Mamasoli jumaboyev



Download 9,04 Mb.
Pdf ko'rish
bet68/118
Sana25.02.2022
Hajmi9,04 Mb.
#464331
1   ...   64   65   66   67   68   69   70   71   ...   118
Bog'liq
Bolalar adabiyoti.2-nashr Jumaboev M. (1)

T U G ‘ILGAN KUNIM
( H ikoya)
Bugun uydan k o ‘zyoshi qilib chiqdim . H a m m a k o ‘ngil 
xiralik c h o y ustida b o ‘ldi: ertalab turib, yuvinib, kiyindim - 
da, h a m m a choyga o ‘tirganida m e n qovog‘imni solib, papkam ni 
yig‘ishtira boshladim . Oyim:
— M a n su ijo n , o ‘g ‘lim, avval choyingni ichib ol, papkang 
qo c h m a s, — dedilar.
I n d a m a d im . D a d a m o ‘tirayotib, oyimga im o qilib asta 
s o ‘radilar:
— 0 ‘g ‘lingizga n im a b o ‘lgan bugun, onasi?
— Bugun s h a n b a , dadasi, — d e b kuldilar oyim .
— E - h a , esim qursin, bugun M ansurvoy o ‘n ikkiga toMdi- 
ya! — D a d a m o ‘rinlaridan turib kelib m eni q u c h o q la b o ‘p- 
dilar. — T a briklaym an, o ‘g ‘lim. Q a n i, b u n d o q o ‘tir-c h i, o ‘zi 
n im a gap?
M e n h a m o n indam asdim . G a p g a tag‘in oyim aralashdilar.
— O kg ‘lingizning esi-dardi velosiped. T u n o v kuni bir g ‘in- 
g'illaganda tug'ilgan kuningda sovg‘a qila m a n , dem abm idingiz?
— B o r-y o ‘g ‘i shum i, o ‘g ‘lim? U n c h a qiyin gap em as 
e ka n -k u . S hu b u g u n o q bajo qila m iz -d a , — dedilar d a dam .
215


Keyin oyim ga qarab s o ‘zlarida dav o m etdilar. — Sharofat, 
ishdan s o 'n g m agazinga kirib o ‘ting. Bugun qisqa ku n -k u . 
M en in g boshqa yerda ozroq ishim b o r edi.
— M ayli, — d e d ila r oyim .
J o n - p o n i m chiqib ketdi. I n d a m a y turolm adim .
— V o y - b o ‘, ish d a n keyin?!
— H a , n im a b o ‘pti? — dedilar d a dam .
— Ishdan keyingacha m agazinda velosiped tu ra rm id i? — 
d e d im yig la m sira b .
— T u rm a y , gMldirab c hiqib ketarm idi m ag azindan?
K o ‘rib tu rib m a n , d a d a m n in g sal jahllari chiqdi. S h u n d a y
b o ‘lsa h a m t o ‘n g ‘illadim:
— O pketib qolishadi.
— H a, opketsa bittasini opketar, ikkitasini opketar. N im a , 
h a m m a sin i opketarm idi! J u d a b e to q a t b o ‘p q o p s a n -d a , o ‘g ‘lim. 
O d a m degan u n d a y boNmaydi. Ich choyingni!...
— 0 ‘zi, kecha ikkitagina qoluvdi.— K o ‘z la rim d a n yosh 
chiqib ketdi. C h o y icholm adim . Hali m aktabga e rtaroq b o ‘lsa 
h a m p a p k a m n i olib, zarda bilan uydan chiqib ketdim.
K a t ta k o ‘c h a g a c h i q i b o l g u n i m c h a d a s t r o ‘m o l i m b ila n
k o ‘z la r i m n i a r t d i m . K o ‘c h a a n c h a s o v u q b o ‘lgani b ila n
h a v o k o ‘ngil o c h a d i g a n d a r a j a d a t i n i q ed i. Q u y o s h e n d i
c h i q a b o s h l a g a n ,
b a ’zi k e c h q o l g a n y a l q o v x o ‘r o z l a r
e r i n i b g i n a q i c h q i r a r d i .
Q i s h l o q a l l a q a c h o n u y g ‘o n g a n :
k o ‘c h a d a o d a m l a r o ‘r m a l a b q o l ib d i . K o lx o z id o ra s i o l d i d a -
g in a s im y o g ‘o c h g a o ‘rn a tilg a n r a d i o k a r n a y n i n g to v u sh i a n iq
e s h it il ib t u r i b d i.
M e n m ak ta b g a h a r kuni m a n a shu katta y o ‘l bilan 
boram a n: hu y o ‘lning c he tida bir oy o q s o ‘q m o q bor, ana , 
k o ‘rinib turibdi. 0 ‘ng t o m o n id a n b o i s a katta kanal oqadi, 
k analning ikki t o m o n id a q a to r m irzateraklar. Y ozda bu kanal 
bizlardan b o ‘sham aydi: c h o ‘m ilg a n im iz - c h o ‘milgan. YoMning 
o ‘ng to m onidagi ilon iziga o bxshab chizilib yotgan s o lq m o q d a n
n e c h a m a rta „kirn o ‘zishga“ o ‘ynab c h o p ish g a n m iz . M oy 
tuproqni bosganing sayin bilq-bilq etib, oyoqlarim rohat qiladi. 
O, ayniqsa, velosipedda uchsang bu s o ‘q m oqdan! S h u n d a y
chiroyli izlar tushiradiki!.. Asti q o ‘yaverasiz. Endi m e n h am
velosipedli b o ‘l a m a n . 
M a n a s h u n d a y qilib u c h a d i a k a n g
q a ra g ‘ay: p o ‘s h t - p o ‘sht, y o ‘g ‘-e, jiring-jiring!.. Q o c h in g la r -
qochinglar!..
216


S h u n d a O lim kelib m enga yalinadi:
— M a n su r, b ir u c h a y , berib tur?
M en o ‘tgan yozda eski velosipedini berm aganini yuziga 
solam an. U yana yalina boshlaydi:
— J o n M ansur, h e c h b o ‘lmasa oldingga o ‘tqaz?
— Q o c h nari, urib ketaman! — de y m a n m e n unga, — 
jiring-jiring.
M e n xayolan q o i la r im n i m l ushlagandek qilib, velosipedda 
uchib ketar e k a n m a n , t o ‘satdan bir odam ga kelib urilib ketdim.
— Avariya, — d e d im m e n ko ‘zlarim ni chirt yumib. — 
Sindi velosiped!
— N im a deyapti b u tentak? — deganday b o ‘ldi birov. — 
Q a n a q a avariya, qani velosiped?!
K o ‘zlarim ni oc h ib yuborsam , oldim da m o ‘ylovlarini silab 
A h m a d p o c h ta turibdi. Qishlog‘im izda h a m m a uni A h m a d
p o c h ta , deb ataydi.
— Assalom u alaykum! — d e d im uyalganim dan.
— M ana bu boshqa gap. Va alaykum assalom, — dedi u. — 
Q o ‘rqitib yubording-ku, tentak. T o ‘xta, dadangga bir teleg­
ram m a bor, c h o p ib oborib ber. Hali maktabingga erta-ku. M en 
boshqa yoqqa borishim kerak. J u d a ishlarim k o ‘p. M a n a , — 
u orqasiga osib olgan p o c h ta sum kasidan qidirib telegram m ani 
olib berdi.
— X o ‘p, — d e d im . T e le g r a m m a n i olib o rq a m g a qa ra b 
g ‘izillab k e td im . U yga k e ls a m , d a d a m b ila n o y im e n d i 
c h o y la r in i ichib b o T is h ib , ishlariga j o ‘n a s h m o q c h i b o ‘lib 
turishgan ekan. T e legram m ani baland k o ‘tarib kirib bordim .
— Telegramma!
— K im dan ekan? — dedilar d a d a m paltolarini kiyayotib. 
Y o ‘lda oc h ib o 'q i m a b m a n ham . O yim kelib, telegram m ani 
shoshilinch o c hib o ‘qiy boshladilar. K o ‘rib tu rib m a n , oyim 
xursand b o ‘lib ketdilar.
— A km aljondan! — d e d ila r oyim.
— K im dan dedingiz? — s o ‘radilar d a d a m oyim ga yaqin- 
lashib.
— A km aljondan. Kelyaptimish, — dedilar oyim. D a d a m ­
ning yuzlariga h am tabassum yugurdi.
— S hu bugun kelayotgani j u d a yaxshi b o ‘ldi-da, — dedilar 
d a d a m . — S h a r o f a t ,
M a n s u r j o n n i n g y ig ‘ilis h ig a j i d d i y r o q
tayyorlanishga t o ‘g ‘ri keladi endi. Axir A km aljon kelyapti-ya!
217


— D ada, u kim?
— U am aking b o ‘ladi, yaxshi am aking, — dedilar d a dam . 
Keyin soatlariga qarab, m eni qistab qoldilar, — 0 ‘h - h o \ bor, 
c hop, o ‘n besh daqiqa qolibdi m akta b mahalingga!
M e n eshikdan c hiqa c h o p d im , to m aktabga yetib bo r- 
gunim cha bir m arta h am t o ‘xtamadim. Jiqqa terga tushib ketdim. 
M e n d a n boshqa h a m m a bolalar shu yerda ekan. Q uloqchinim ni 
olib e s h ik d a n endi kirgan e dim ki, s in fk o m im iz Q o ‘c h q o r
xuddi uradigan o d a m d a y o ld im d a n chiqib:
— T o ‘xta! — desa b o ‘ladimi!
— N im a deysan, q o ‘yvor-e! — d edim harsillab. U m eni 
o ‘qituvchim iz o ‘tiradigan joyga olib keldi-da:
— Shu yerda tur! — dedi. Bolalar m iq e tm a y joy-joyla - 
rida o ‘tirishar edi. Bir m a h a l o r q a d a o ‘tirgan O lim yonidagi 
bolaga n im a la rn id ir shivirlab, piq etib kulib yubordi. Bolalar 
u n g a o ‘girilishib, s h u n d a y o ‘qrayib qarashdiki, O lim yerga 
q a ra g a n ic h a j im b o ‘lib qoldi. „ B ir gap bor, shekilli. N i m a
gap o ‘zi? T e z ro q aytisha q o lm a y d im i, e!...“ d e b t u rib m a n
ichimda.
Bir m a h a l Q o ‘c h q o r x u d d i k o n s e r t l a r d a c h i q a d i g a n
dirijorlardek, bolalarga qarab ikki q o l i n i baland k o ‘targan edi, 
b u tu n sin f gur etib oyoqqa turdi. Q o ‘c h q o r yana q o ‘li bilan 
ishora qildi. Bolalar baland ovoz bilan xor b o ‘lib:
— M a n -s u r d o ‘s -ti-m iz -n i t u - g ‘il-gan ku-ni bi-lan tab - 
rik-lay-m iz, — desa b o ia d im i! N im a qilarim ni bilm ay qoldim . 
S evinganim dan k o ‘zla rim da n yosh chiqib ketay dedi.
Keyin Q o ‘c h q o r m enga, „ H a m m a m iz n in g n o m im iz d a n “ , 
deb bir dasta sovg‘a berdi: a lbom , turli b o ‘yoq qalam lar, q o ‘l 
fonari, naq yalt-yalt qiladi. M e n shoshib qolib, bir tuzukroq 
gap h a m aytolm adim .
— R a h m a t, — d e d im Q o ‘chqorga.
— R a h m a t, — d e d im sinfdosh d o ‘stlarimga.
Bolalar sinfni boshlariga k o ‘targudek c h a p a k chalishib, 
,,ura“ deb qichqirishdi. M e n chapaklarga k o ‘milguday b o ‘lib, 
asta joyimga borib o ‘tirdim. 0 ‘tirdim -u, darsga q o ‘n g ‘iroq ham
chalindi.
D arsning q a n d a y qilib tez o ‘tganini bilm ay qolibm an. 
N a q a d a r xursandchilik bilan o ‘tdi bu besh soat. H a m m a senga 
d o ‘st, sen h a m m a g a d o ‘st! S h unday xu sh c h aq c h a q , m eh rib o n
d o lstlaring orasida xafa b o ‘lishga o ‘rin borm i? Y o ‘q, albatta!
218


Uyga kelsam, oyim h a m ishdan endigina kelib turgan 
ekanlar, m e n i ishga chaqirdilar:
— M a n a bu stolni kengaytirib o ‘rtaga q o ‘yamiz. Kech 
b o ‘lib qoldi. H a liz a m o n m e h m o n la r kelib qolishadi. Kel, 
k o ‘tarishvor. B o ‘l- b o ‘l, m agazinga kechikib qolamiz.
„ M a g a z in g a kechikib q o l a m iz “ , d e g a n s o ‘zini eshitib, 
m enga j o n kirdi. T ez p a p k a m n i stolga q o ‘yib y e c h in d im -d a , 
oyim ga qarasha boshladim: stolni kengaytirib o ‘rtaga q o ‘ydik. 
O y im stolga hali t u ti lm a g a n yangi k o ‘k gulli d a s tu r x o n
yozdilar, keyin bufetdagi vazalarda turgan konfet, shokolad, 
p e c h en iy , pirojniylarni stol ustiga terib q o ‘ya boshladilar. 
Y o ‘ld a n to rt h a m olakelgan ekanlar oyim s h o ‘rlik, s um ka- 
laridan ehtiyot qilib olib, stolning o ‘rtasiga q o ‘ydilar-da, qalay, 
d e g a n d a y m e n g a q a ra d ila r. 
M e n to rtg a q a ra b tirja y d im , 
og ‘z im d a n s o la k a y la r im oqib ketdi. T o rt shirin -u , biroq hozir 
m en u c h u n velosiped shirinroq-da!
— BoNdi endi, yuring oyi! — d e d im oyim ni shoshirib.
— H ozir, o ‘g ‘lim, hozir! — N a z a rim d a oyim stolda yana 
n i m a l a r y e ti s h m a y d i , y a n a n i m a l a r q o ‘ysa stol usti o c h il a -
di — s h u l a r n i o ‘y la y o t g a n b o ‘ls a la r k e ra k . Q o ‘l la r in i n g o r -
qasi bilan stolning b o ‘sh qolgan joylarini urib, aylanib yurib, 
q a n d a y d ir bir ashulani xirgoyi qilardilar.
— B o ‘ldi, o ‘g ‘lim, — dedilar oyim bir m ahal, — sen a na 
u sum k a n i k o ‘tarib ol. Y o ‘lda m e n g ‘iz etib o z iq -o v q a t 
magaziniga kirib c h iqam an. O zroq ichimlik o lm a sa m b o ‘lmaydi. 
U n g a c h a sen m agazinga borib, velosipedning eng yaxshisini 
tanlab turasan. X o ‘pm i?
— X o ‘p!...
N ihoya t y o ‘lga tushdik. K o ‘c h a n in g boshiga b o rg an d a oyim
s u m k a la rin i olib o z iq - o v q a t m aga z in ig a b u r ild ila r- u , m e n
velosipedi b o r m aga z inga q a ra b c h o p d im . S h u n d a y borib 
magazinga kirsam, k o ‘z oldim da yarqillab bitta velosiped turibdi. 
Kecha k o ‘rganim da ikkita edi. Bugun bitta! Y arq-yarq qiladi: 
g lld ira k lari, spitsalari, ruli nikellangan. 0 ‘zi o c h k o ‘k rangda, 
a n a , 
nasosi. N ip p e li n in g q o p q o g l g a taqilgan zanjiri anavi 
sotuvchi kishining c h o ‘ntagida osilib turgan zanjirday yar- 
qiraydi: sap-sariq.
M agazinda ikkita sotuvchi yuribdi: biri yoshgina ayol, 
ikkinchisi qirqlarga borib qolgan m o ‘ylovli, y o ‘g ‘o n d a n kelgan 
odam . U bilan gaplashishga q o ‘rqadi kishi. S h unday b o ‘lsa ha m
j u r ’at qilib s o ‘radim:
219


— A m aki, velosipeddan tag‘in borm i?
— Bori shu! — dedi d o krillab sotuvchi.
M u n c h a q o ‘pol. M e n yana o g 'z im n i o c h g u n im c h a boshqa 
xaridorlar bilan ovora b o l i b ketdi. Bitta qopti! Y uraklarim
dukillab ura boshladi. Qani endi oyim kelsalar-chi? Kutib 
tu rib m a n , kutib tu rib m a n , o y im d a n d o m - d a r a k y o ‘q. H im , 
yaxshisini tanlab tur, em ish, o ‘zi bitta qopti-ku!
M e n kelgandan beri m agazinga n e c h ta o d a m kirib, n e c h ta
o d a m chiqib ketdi. O yim hali y o ‘q. Bir m ahal magazinga shlapa 
kiyib olgan, q o ra m tir paltoli, o ‘rta b o ‘yli b ir kishi kirdi. U 
birpas m agazinni to m o s h a qilgan b o ‘ldi-da:
— K e c h ira s iz , a k a , b o l a l a r b o p n i m a n g iz b o r? — d e b
s o ‘radi sotuvchidan.
— N im a kerak edi sizga? — dedi m o ‘ylovli sotuvchi n ih o - 
yatda muloyimlik bilan iljayib. O g'zida ikkita tilla tishi bor ekan, 
iljayganda k o ‘rinib ketdi.
— N i m a b o ‘lsa h a m olib b o rg an d a xursand b o ‘ladigan 
b o ‘lsin, — dedi haligi shlapali kishi.
— H a , o lg ‘lingiz n e c h a yoshda?
— 0 ‘n ikkida.
— U n d a y b o ‘lsa, m a n a , p a lto b o r , d r a p d a n . Yaxshi 
k astum im iz bor, bolgarlarniki. Tikilishi yaxshi, a m m o fasoni 
h a m chakki emas. X o ‘sh, velosiped bor. M e n im c h a , hozirgi 
bolalar k iy im d an h a m k o ‘ra velosipedni yoqtirishadi, — deb 
kuldi sotuvchi.
— S h u n d a y d eng, — deb shlapali kishi o ‘ylanib qoldi. 
Y u ra g im q in id a n c h iq ib ketay dedi. T ash q a rig a q a ra b otildim . 
Oyim k o 'rin m a y d ila r. Y a na qaytib kirdim m agazinga. K irsam , 
haligi shlapali kishi sotuvchiga pul s a n ab bera y o tg an ekan. 
N i m a b o ‘lganini b i lm a y m a n : m a g a z in rastasiga iyagim ni 
tir a g a n im c h a qoldim . K o 'z la rim d a n ikki t o m c h i yosh h am
oqdi.
Bir m ahal k im d ir o r q a m d a n kelib yelkam ga q o ‘lini q o ‘ydi. 
B undoq qarasam , oyim. K o ‘z yosh lari m ga qarab darrov sez- 
dilar shekilli:
— T a m o m b o ‘p tim i? — d e d ila r ta sh v ish la n ib . M e n d a n
javob ololm agach, sotuvchiga m urojaat qildilar: — Assalom u 
alaykum .
— Kelsinlar, kelsinlar, x o ‘sh x izm at?
— Bolalar velosipedi borm i?
220


— Oxirgisini ho z ir olib ketdi-ya! lye, bu yigitcha sizning 
o ‘g ‘lingiz b o ‘larmidi? — dedi sotuvchi parvona b o l i b . — Shu 
gaping b o r ekan, boya ayta q olm aysanm i, jiyan. E, attang, 
sen ilgari keluvding-a? Mayli, hechqisi y o ‘q, xafa b o i m a ,
jiyan. E r ta - in d in shaharga tushib yana olib chiqam iz. Shunda 
senga eng z o ‘ridan b e ra m a n o ‘zim , jiyan.
— Shu bugun kerak e d i-d a , — dedi oyim, — H a , mayli, 
rah m a t sizga. Yur, o ‘g ‘lim.
Sotuvchi g o ‘yo bir narsa berib qoyil qilib q o ‘yganday.
— A r z im a y d i, kelib t u rs in la r , — d e b q o ‘lini k o ‘ksiga 
q o ‘ydi. Biram jah lim chiqdiki!
Uyga qaytdik. O yim ning q o ‘lida sumka. U n d a n u c h - t o ‘rtta 
ichim likning b o ‘yni c hiqib turibdi. Shularni deb kechikib 
keldilar. S hular deb m e n velosipedsiz qoldim . Bo‘yni uzilsin 
bu ichimliklarning!
Uyga kelguncha y o ‘l-y o ‘lakay m e n h a m in d a m a d im , oyim 
h a m bir n im a demadilar. Shu k o ‘yi hovliga kirib keldik. Kelsak, 
d a d a m h a m ishdan qaytib uyda yurgan ekanlar. Bizlarning 
avzoyimizni darrov payqadilar, shekilli, tashvishlanib o y im dan 
s o ‘radilar:
— N im a b o ‘ldi? Tugabdim i?
— Bitta qolgan e k a n , m a n a bu o r d o n a q o lg u rn i deb 
yetolm ay qo ld im , — deb qoNlaridagi sum kani ko ‘rsatdilar-da, 
uyga kirib ketdilar oyim. Biz h a m oyim ning orqalaridan uyga 
kirdik.
— B u n d o q tu s h u n tirib a y tsa n g iz-c h i, axir, q a n d a y q i­
lib? — d e d ila r da da m .
— M e n o z i q - o v q a t m a g a z in i g a b u r ilib , 
M a n s u r j o n n i
yuborgan edim . Bu b organda bitta b o r ekan. M en b o rgunim cha 
ilib ketishibdi.
D a d a m diqqatlari oshganidan uyda u y o qda n bu yoqqa 
yurib, papiros c heka boshladilar. Bir m ahal yozuv stoli ustida 
turgan kuldonga papirosning qoldig‘ini tashladilar-da, jahl bilan 
ezdilar, s o ‘ng o lgirilib m e n d a n s o ‘radilar:
— Q a n a q a o d a m oldi, taniysanm i?
— T a n iy m a n , shlapali, katta kishi, — dedim t o ‘n g ‘illab.
— Q ani, yur b o ‘lmasa, — deb d a d a m m eni q o l i m d a n
yetakladilar.
— H a , qayoqqa? — stol ustiga haligi olib kelgan ichim - 
liklarni q o ‘yar ekanlar, hay ro n b o ‘lib s o ‘radilar oyim.
221


— Magazinga! Haligi o d a m n i topib iltim os qilib ko ‘ramiz. 
Balki berar.
D a d a m m eni yetaklab hovliga c h iq q a n d a k o ‘c h a eshikdan 
yiqila-surila q o ‘s hnim izning o ‘g ‘li O lim kirib keldi:
— M ansur, M ansur! Velosiped, — hovliqqanidan tili gapga 
z o ‘rg‘a aylanar edi. Q a n a q a velosiped, deb s o ‘rab ulgurm asi- 
m izdan, eshikdan velosiped k o ‘targan kishi kirib keldi. Darrov 
tanidim : boya m aga z inda k o ‘rgan kishim! Q o r a m tir palto, 
shlapa, o ‘rta b o ‘yli. X uddi o ‘zi!..
— Akmal!.. — dedilar d a d a m q u c h o q ochib. — D o ‘stim!
— Sharifl — dedi haligi kishi h a m q u c h o g ‘ini ochib. 
Birpasda d a d a m bilan a p o q - c h o p o q b o ‘lib q u c h o q la s h a ketdi. 
M e n h a y ro n b o ‘lib qo ld im . G o h ularga, goh ayv o n n in g
c hetiga suyab q o ‘yilgan velosipedga q a ra y m a n . Q u lo g ‘imga 
ularning gapi kirm aydi. A na, O lim velosipedning oldiga borib 
qoldi, ana , qoNlari bilan ushlab k o ‘ra boshladi. Q o ‘y de- 
yishim ni h a m , d e m a slig im n i h a m b ilm a y m a n . T o ‘g ‘ri-d a , 
velosiped birovniki!
— M ansur, bu yoqqa kel. Akm al am aking bilan k o ^ is h -
m aysanm i, — dedilar d a d a m . Men:
— Assalom u alaykum , — deb asta q o ‘lim ni c h o ‘zdim. U 
m eni bag'riga bosdi:
— Va alaykum assalom. O b-b o , M ansurvoy-ey, azam at 
yigit b o ‘p q o p s a n -k u , a? Q a ra -y a , d o ‘stim, ha sh-pa sh d e gun- 
c ha sakkiz yil h a m o ‘tib ketibdi-ya.
— Bu am aking bilan oying, h a m m a m iz universitetda birga 
o ‘qiganm iz, o lg blim. Sen t o ‘rt yoshga t o ‘lganda X orazm ga ishga 
ketgan edi, — deb kuldilar d a d a m . U h a m kuldi. Keyin d a d a m
oyim ni chaqirdilar:
— Sharofat, hoy Sharofat, bu yoqqa bir qarang, kim keldi!
O yim h a m uydan chiqib a p o q -c h a p o q qilib ketdilar. Birga
o ‘qishgan ekan, axir. Keyin A km aljon a m a k im m eni yetaklab 
velosipedning oldiga olib bordilar.
— M a n a , M a n su ijo n , senga sovg‘a. O bn ikki yoshing 
q u tlu g ‘ b o ‘lsin!
— M a n su rn in g tu g ‘ilgan kunini q a y o q d a n bilasan? — 
dedilar d a d a m kulib.
— Esingdan chiqibdi-da, a? T o ‘rt yoshga t o ‘lgan kunini 
y otoqda nishonlam abm idik? 0 ‘sh a n d a yon daftarim ga yozib 
q o ‘ygan edim . Kuni kechagiday esimda.
222


— O bbo sen-ey, qani, d o ‘stim , ichkariga m arh a m a t. O bsha 
d a v rla rn i eslab b ir c h a q c h a q l a s h a y l ik , — d e d il a r d a d a m
Akm al am a k im la rn in g yelkalariga q o i l a r i n i tashlab. M e n da- 
da m n i sekin chetga imlab chaqirib s o ‘radim:
— A z o n d a kelgan tele g ra m m a shu Akm al a m a k im d a n m id i?
D a d a m bosh silkib tasdiqladilar. M e n yana shivirladim:
— Boya m ag a z in d a n velosipedni sotib olgan o d a m — shu 
Akm al a m a k im edi.
D a d a m k o ‘rsatkich b a rm o q larin i o g iz la rig a olib borib, 
, j i m “ dedilar. O yim h a m buni fahm ladilar, shekilli, d a d a m
bilan k o ‘z urishtirib, sal b o ‘lmasa kulib yuborayozdilar.
U la r ichkariga kirib ketishdi. Endi velosiped meniki. M en 
q u v o n c h im n i ichim ga sig‘diro lm a y tiijayam an. O lim b o i s a
h asaddan tiijayadi.
Y o ‘q, d o ‘stim, m e n qizg‘a n c h iq e m a sm an . Q arab tu r, yoz 
chiqib, k u n lar isisin, birgalashib uchisham iz. Hali katta y o i
chekkasidagi egri-bugri, m o y tuproqli s o ‘q m o q q a talay-talay 
izlar tushiram iz. H a , ishonaver!..
S h u n d a y q i li b , k o ‘z y o s h i b i l a n b o s h l a n g a n m e n i n g
bugungi k unim xursandchilik bilan tugadi.
223



Download 9,04 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   64   65   66   67   68   69   70   71   ...   118




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish