‘zbekiston respublikasi oliy va ‘rta maxsus ta’lim vazirligi m. Q. Pardayev, B. A. Xasanov, B. Yu. Maxsudov, D


-jadval Korxona rahbarining bajaradigan



Download 3,97 Mb.
Pdf ko'rish
bet147/167
Sana14.04.2022
Hajmi3,97 Mb.
#550416
1   ...   143   144   145   146   147   148   149   150   ...   167
Bog'liq
3-645

14.1-jadval
Korxona rahbarining bajaradigan
fiinksiyalari tavsifi
Funksiyalaming nomi
Fnnksiyalar-
ning turi
T/r
Nomi
Nimaga
qaratilganligi
A— asosiy,
Yo 
— 
yordamchi,
N—keraksiz
I z o h
1
T e z k o r
y ig eilish
U m u m iy
topshiriqni b erish
A
Bajarilishini
rahbam ing
o‘zi nazorat
qiladi
2
B o 6lin m a
rahbarlari
b ila n a lo h id a
gap lash ish
H ar b ir b o ‘lim n in g
xususiyatini
in ob atga o ig a n
h o ld a a lo h id a
top sh iriq berish va
shu
b o ‘lim d a g i
v a ziy a tn i b ah olash
A
Bajarilishini
rahbam ing
oczi nazorat
q ilad i
1 6 0


14.1-jadvalning davomi
3
Ishning
ketishini
nazorat qilish
Ishning
maromiyligini
ta’minlash
A
Bajarilishini
rahbarning
o ‘zi nazorat
qiladi
4
Telefonda ish
yuzasidan
gaplashish
Joyida masalani hal
qilish
A
Nazorat
talab
qilmaydi
5
Telefonda
ishga aloqasi
bo‘lmagan
kishilar bilan
gaplashish
Odob nuqtai
nazaridan boshqa
kishilarga javob
berish, oilaviyva
shaxsiy tashvishlar
N
Nazorat
talab
qilmaydi
6
ish vaqtida
bekor o‘tirish
Ishni ilmiy jihatdan
t o ‘g‘ri tashkil qila
olmaganligi
N
Bu holat
bartaraf
qilinadi
7
Korxonaga
daxli
bo‘lmagan
majlisga
borish
Turli tashkilotlar,
mahalliy hokimiyat
bilan aloqani
buzmaslik
N
Nazorat
talab
qilmaydi
8
Korxona
faoliyatiga
daxldor
bo‘lgan
majlisga
borish
Yuqori yoki
boshqaruvchi
tashkilotlardan
tegishli
topshiriqlami olib
kelish
Yo
Bajarilishini
rahbarning
o ‘zi nazorat
qiladi
9
Tushlikda
ovqatlanish
Kuch
to‘plab olish
Yo
Nazorat
talab
qilmaydi
10
Turli
mehmonlami
FCorxonaga kerak,
keraksiz
Yo
0 ‘zi ishtirok
etadi
krutib olish
mehmonlar tashnf
buyuradiganlaming
maqsadini aniqlash
va shunga qarab
И -T-45-1
161


14.1-jadvalning davomi
11
0 ‘zi ta k lif
q ilgan
m e h m o n la m i
k u tib o lis h
K orxon a faoliyati
u ch u n zarur
b o ‘lg a n
m eh m o n la r b ilan
h a m k o r lik q ilish
Y o
0 ‘zi ishtirok
etadi
12
T a sh q a r id a n
k e lg a n rasm iy
o d a m la r n i
(ju rn a listla r
k a b i) ku tib
o lish
K orxonaga o ‘z
m aq sad in i k o ‘zlab
k elgan od am larga
vaqt ajratish
N
0 ‘zi ish tirok
etadi
13
T u r li x a tla r-
ga ja v o b la r
ta y y o r la sh
K orxon an in g tashqi
ham korlari b ila n
a lo q a n i
m u stah k am lash
A
0 ‘zi ishtirok
etadi
14
K e lg a n pochta
b ila n
ta n is h is h va
u n i teg ish li
b o clin m a la r
b o ‘y ic h a
ta q s im la sh
K o rx o n a n i
b osh q arish n i
ta k o m illa sh tirish
Y o
0 ‘zi ishtirok
etadi
Izoh.
R ahbar fa o liya tin in g b ir qism igina m isol tariqasida o lin d i. 
U n in g fa o liy a tin i ushbu m isolda k e ltirilg a n fu n k s iy a la r b ila n
ch eklam aslik lo zim .
U sh b u fu n k s iy a la rn i o ‘ rganishda ta h lilc h i F Q T da q o ‘lla - 
n ila d ig a n barcha usullardan (« fik rla r h u ju m i» , e v ris tik ta h lil, 
e k s p e rt u s u li, k o rre ly a ts iy a , re g re s s iy a
k a b i u s u lla r) 
fo y d a la n is h la ri m u m kin.
F Q T n i am alga oshirishda h ar b ir fim ksiya n in g qanday, qa- 
ch on va n im a uchu n amalga o s h irilis h in i b ilis h lo z im d ir. C h u n ki 
s h u la rn i bilm asa m a zku r fu n k s iy a la rn i m u h im lig i jih a tid a n
tavsiflab ham , tasniflab ham b o ‘lm aydi. Bu esa o ‘z navbatida,
162


boshqarishni ta k o m illa s h tiris h b o ‘yich a boshqaruv q a ro rla rin i 
qabul q ilish ja ra y o n in i q iy in la s h tira d i.
Boshqarish ja ra y o n i b ir qarashda ju d a odd iyd e k tu y u lis h i 
m u m k in . A m m o u s h u n d a y m u ra k k a b k i, u la rn in g b iro rta
funksiyasini b ir-b irid a n a y rí h olda o ‘ rganish q iy in . Shu tu fa y li 
barcha funksiyalar y a x lit b ir tiz im deb qaraladi va u la m i o'rganish 
uchun tiz im li yondoshiladi.
14.3. Rahbarning boshqaruv uslubi va unda
FQTdan foydalanish
K orxona, firm a yo ki b an k ish in in g sam aradorligi k o ‘ p hollarda 
ra h b a rn in g ish u slu b ig a b o g ‘ liq . R a h ba r o ‘ zig a xos shaxs 
bo‘ lganidek, u n in g ish u slu b i ham o 'zig a xos k o ‘p q irra lid ir.
R ahbarning ish u s lu b in i ta h lil q ilganda u n in g boshqaruv 
u s lu b in i u m u m a n ish u s lu b id a n fa rq q ilis h i lo z im . B u la r 
quyidagilarda nam oyon bo‘ la d i.
U slub deganda h ar b ir k is h in in g , shu jum ladan rahbarning 
ishlashi, boshqaradigan o 'z ig a xos y o ‘ li y o k i u su li tu sh u n ila d i. 
Boshqaruv u slu bi esa bunga nisbatan kengroq m a’noga ega.
Boshqaruv uslubi deganda rahbarning boshqaruv ja ra yo nida
kelib chiqadigan tu r li m u o m a la la rn i har x il u su lla r b ila n h al 
q ilis li yo ‘ lla rin in g m ajm uasi tu sh u n ila d i. M asalan, bank bosh- 
qaruvchisi ban kn i boshqarish ja ra yo n id a naqd p u l ta q c h illig ig a
duch keldi d eylik. N aqd p u lg a talab k o ‘p, le k in ta k lif oz. Bunda 
u te z k o rlik b ila n naqd p u ln i k o 'p a y tiris h uchun teg ish li qaror 
qabul q ilis h i lo z im . 
Bu m u a m m o la rn i tu r li b o sh q a ru vch ila r 
tu rlic h a o ‘ ziga xos uslubda hal q ila d i.
Ish uslubi deganda ra h b a rn in g boshqaruv fu n ksiya la rin i sa- 
marali 
hajarish n r.hnn q n ‘l o s tid a g i xo d i m la rin in g aniq va zifa la m i 
b a ja rish n i ta ’ m in la s h i tu s h u n ila d i. M asalan, firm a n in g y o k i 
b an kn in g u m u m iy is h in i sa m a ra li boshqarish u ch u n ra h b a r 
to m o n id a n is h la r sh un d ay ta q s im la n is h i ke ra kki, u n in g q o ‘ l
ostidagi xo d im la rd a n b iro rta s i u m u m iy ishdan chetda q o lib
163


k e tm a s lig i lo z im . Is h n in g u m u m iy m u v a ffa q iy a tid a h am , 
m uvaffaqiyatsizligida ham h ar b ir xo dim n in g hissasi aniq b ilin ib
turadigan b o 'lis h i kerak.
B u n i ta sh kil q ilish rahbam ing m ahoratiga, b ilim i, saviyasi 
va ra h b a rlik tajribasiga bog‘ liq .
Shu tu fa y li bu solía ham ju d a k o ‘p q irra li, m urakkab va 
tu r li yechim ga ega b o lg a n sohadir.
R ahbam ing ish uslubi deganda boshqaruv jarayonida vujudga 
kelgan m uam m oni o ‘ziga xos tarzda hal q ilis h usuli tush u nila di. 
B u n d a u m u m iy q o id a la r b o ‘lis h i m u m k in . A m m o h a r b ir 
rahbam ing o ‘z salohiyatidan kelib ch iqib hal qiladigan ish uslublari 
b o r. B ular b ir-b irig a o'xsham asligi va b ir-b irin i ta kro rla m a slikla ri 
ta b iiy .
R ahbar ish uslubining tu rli b o ‘lishiga yana b ir sabab rahbarlar 
m avqei, ra h b a rlik k o ‘ la m i jih a tid a n ham tu r li toifaga, huquqqa 
ega b o ‘lis h i m u m kin.
B iri 100 k is h ilik ja m o a ni boshqarsa, ik k in c h is i 500 k is h ilik , 
u c h in c h is i esa 1000 k is h ilik ja m o a n i b o sh q arish i m u m k in . 
T a b iiy k i, bunday holda uchalasi b ir x il boshqaruv u sulin i q o ‘llab , 
b ir x il samaraga erisha olm aydi. Shu jih a td a n ula m in g h ar b irid a
o ‘ziga xos ish uslubi bo‘ lis h i lo zim .
Ik k in c h i yana b ir yo‘ nalish ni k o ‘ ra y lik . M asalan, b ir rahbar 
100 k is h i ishlaydigan bankni boshqaradi, ik k in c h is i 100 k ish i 
ishlaydigan ishlab chiqarish firm a s in i boshqarsa, u ch in ch i shaxs 
100 k is h i ishlaydigan savdo ko rxonasini boshqarishi m u m kin. 
B u yerda boshqariladigan odam lar soni b ir x il.
A m m o soha h ar x il b o ‘lg a n lig i tu fa y li bu erda ham b ir x il ish 
u slu bi b ila n y u q o ri sam aradorlikka erishib b o 'lm a yd i. Bundan 
h am k o ‘ rin ib tu rib d ik i, har b ir rahbam ing o ‘ziga xos ish uslubi 
b o 'lis h i kerak ekan.
R ahbam ing boshqaruv u suli va boshqaruv u slu b in i farqlam oq 
lo zim .
R ahbam ing boshqaruv u suli deganda um um e ’tir o f etilgan 
boshqaruv u s u lla ri tush u nila di.
164


Rahbarning b o sh q a ru v u s lu b i deganda esa, har b ir rahbar- 
ning o ‘ zi ra h b a rlik q ilib tu rg a n o b y e k tin i o ‘ ziga xos tarzda 
boshqaruv u s u lla ri m ajm ua si tu sh u n ila d i.
Bularga m isol q ilib tu r li tra n sp o rt vo sitalarin in g h araka tin i 
olish m um kin. H a m m a si h a ra ka tla n ish i uchun b ir x il yondoshuv, 
ula m i haydash k e ra k .
L e kin ka tta y u k m a s h in a s i b ila n ye n g il m a sh in a n i, yu k 
mashinasi b ila n y u k tra k to rin i, ye ng il m ashinalarning ham tu rli 
ru s u m d a g ila rin i h a y d o v c h ila r o ‘ zig a xos u slu bd a h a ra k a t- 
la n tira d ila r. B u la r usul va u s lu b la m i ta s h k il q ilib b ir-b irid a n
farq q ila d i.
Rahbarlar o ‘z ja m o a s in i boshqarishda tu rli vosita va dastak- 
lardan fo y d a la n a d ila r. U s h b u d astaklar u m u m iy d a sta kla rd ir. 
U lardan ham tu rlic h a fo y d a la n is h m u m kin. M asalan, boshqa- 
ru v n in g iq tis o d iy u s u lin i q o 'lla b ish la yd ig a n ra h b a rla r ham
tu rlic h a y o n d o s h is h la ri m u m k in . B iri x o d im la rn i h afitalik ish 
n a tija s i b ila n ra g 'b a tla n tirs a , ik k in c h is i o y lik n a tija b ila n , 
u ch in ch isi y iln in g ch oragi b o ‘yich a ra g 'b a tla n tiris h i m u m kin . 
B ularning qaysi, q a ch o n sam ara berishiga, rahbar o ‘ z tashki- 
lo tin in g iqtisodiy im k o n iy a tig a . bugungi vaziyatga qarab tanlashi 
lozim .
Bulardan b itta xulosa, y a ’ ni h a r b ir rahbar o 'z ic h a u sulla m i 
qo‘ lla r ekan, u la m in g fa o liy a ti b ir-b irid a n keskin farq q ila d i degan 
xulosaga k e lin m a s lik k e ra k . R a h b a rlik n in g u m u m iy q o n u n - 
q oida la ri ham b o rk i, u la r ham m aga xos b o ‘lib , undan hech kim
uzoqlashib keta o lm a y d i. M a sa la n, ham m a rahbarga xos ayrim
jih a tla rn i k e ltira m iz .
Bularga ra h b a rn in g :
1) ishchanligi;
------ 2) ye la k c h ilig n
3) sohani b ilis h i;
4) ta d b irk o rlig i;
5) tash a b b u sko rlig i;
6) in tilu v c h a n lig i;
165


7 ) 
o ‘ z o b y e k tin i yaxshilash ista g i kabi jih a tla rn i k iritis h
m u m k in . R a h b a rla rn in g b u x is la tla ri ham m aga d a h ld o r, 
ham m a da b o ‘lis h i m u m kin b o ‘ lgan xisla tla rd ir.
R a h b a rla rn in g boshqaruvda tu r li usullardan foydalanishiga 
sabab u la m in g inson sifatidagi tabiatiga ham bog‘liq .
M a ’lu m k i, fan in so n la m i tabiatiga ko 'ra 4 ta guruhga bo‘ lgan. 
B u la rg a :
A ) s a n g v in ik la r;
B ) fle g m a tik la r;
D ) x o le rild a r;
E ) m e la n x o lik la r k ira d i.
U s h b u inson ta b ia tin in g a yrim jih a tla rin i k e ltira m iz . B u 
b o ra d a M .S h a rifx o ‘jayev va Y o.A b du llaye vla m ing «M enejm ent» 
d a rslig id a (2 0 9 -2 1 0 b e tla r) k e ltirilg a n (14.1-chizm a).
R a h b a rla rn in g ta b ia ti tu r li x il b o 'lg a n lig i tu fa y li va ziya tn i 
h a m ilg 'a b o lis h i, q aror qabul q ilis h i, boshqaruv uslubi va tez- 
k o rlig i h a m tu rlic h a d ir.
B u esa boshqarilayotgan obyektda ishning sam aradorligiga 
k a tta ta ’s ir q iladi.
B an k b osh q aruvchisi ish uslubining o ‘ziga xos xususiyatlari 
b evo sita b a n k fa o liy a tin in g xususiyatlaridan ke lib chiqadi. H o z irg i 
sh a ro itd a b ir qancha banklar paydo bo‘ ld ik i, u la r o ‘rtasida raqobat 
m u h iti ya ra tilm o q d a .
A m m o bu m u h itning sog‘lo m va ta ’sirchan b o ‘lishd m uhim
a h a m iy a tg a ega.
B a n k ra h b a rla ri ish uslubining o'ziga xos xususiyatlari ham
boshqa ra lib a rla r singari 3 guruhga b o ‘lin.adi:
— A v to k ra tik rahbar;
— L ib e ra l rahbar;
— D e m o k ra tik rahbar.
U la m in g ish u slu blari tu rlic h a d ir. M asalan, jam oa b ila n t il 
to p is h id a , u n i boshqarishda:
A v to k ra tik rahbar — b u yru q ch iq arish , q a ro r qabul q ilish , 
x o d im la rg a ja z o b e rish y o k i rag‘b a tla n tiris h d a ja m o a fik r in i

Download 3,97 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   143   144   145   146   147   148   149   150   ...   167




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish