan b o ‘lsa h am G ‘aznaga 
olib kelishni topsh irg an edi. S huning u c h u n Ib n S ino b ir sh ah ard a uzoq 
vaqt qola olmasdi.
B a’zi ta rix c h ila r S u lto n M a h m u d o ‘z saro y id a x iz m a t q ilu v ch i 
m u s a w ir A bu N a sr A ’ro q q a Ib n S in o n in g su ra tin i (y o d d an ) ch izd irib , 
u n i k o ‘p aytirib k o ‘p sh ah arg a y u b o rtirg an va shu su ratg a q arab , Ibn
Sinoni topishni buyurgan edi deb yozadilar. Bu haqiqatga to ‘g‘ri kelmaydi. 
C h u n k i, b irin c h id a n o d a m n in g s u ra tin i y o d d a n yasab b o ‘lm ay d i, 
ik k in ch id an m u su lm o n d in id a o d am n in g su ra tin i chizish m an etilgan.
Ib n S ino o ‘z ta ijim a i h o lid a yo zish ich a, u A biverdd an T usga, so ‘ng 
S hiqq anga, u n d a n S am n iq o n g a, keyin esa Jo ju ru m g a o ‘tib , n ih o y at, 
Juijon ga yetib kelgan. A m m o, q o ‘lidagi xatni Q obusga to psh ira olm agan. 
U Q o busning oldiga k irm o q ch i b o ‘lib tu rg an id a u n i ta x td a n tu sh u rib ,
78

---

qal’aga qam ab q o ‘ygan edilar. Q obus q al’ad a vafot etadi. S huning uchun 
Ibn Sino bu shahardan ham ketishga m ajbur bo'ladi. U Juijondan unchalik 
yiroq bo ‘lmagan Dehstonga boradi. Bu yerda qattiq isitma kasalligiga (bezgak 
b o ‘lsa kerak) uch rab qolib Ju rjo nga qaytib keladi.
Ju rjo n d a Ibn S ino A bu U bayd Juzjo n iy ism li yosh olim va faylasuf 
bilan uchrashib, do'stlashib qoladilar. Abu U bayd Juzjoniy asli X urosonlik 
b o ‘lib, X irotga yaqin joydagi Juzjon (b a’zi m anbalarda Juzajon) shahrida 
ta w a lu d topgan.
A bu Ali ibn S ino b ilan A bu U bayd Juzjoniy Ju rjo n d a u ch rash ib
qolib, d o ‘stlashgan k u n la rid a n bosh lab , u m r b o ‘yi birga b o ‘lganlar. 
Ju zjo n iy Ib n S ino ning to vafotiga q ad a r un in g sodiq shogirdi b o ‘lib 
qolgan.
A bu U bayd Juzjoniyning yozishicha, Ju ijo n d a ilm -fan ni qadrlaydigan 
A bu M u h a m m a d ash -S h e ro z iy ism li badav lat kishi b o ‘lgan. U Ibn 
S in o n in g m uxlislaridan biri ekan. S hu kishi Ibn Sinoga b o ‘lgan z o ‘r 
h u rm atin i ifodalab, hovlisiga yaqin jo y d an uy sotib olib, unga Ibn S inoni 
ko‘chirib olib keladi. Ibn Sino bu orttirgan d o ‘stlarining yordam ida Jurjonda 
m u h to jlik sezm ay yaxshi yashaydi. A bu M u h am m ad ash -S h e ro ziy Ibn 
Sinoga moddiy tom ondan ham yordam berib turgan. Tarixiy m a’lumotlarga 
k o ‘ra Ibn Sino Ju ijo n g a kelganida bu sh ah ard a ah oli o ‘rtasida qan day dir 
kasallik tarq a lg an ekan. Ibn S ino zudlik b ilan b em o rla rn i davolashga 
k irishadi. K o ‘p b e m o rla r u n d a n n ajo t to p ib , sog‘ayib k etadilar. Ibn 
S ino b u yerda u la r u stid a kuzatish ishlari h am olib b o ra d i, h a r xil 
d orilarni sinab k o ‘radi. B o'lgusi kitoblariga m a ’lum o t to ‘playdi.
0 ‘sha vaqtda Ju rjonda bunday voqea b o ‘lib o ‘tgan ekan: Ib n Sinoning 
Ju rjo n g a kelganligi h aqidagi x abar sh o h saroyiga b orib yetibdi. S hoh 
M an u ch eh rn in g bir jiy an i q andaydir n o m a ’lum kasallikga m u btalo ekan. 
S aroydagi tab ib lar un in g k asalini an iq lay o lm abd ilar. M a n u c h e h r Ibn 
S in o n in g x ab arini eshitib u n i saroyga ch a q irtirib d i. Ibn S ino b em o rn i 
k o ‘rib, u n in g a ’zo larid a b iro r kasallik a lo m a tin i to p m ab d i. S h u n d a ibn 
S inoda b u yosh yigit sevgi dardiga m ubtalo em asm ikin, degan fikr paydo 
b o ‘libdi va olim o ‘zining b u fikrini ustalik bilan (b e m o rn in g ruh iy - 
e m o tsio n al holatiga t a ’sir etib ) isbotlabdi. Ib n S ino M a n u c h eh rg a bu 
kasallikning davosi faq at b itta narsa, u h am b o ‘lsa yigitni o ‘zi sevgan 
qiziga uy lantirishdir, debdi. Ib n S inoning aytganini qilibdilar va yigit tez 
k u n d a b u tu n lay sog‘ayib k e tib d iJ Ibn S inoning tab ib lik fao liy atida bu 
kabi h o d isalar k o ‘p b o ig a n !
Ib n S ino Ju rjo n d a to lrt y ilch a (1012— 1015) yashagan. Bu d avr Ibn 
,S in o u c h u n X o ra zm d an keyin ikkinchi oso y ish ta va t n ^ h hayot yillari