Javodbek yo q ubo V ergash hayitboyev huquqshunoslik

1) m ehnatkashlarning m ehnat m uhofazasiga oid huquqlarini
ta ’m inlaydi;
2) mulkning barcha shaklidagi korxonalarda xodim lar bilan ish
beruvchi о 'rtasidcigi m ehnat m u h ofazasiga o id m u n osabatlarn i
huquqiy jihatdan tartibga solishning yagona tartibini belgilab beradi;
3) x o d im la r uchun s a g '/от va x a v fsiz m ehnat sh aroitlarin i
ta ’minlashga huquqiy zamin yaratadi.
Mehnat nizolari tushunchasi va uning klassifikatsivasi.
M ehnat 
n iz o la r i d e g a n d a ish b e ru v c h i b ila n x o d im o ' r t a s i d a m e h n a t 
t o ' g ' r i s i d a g i q o n u n l a r va b o s h q a n o r m a t i v h u j j a t l a r , j a m o a
shartnom asi h a m d a m ehnatga oid boshqa s hartnom alarni qo'llash, 
s h u n i n g d e k , y an g i m e h n a t s h a r t l a r i n i b elg ilash yo k i m a v ju d
s h a r tla r in i o 'z g a r t i r i s h m a s a la la ri y u z a s id a n kelib c h i q a d ig a n
kelishmovchiliklar tushuniladi.
M e h n a t nizolari predm etiga q a ra b ikki guruhga ajratiladi:
1) m e h n a t h u q u q i n o r m a l a r i n i n g m u a y y a n ijtim oiy m u n o -
sabatlarga tatbiq etilishi bilan bog'liq nizolar (masalan, xodim bilan 
m ehnat shartnom asini bekor qilish, boshqa ishga o'tkazish, asosiy 
ish vaqtida bajarilgan ish uchun haq to'lashga doir nizolar;
2) q o n u n l a r yoki n o r m a tiv - h u q u q iy h u jja tla r bilan ta rtib g a
solinmagan yangi m ehnat shartlarini o 'rn a tish bilan bog'liq nizolar 
(m asalan, m ah su lo t ishlab chiqarish norm asini q a y ta d a n k o 'r i b
chiqish, ja m o a shartnom asi, kelishuvini tuzish bilan bog'liq nizolar).
M e h n a t nizolari m azm uniga k o 'r a ikki turga: d a ’voli va d a ’vosiz 
nizolarga bo'linadi. D a ’voli nizolarning predmetini xodim larning 
m e h n a t h u q u q l a r i n i ta n olish yo k i uni tik la s h ta s h k i l e ta d i. 
X o d im n in g b u n d a y m e h n a t h u q u q i a v v a lb o s h d a n q o n u n yoki 
boshqa norm ativ-huquqiy huj jatlar, shuningdek, ja m o a shartnom asi 
yoki kelishuv va m e h n a t s h a rtn o m a si bilan belgilangan bo 'lad i. 
B unday hollarda xodim o 'z m ehnat huquqlarini yoki q o n u n bilan 
q o 'riq la n a d ig a n qonuniy m anfaatlarini qayta tiklashni talab etadi 
(masalan, m ehnat shartnomasi g'ayriqonuniy ravishda bekor qilingan 
xodim ni qayta ishga tiklash yoki foydalanilmagan m eh n at t a ’tillari 
uchun kom pensatsiya to 'la sh va hk.).
D a ’vosiz m e h n a t nizolari ish beruvchi bilan korxonadagi kasaba 
uyushm a q o 'm ita s i yoki xodim larn in g b o sh q a vakillik organlari
135
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

o ‘r t a s i d a m e h n a t s h a r t l a r i n i o ' r n a t i s h y o k i o 'z g a r t i r i s h k a b i 
m a s a la la r d a n a m o y o n b o 'la d i. O d a t d a , b u t u r k u m d a g i n izo lar 
tegishli q o n u n la r yoki b o s h q a ayrim n o rm a tiv -h u q u q iy hujjatlar 
b ilan hal etilm ag an m a s a la la r y u z a sid a n kelib chiqadi. B u n d a y
v a q t d a n iz o b e v o s i t a k o r x o n a d a ish b e r u v c h i b i l a n k a s a b a
u y u s h m a s i o 'r t a s i d a kelishish y o 'li bilan h a l etiladi (m a s a la n , 
k o r x o n a d a yangi ishlab ch iq arish n o rm a s in i belgilash h aq id ag i 
nizolar). U s h b u n izolarning pred m eti m u a y y a n x o d im g a tegishli 
b o 'lm a s lig i, b a lk i k o r x o n a x o d im la r in in g b a r c h a s ig a ta a llu q li 
b o 'lish i m u m k in .
M e h n a t nizolari subyektiga q a ra b quyidagilarga bo'linadi:
1) y ak k a tartibdagi nizolar;
2) ja m o a la rg a doir nizolar;
M e h n a t nizolari o 'z obyektiga k o 'r a , mulkiy x a ra k te rd ag i va 
mulkiy x arakterga ega b o 'lm a g a n nizolar deb ataladi.
T a ’kidlash joizki, m e h n a t nizolari turli sab ab lar o q ib a tid a kelib 
chiqadi. J u m la d a n , nizoning yuzaga kelishida q uyidagilar sa b a b
bo'ladi:
1) ayrim m a n sa b d o r shaxslar, shuningdek, b a ’zi xodim lar ongida 
saqlanib kelayotgan o 'tm is h qoldiqlari;
2) a y rim m a n s a b d o r shaxslarning, shu n in g d ek , b a ’zi xodim - 
lam in g m e h n a t qonunchiligini bilmasligi;
3) k o r x o n a l a r d a t a s h k i l i y - x o 'j a l i k va t a r b i y a v i y i s h l a r d a
u c h ra y d ig a n k a m c h ilik la r (m a sa la n , x o d im la r m e h n a t sh aro iti, 
ularning oila a ’zolariga m adaniy-m aishiy xizmat k o 'rs a tis h bilan 
b o g 'liq nizolar);
4) ta s h k iliy -tex n ik av iy x a r a k te r d a g i k a m c h ilik la r ( m a s a la n , 
k o r x o n a d a m e h n a tn in g t o 'g ' r i tashkil etilm agani, ilmiy j i h a td a n
a s o s la n g a n m a h s u l o t ish lab c h iq a ris h n o r m a s in in g y o 'q lig i va 
hokazolar);
5) ayrim hu q u q iy n o rm a la rn in g b o z o r iqtisodiyoti s h a ro itid a
to b o ra taraqqiy etib b orayotgan ishlab chiqarish shakllaridan o rqada 
q o lish i ( m a s a la n , k o r x o n a d a yan g i t e x n o lo g iy a j o r i y qilinishi 
n a tija s id a p a y d o b o 'l g a n yangi k a sb , t a ’r if-m a la k a m a ’lu m o t- 
no m asid a k o 'rsa tilm a g a n m a la k a g a oid tavsifnom alar yo'qligi va 
hokazolar);
6) m e h n a t bozorini tashkil qilish borasidagi k a m c h iliklar.
Q o n u n c h ilik d a o 'r n a t i l g a n m e h n a t nizolarini k o 'r i s h ta rtib i
d e m o k r a t i k t a m o y i l l a r g a a s o s l a n a d i . F u q a r o l a r n i n g m e h n a t
h uquqlarini h a r to m o n la m a him oya qilishni n a z a rd a tu tg a n m a z k u r 
tam oyillar q uyidagilarda n am o y o n bo'ladi:
136
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

- m ehnat nizolarini ko'ruvchi organlarga erkin ravishda m urojaat 
qilish imkoniyati yaratilgani;
- nizolarning tez va to'liq hal etilishi;
- nizoni hal etishda keng m e h n a tk a sh la r om m asining ishtirok 
etishi;
- nizolarning ochiq tartibda ko'rilishi;
- nizolarning kollegial hal etilishi;
- nizolarni hal etishda ularning h a r to m o n la m a tekshirilishi.
Q onunchilikda m ehnat nizolarining taalluqliligi m uhim aham iyat
kasb etadi.
Taalluqlilik — bu tegishli organlarning m uayyan turdagi m eh n at 
nizolarini k o 'rish vakolatiga ega bo'lishini anglatadi. Taalluqlilik 
m e h n a t nizolarining subyektlari, m azm uni va uning turlari bo'y icha 
belgilanadi. A n iq ro q aytsak, h a r bir organ o 'z vakolatiga taalluqli 
b o 'lg a n nizolarnigina k o 'r ib hal etadi. Shu bois, m e h n a t nizolari 
yuzasidan kelib chiqqan d a ’volar bo'yicha uning taalluqliligiga qarab 
tegishli organga m u ro ja a t qilinadi.
Y a k k a m ehnat nizolari — ish beruvchi va xodim o'rtasida m ehnat 
to 'g 'r i s i d a g i q o n u n l a r va b o s h q a n o r m a tiv h u jjatlarn i, m e h n a t 
s h a r t n o m a s i d a n a z a r d a tu tilg a n m e h n a t sh a rtla rin i q o 'lla n is h i 
yuzasidan kelib chiqqan kelishmovchiliklarni q a m ra b oladi. Bunday 
h o lla rd a nizo n in g x o d im m a n fa a tin i ifoda etuvchi tarafi b o 'lib
xodim larning vakillik organi ishtirok etishi m umkin.
X o d im m eh n at nizosini hal qilish uchun, o 'z xohishiga k o 'ra , 
m e h n a t nizolari komissiyasiga yoki bevosita sudga m u ro ja a t etishga 
haqlidir.
M e h n a t nizolarini m e h n a t nizolari komissiyasida ko 'rish tartibi. 
J a m o a shartnom asida, a g ar u tuzilmagan bo'lsa, ish beruvchi va 
k a s a b a uyushm asi q o 'm ita s i yoki x o d im larn in g b o s h q a vakillik 
organi o'rtasidagi kelishuvda m eh n at nizolari komissiyasini tuzish 
nazard a tutilishi m umkin.
M e h n a t nizolari komissiyasi ish beruvchi va kasab a uyushmasi 
q o 'm ita s i yoki x o d im larn in g b o s h q a vakillik organi t o m o n id a n
tenglik asosida tuziladi.
K om issiyaga k a s a b a uyushm asi q o 'm ita s i yoki xodim larning 
b o s h q a v a k illik o r g a n i t o m o n i d a n a j r a t i l g a n a ’z o l a r tegishli 
o rganning qarori bilan, ish beruvchining vakili esa uning b u yrug'i 
bilan tasdiqlanadi.
M e h n a t n iz o la r i k o m is s iy a s in in g h a r b ir m a jlis id a raislik
vazifasini ish beruvchi, ka sa b a uyushmasi q o 'm ita si yoki xodim lar 
b o s h q a vakillik o rg an in in g vakillari n a v b a tm a - n a v b a t bajaradi.
137
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

Q oidaga k o 'r a bir majlisning o 'z id a raislik va kotiblik vazifasini bir 
ta rafning vakillari bajarishi m u m k in emas.
K om issiyaning h a r bir majlisida ta r a f la r to m o n id a n keyingi 
majlisning raisi va kotibi tayinlanib, ularga majlisni tayyorlash va 
chaqirish vazifasi yuklatiladi.
M e h n a t nizolari komissiyasining m iqdoriy ta rkibi va vak o lat 
m u d d a t i j a m o a s h a r t n o m a s i d a , a g a r u tu z ilm a g a n b o 'l s a , ish 
beruvchi bilan kasab a uyushmasi q o 'm itasi yoki xodim lar boshqa 
vakillik organining o 'z a r o kelishuviga binoan belgilanadi.
B a s h a rti x o d im m u s ta q il ra v is h d a yoki k a s a b a u y u s h m a s i 
q o ‘mitasi yoxud xodim larning b o sh q a vakillik organi ishtirokida ish 
b e r u v c h i b ila n b e v o s ita olib b o r g a n m u z o k a r a l a r i d a m a v j u d
kelishmovchilikni hal eta olm agan bo'lsa, nizo m ehnat komissiyasida 
k o 'r i b chiqiladi. M e h n a t nizolarini k o 'r i b chiqishning o 'z g a c h a
tartibi b u n d a n m ustasno.
M e h n a t nizolari komissiyasi ariza berilgan k u n d a n e ’tib o ran 10 
kun m u d d a t ichida m e h n a t nizosini k o 'r ib chiqishi shart. Nizo ariza 
bergan xodim ning ishtirokida ko'riladi. X odim ning yozma arizasi 
b o 'lg a n d a g in a nizo u ning ishtirokisiz k o 'r i b chiqilishi m u m k in . 
Basharti xodim uzrsiz sa b a b bilan komissiya majlisiga kelmasa, 
m a z k u r arizani k o 'rib chiqishni kun tartibidan olib tashlash haqida 
q a r o r qabul qilinishi m um kin, bu esa xodim ni ta k ro ra n ariza bilan 
m u r o j a a t etish h u q u q i d a n m a h r u m q ilm a y d i. X o d i m k a s a b a
uyu sh m asi q o 'm ita s i yoki x o d im la rn in g b o s h q a vakillik organi 
m e h n a t nizosi k o 'r ib chiqilishida ishtirok etish uchun a d v o k a t taklif 
qilish h uquqiga ega.
M e h n a t nizolari komissiyasi majlisga guvohlarni chaqirtirish, 
mutaxassislarni taklif qilish, ish beruvchidan z a ru r hisob-kitoblar 
va hujjatlar taqdim etishni talab qilish h uquqiga ega.
H a r bir majlisda ish beruvchining va kasaba uyushmasi qo'm itasi 
yoki xodim lar bo sh q a vakillik organining teng m iqdordagi a ’zolari 
ishtirok etishlari kerak.
M eh n at nizolari komissiyasining majlisida b ayonnom a yuritiladi.
M e h n a t nizolari komissiyasining qarori ish beruvchi va kasaba 
uyushmasi q o 'm ita si yoxud xodim lar b o sh q a vakillik organining 
vakillari o 'rta s id a kelishuvga bin o an qabul qilinadi.
K omissiyaning qarori dalillar bilan isbotlanib, m e h n a t to 'g 'ri- 
sidagi q o n u n l a r va b o s h q a n o rm a tiv hujjatlarga, m e h n a t s h a r t ­
nom asiga asoslangan bo'lishi kerak.
Komissiyaning pul undirish talabiga oid qarorida xodimga tegishli 
m ab lag ' aniq ko'rsatilishi lozim.
138
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

Q a ro r majlis raisi va kotibi to m o n id a n imzolanadi.
U majburiy kuchga ega b o i i b , biron-bir tarzda tasdiqlanmaydi.
K om issiya q a ro r in in g nusxasi q a r o r q a b u l qilingan k u n d a n
e ’ti b o r a n uch k u n ich id a x o d im g a , ish b e r u v c h ig a va k a s a b a
uyushmasi q o 'm itasi yoxud xodimlarning boshqa vakillik organiga 
topshiriladi.
Q o n u n d a m e h n a t nizolari kom issiyasining q a ro rin i bajarish 
ta'm inlangan.
M u ay y an q a r o r ustidan shikoyat qilish uchun belgilangan o 'n
k u n lik m u d d a t o ' t g a n d a n key in uch k u n ich id a ish b e ru v c h i 
to m o n id an bajarilishi kerak.
B asharti ish b eruvchi b elgilangan m u d d a t ichida kom issiya 
qarorini bajarmasa, mehnat nizolari komissiyasi tom onidan xodimga 
ijro varaqasi kuchiga ega b o 'lg an g u v o h n o m a beriladi. A gar xodim 
yoki ish beruvchi belgilangan m u d d a t ichida tu m a n (shahar) sudiga 
m e h n a t nizosini hal etish to 'g 'risid a g i ariza bilan m u r o ja a t etsa, 
g uvohnom a berilmaydi.
M eh n at nizolari komissiyasi bergan va olinganidan keyin k o 'p i 
bilan uch oy ichida tu m an (shahar) sudiga taqdim etilgan guvohnom a 
aso sid a sud ijrochisi m e h n a t nizolari ko m issiy asin in g q a ro rin i 
majburiy tarzda ijro ettiradi.
M a z k u r q o n u n g a m uvo fiq , m e h n a t nizolari kom issiyasining 
qarorlari ijro etilishi shart b o 'lg a n sud hujjatlari q a to rid a sanaladi. 
M e h n a t nizolari k om issiyasi o 'z q a r o r l a r i a so sid a b e rila d ig a n
g u v o h n o m a ham ijro hujjati hisoblanadi.
Xodim belgilangan uch oylik m u d d a tn i uzrli sabablarga k o 'r a
o 't k a z ib yuborgan taqdirda, guvoh n o m an i bergan m e h n a t nizolari 
komissiyasi m u d d atn i tiklashi m umkin.
www.ziyouz.com kutubxonasi

---