Articles otlar oldidan qo’llanuvchi so’z turkumi artikl



Download 2,03 Mb.
Pdf ko'rish
bet18/350
Sana31.01.2022
Hajmi2,03 Mb.
#419639
1   ...   14   15   16   17   18   19   20   21   ...   350
Bog'liq
AZIMOV English grammar in Uzbek

×North America – 
Shimoliy Amerika

×
South America – 
Janubiy Amerika

×North Korea – 
Shimoliy Koreya 
×South Korea – 
Janubiy Koreya
Mustasno holat:
The
 
North of America
 - Amerikaning shimoli
The
 
South of America
 - Amerikaning janubi 

The North of Korea
 - Koreyaning shimoli 
The
 
South of Korea 
- Koreyaning janubi 
Bundan tashqari, 
tomon nomiga -ern qo’shimchasi qo’shilganda, ular oldidan 
artikllar qo’llanilmaydi:
×West
ern
Europe – G’arbiy Yevropa 
×East
ern
Asia – Sharqiy Osiyo 
×North
ern 
 Uzbekistan – Shimoliy O’zbekiston 
Bundan tashqari, 
tomon nomlari “from… to” (-dan…-gacha) predlogi bilan 
kelsa, ular oldidan artikllar qo’llanilmaydi:
From
×North 
to
 ×South – Shimoldan janubga qadar
From 
 ×East 
to
 ×West – Sharqdan g’arbga qadar 
NOTE:
Umuman “From… to” birikmasi bilan kelgan otlar oldidan artikllar 
qo’llanilmaydi:
 
From ×beginning to ×end - 
Boshdan oxirigacha
 
From ×head to ×feet - 
Boshdan oyoq
 
From ×hand to ×mouth - 
Zo’rg’a, arang
 
 
28)
 
Dunyo okeanlari, dengizlar, daryolar va kanallar nomlari oldidan ”the”
aniq artikli qo’llaniladi: 
The Pacific Ocean - 
Tinch okeani 
The
 
Black sea -
 Qora dengiz
The
 
Volga -
 Volga daryosi 
The British channe l -
 La-mansh bo’g’ozi 
The Panama Canal -
 Panama kanali 
The
 
Suer canal –
 Suer kanali 
29)
 
Ko’l nomlari oldidan “lake” so’zi kelsa, ular oldidan artikllar 
qo’llanilmaydi: 


10 
Lake ×Baikal Lake ×Tahoe Lake ×Ladoga 
Ammo, 
“lake” so’zi kelmagan va ko’plikdagi ko’llar nomi oldidan “the” aniq 
artikli qo’llaniladi:
The Baikal The Tahoe The Ladoga 
The Great Lakes - 
Buyuk ko’llar
 
30)
 
Bo’g’oz va ko’rfaz nomlari oldidan “the” artikli artikli qo’llaniladi: 
The Bering strait The Persian gulf 
The Magellan strait The Mexico gulf 
The British channel The Bosfore gulf 
Ammo, 
qo’ltiq nomlari oldidan artikllar qo’llanmaydi:
×Autson Bay – 
Autson qo’ltig’i 
31)
 
Yarim orollar nomi oldidan “the” aniq artikli qo’llaniladi: 
The Indian Peninsula-
 Hindiston yarim oroli 
The Arabian Peninsula-
 Arabiston yarim oroli 
32)
 
Tog’ tizmalari nomi oldidan “the” aniq artikli qo’llaniladi: 
The Alps The Pamirs 
The Ands The Tyanshans 
The Himalayas The Rokies (= the Rocky mountains) 
Ammo, 
yakka tog’ va tog’ cho’qqilari nomi oldidan artikllar qo’llanilmaydi:
Mount ×Fuji Peak ×Everest
Mount ×Klimanjaro Peak ×Elburses 
Mount ×Ethna Peak ×Ben Nevis 
Mount ×Vernon 
Mount ×Rushmore 
33)
 
Kichkina, mayda orolchalardan tashkil topgan orol nomlari oldidan “the” 
aniq artikli qo’llaniladi: 
The British Isles:
1- England 3- Scotland 
2- Irland 4- Wells 
The Hawaii The West Indies 
The Bahamas The Sceyshells 
The Ozores The Kurills 
Ammo, 
yaxlit bir orol nomlari oldidan artikllar qo’llanilmaydi:
×Madagascar × Sicily ×Greenland 
×Creat × Iceland ×New Zealand 
 
34)
 
Cho’l va sahro nomlari oldidan “the” aniq artikli qo’llaniladi: 
The Sahara The Kizilkum desert 
The Gobi The Karakum desert 
35)
 
Sharsharalar nomi oldidan “the” aniq artikli qo’llaniladi: 
The Niagara waterfall The Victoria waterfall 
36)
 
Yil nomlari ko’plikda butun bir o’n yillik davrni ifodalab kelsa, ular oldidan 
“the” aniq artikli qo’llaniladi: 
 
Singular: 
Plural: 


11 
1910 
1930 
1940 
Mark Twain died in 1910 – Mark 
Tvin 1910-yili vafot etgan 
The 
1910
s
 (11, 12, 13…, 18, 19, 20) 
The 
1930
s
 
The 
1940
s
 
The 
Second World war took place in 
the 1940
s – 
Ikkinchi jahon urushi 1940-
yillarda bo’lib o’tgan 
37)
 
Ikki yoki undan ortiq so’zdan tashkil topgan davlat nomlari oldidan “the” 
aniq artikli qo’llaniladi: 
The Russian Federation (The RF) 
– Rossiya Federatsiyasi
 
The Central African Republic (The CAR) 
– Markaziy Afrika Respublikasi
 
The United States of America (The USA) 
– Amerika Qo’shma Shtatlari
 
The United Kingdom (The UK) 
– Birlashgan Qirollik
 
The United Arab Emirates (The UAE) 
– Birlashgan Arab Amirliklari
 
Mustasno holat:

×Great Britain 
– Buyuk Britaniya 
×New Zealand 
– Yangi Zellandiya 
×Saudi Arabia 
– Saudiya Arabistoni 
 
38)
 
Ba’zi bir mamlakat, shahar, viloyat va o’lka nomlari oldidan “the” aniq 
artikli qo’llaniladi: 
The Ukraine The Saar 
The Neitherlands The Transwaal 
The Argentine The Ruhr 
The Lowlands The Caucasus 
The Highlands The Crimea 
The Philippines The Altay 
The Congo The Krasnodar 
The Sudan The Vatikan 
The Zebanon The Hague 
The Strand 
39)
 
Mamlakatlar nomi oldidan “republic” so’zi kelsa, ular oldidan “the” aniq 
artikli qo’llaniladi: 
×Uzbekistan - 
The Republic of Uzbekistan
 
×China - 
The
 
Peoples Republic of China 
(Xitoy Xalq Respublikasi) 
×France -
 The
 
Republic of France
 
40)
 
Shaharlar nomi oldidan “city”, “town” so’zlari kelsa, ular oldidan “the” 
aniq artikli qo’llaniladi: 
×Karshi- 
The city of Karshi
×Kamashi- 
The town of 
Kamashi.
 
×Tashkent- 
The city of Tashkent
×Kitob- 
The town of Kitob

41) Musiqa asboblari nomi “play” (chalmoq) fe’li bilan birikib kelsa, yoki 
gapda ega vazifasida kelsa, ular oldidan “the” aniq artikli qo’llaniladi: 
I play 
the guitar
- men gitara chalaman 
He plays 
the piano 
– men pianino chalaman


The guitar
 is on the table – gitara stolning ustida
The
 
piano
 is in the room – pianino xonada 
Ammo, musiqa asboblari nomi “to have”, “there is” iboralari bilan birikib 
kelsa, yoki gapda kesim vazifasida kelsa, ular oldidan noaniq artikllar 
qo’llaniladi: 


12 
I have
 a guitar 
– meni gitaram bor 
There is
 a
 
piano
 in the room – xonada pianino bor 
 
42) Urush nomlari oldidan “the” aniq artikli qo’llaniladi: 
The Korean war 
– Koreya urushi

The Vietnam war 
– Vetnam urushi
 
The First World war (= ×World war І ) 
– Birinchi jahon urushi

The Second world war ( ×World war ІІ ) 
– Ikkinchi jahon urushi 
The Civil war 
- Fuqarolar urushi 
The Patriotic war 
- Ulug’ vatan urushi 
 
43) Harbiy battalion, brigade, aviziyalar nomi oldidan “the” aniq artikli 
qo’llaniladi: 
The International brigade 
The British battalion 
The Asian dvision 
44)
Bazi so’zlar oldidan “the” aniq artikli kelganda, ularning ma’nosi 
butunlay o’zgaradi: 
 
O’z ma’noda: 
Ko’chma ma’noda: 
1)
 
Very- juda
 
It is a 
very
 interesting book – bu 
juda qiziqarli kitob 
2) Only- faqat 
I know 
only
 English – men 
faqatgina ingliz tilini bilaman 
3) Last- o’tgan 
I saw him 
last
 week – o’tgan 
haftada men uni ko’rdim 
4) Next- kelasi 
I will go there next week – men u 
yerga kelasi hafta boraman 
1) The very- xuddi o’sha, aynan o’zi 
It is 
the very
 book, I need – bu menga 
zarur bo’lgan kitobning aynan o’zi 
2) The only- yakka, yolg’iz 
John is 
the only
 child in the family – 
Jon oilasida yolg’iz farzand 
3) The last- oxirgi, so’ngi 
This is 
the last 
book by Mark Twain – 
bu Mark Tvinning so’nggi kitobi 
4) The next- keyingi, navbatdagi 
The doctor called 
the next 
patient – 
doctor keyingi bemorni chaqirdi 
Artikllarning qo’llanmaslik holatlari: 
1)
 
Egalik olmoshlari bilan artikllar qo’llanmaydi: 
Singular: 
Plural: 
My 
- mening 
Your 
- sening 
His, her, it’s 
- uning
Our 
- bizning 
Your 
- sizning 
Their 
- ularning 
2)
 
Bayram kunlari nomi oldidan artikllar qo’llanmaydi: 
×Navruz 
– Navro’z
×Easter 
– Pasxa 
×Independence day 
– Mustaqillik kuni
×Christmas day 
- Rojdestvo 
×Womens’ day 
– Ayollar bayrami
×Victory day 
– G’alaba kuni 
×
Easter 
is a religious day- Pasxa- diniy bayram 

×Navruz
 is a national uzbek holiday – Navro’z- milliy o’zbek bayrami 
3)
 
Kishi kasbini bildirgan otlar murojat ma’nosida kelsa, artikllar 
qo’llanmaydi: 
×Teacher,
 help me to do homework – ustoz, uy vazifamni bajarishimda yordam bering 
×Professor
, I have a question for you – professor, sizga bir savolim bor 


13 
×Doctor,
 when shall I come to you? – doctor, huzuringizga qachon borsam bo’ladi? 
4)
 
Kishi kasbini yoki unvonini bildirib kelgan otlar, kishi ismi bilan birikib 
kelsa, artikllar qo’llanmaydi: 
×Teacher Saidov
 taught us at University – ustoz Saidov universitetda biz bilan birga 
dars beradilar 
×Professor Smirnov
 answered all the questions – professor Smirnov barcha 
savollarga javob berdi 
5)
 
Fan nomlari oldidan artikllar qo’llanmaydi: 
×History - 
tarix
×Literature 
- adabiyot 
×Geography 
- geografiya
×Physics 
- fizika 
I am interested in
×literature 
– men adabiyotga qiziqaman 
×Physics
 is my favourite subject – fizika mening sevimli fanim 
 
Ammo, “literature” so’zi fan ma’nosida emas, balki biror davrning adabiy 
jarayoni ma’nosida kelsa, “the” aniq artikli qo’llaniladi: 
The literature of the 19 the centary 
– 19-asr adabiyoti 
The literature of the Middle ages 
– o’rta asrlar adabiyoti 
The literature of Modern America – 
zamonaviy Amerika adabiyoti 
 
6)
 
Ko’cha, shoh ko’cha, park, maydon nomlari oldidan artikllar qo’llanmaydi: 
×Gorky street ×Independence avenue
×Navoi street ×Uzbekistan avenue
×Hyde park ×Irafalgar square 
×National park ×Independence square 
For examples
:
I live in
×Navoi
 street – men Navoyi ko’chasida turaman 
I saw him in 
the
 street – men uni ko’chada ko’rdim 
Mustasno holat:
The red square – 
qizil maydon

 
7)
 
Kishi yoki joy nomlariga qo’yilgan otlar oldidan artikllar qo’llanmaydi: 
×Victoria station ×London zoo 
×Wastministr Abbey ×Canterburg Catherdal 
×Edinburgh Castle ×Kennedey Aeroport 
×Buckinham palace
8)
 
Atoqli otlarga qaratqich kelishigi qo’shimchalari (-s’, -‘s) qo’shilganda 
artikllar qo’llanmaydi: 
John’s
 father is a doctor – Jonning otasi doktor 
Karim’s
 book is on the table – Karimning kitobi stolning ustida 
India’s
 economy is developing – Hindiston iqtisodi rivojlanmoqda 
9)
 
Universitet, kollej va maktab nomlari oldidan artikllar qo’llanmaydi: 
×Oxford university ×Victoria college ×Art school 
×Moscow university ×Triniti college ×Medicine school 
 
Ammo, universitet, kollej va maktab nomlari “of ” predlogi bilan birikib kelsa, 
ular oldidan “the” artikli qo’llaniladi: 
The
 University 
of 
Oxford 
The 
University 
of 
Moscow 
 


14 
The
 college
 of
 Victoria 
The
 college 
of
 Trinite 
 
The
 school
 of
 Art 
The 
school 
of 
Medicine 
10)
 
Kishi ismlari nomi oldidan umumiy ma’noda artikllar qo’llanmaydi: 
×John ×Peter ×Nick 
×Peter
 studies at university – Pitr universitetda o’qiydi 
Ammo, kishi ismlari gapda izohlovchi bilan kelsa, ular oldidan “the” aniq 
artikli qo’llaniladi: 
The
 Peter 
whom we know
 studies at university – biz bilgan Pitr universitetda o’qiydi 
11)
 
Bir so’zdan iborat bo’lgan mamlakat va shahar nomlari oldidan artikllar 
qo’llanmaydi: 
×France ×English
×Germany ×Uzbekistan 
12)
 
Qit’a nomlari oldidan artikllar qo’llanmaydi: 
×South America ×Africa ×Australia 
×North America ×Europe ×Asia 
 

“Central” va “Ancient” so’zlari qit’a yoki mamlakat nomlari oldidan kelgan 
holatda ham artikllar qo’llanmaydi: 
×Central
 Asia – Markaziy Osiyo
×Ancient
 Greece – Qadimiy 
Gretsiya 
×Central
 America – Markaziy Amerika
×Ancient 
Rome – Qadimiy Rim 
13)
 
Modda nomlari, mavhum otlar va sanalmaydigan otlar umumiy ma’noda 
kelsa, ular oldidan artikllar qo’llanmaydi:
×Water
 is necessary for life – suv hayot uchun zarur 
×Life 
isn’t easy – hayot- oson emas 
×Money
 is not everything – Pul-qo’lning kiri 
 
Ammo, modda nomlari, mavhum otlar va sanalmaydigan otlar aniq ma’noda 
kelsa, ya’ni ularning biror joyda turganligini, kimgadir tegishli ekanligini 
ko’rsatsak, yoki ularni gapda izohlovchi bilan izohlasak, ular oldidan “the” aniq 
artikli qo’llaniladi: 
Pass me 
the
 
water 
– menga suvni uzatib yuboring 
The water
 in the pool is cold – chelakdagi suv sovuq 
The money
 is on the table – pul stolning ustida 
The life
 of Navoi – Navoyining hayoti 
The money
 which mother gave me isn’t enough to buy the book – onam bergan pul 
kitob sotib olishga yetmaydi 
14)
 
Ovqatlanish mahallari nomi oldidan artikllar qo’llanmaydi: 
To have ×breakfast - at ×breakfast - before ×breakfast - after ×breakfast 
To have ×lunch - at ×lunch - before ×lunch - after ×lunch 
To have ×dinner - at ×dinner - before ×dinner - after ×dinner 
To have ×supper - at ×supper - before ×supper - after ×supper 
 
Mustasno holat:
to have a meal - 
ovqat yemoq


15 
Bu holatda, ovqat mahali nazarda tutilmaganligi sababli noaniq artikl qo’llanilgan 
Ammo, ovqatlanish mahal nomlari oldidan sifat kelsa, noaniq artikllar 
qo’llaniladi: 
To have 
a good breakfast – 
yaxshi nonushta qilmoq
To have 
a
 
nice lunch 
– ajoyib tushlik qilmoq 
Ovqatlanish mahal nomlari gapda izohlovchi bilan kelsa, ular oldidan aniq 
artikl “the” qo’llaniladi: 
The dinner 
that I had today was very tasty – bugun qilgan tushligim juda mazali edi 
15)
 
Hafta kunlari va oy nomlari oldidan artikllar qo’llanmaydi: 
×Monday - on ×Monday ×May - in ×May 
×Tuesday - on ×Tuesday ×October - in ×October 
×Wednesday - on ×Wednesday ×April - in ×April 
Ammo, hafta kunlari yoki oy nomlari oldidan sifat kelsa, ular oldidan noaniq 
artikllar qo’llaniladi: 
On
a

cold Monday 
– sovuq dushanba kunida 
On 
 a warm May night 
– iliq may tunida 
Hafta kunlari nomi oldidan to’g’ridan-to’g’ri noaniq artikllar qo’llanilishi ham 
mumkin, faqat bu holatda ish- harakatning bajarilish vaqti aniq bo’lmaydi: 
On Monday 
- dushanba kunida
 
On a Monday - 
qaysi bir dushanba kunida
 
 
For examples:
He came 
on Monday 
– u dushanba kuni keldi 
He came 
on a Monday 
– u qaysi bir dushanba kunida keldi 
16)
 
Kasalliklar nomi oldidan umumiy ma’noda artikllar qo’llanmaydi: 
×Hypertoma 
- gipertoma

×Measles 
- qizamiq

×Cholera 
- vabo 
For example:
×Hypertoma
is an uncurable illness –
Ammo, 
kasallikni boshdan kechirsak, “the” aniq artikli qo’llaniladi:
After 
he had
 
the
 
hypertoma,
 he became weak and angry – gipertomani boshidan 
kechirganidan so’ng, u nimjon va jahldor bo’lib qoldi 
I got the fly
 last year – men o’tgan yili gripp bo’lgan edim 
17)
 
Sportga oid otlar oldidan artikllar qo’llanmaydi: 
×Foodball 
- fudbol
×Chess 
- shaxmat

×Tennis 
- tennis
×Volleyball 
- volleybol 
For example:
×Tennis
 is my hobby – tennis- mening sevimli mashg’ulotim
18)
 
“Ibodat qilgani bormoq” ma’nosida “church” so’zi oldidan artikllar 
qo’llanmaydi: 
John’s mother is a religious. She goes 
church 
every Sunday – Jonning onasi dindor. U 
har yakshanba kuni cherkovga boradi 
Ammo, “cherkovga biror ish bilan bormoq” ma’nosida yoki cherkov binosi 
nazarda tutilsa, “church” so’zi oldidan aniq artikl “the” qo’llaniladi: 


16 
Yesterday, I went to 
the church
 to take it’s photo – kecha, men suratga tushurgani 
cherkovga bordim 
The church
 was built in 1580 – cherkov 1580-yilda qurilgan 
19)
 
“Qamalmoq, qamatmoq, qamoqqa olmoq” ma’nolarida “prison” so’zi 
oldidan artikllar qo’llanmaydi: 
To be in ×prison 
- qamoqda bo’lmoq
 
To go to ×prison -
 qamalmoq
 
To send smb. to ×prison - 
kimnidir qamatmoq
 
To take smb. into ×prison - 
kimnidir qamoqqa olmoq
 
For examples:
John is in ×prison – Jon qamoqxonada 
The judge sent him to ×prison 2 years – sud uni 2 yilga qamadi 
The police took him into ×prison – politsiya uni qamoqqa oldi 
Ammo, “qamoqxonaga biror ish bilan bormoq, kimnidir ko’rgani bormoq” 
ma’nosida, yoki qamoqxona binosi nazarda tutilsa, “prison” so’zi oldidan aniq 
artikl “the” qo’llaniladi: 
I often go to 
the prison
 to see John – men tez-tez qamoqxonaga Jonni ko’rgani borib 
turaman 
The fire- brigade were called to 
the
 
prison 
to put out the fire – yong’inni o’chirish 
uchun qamoqxona binosiga o’t o’chirish brigadasi chaqirildi 
The
 
prison 
is a long way from here – qamoqxona bu yerdan uzoqda joylashgan 
20)
 
Birikmalarda “home” so’zi oldidan artikllar qo’llanmaydi: 
To go ×home – 
uyga bormoq

To leave ×home 
– uyda qolmoq 
To come ×home 
– uyga kelmoq

To be back ×home 
– uyga qaytmoq 
To get ×home 
– uyga bormoq

To go back ×home 
– uyga qaytib bormoq 
To return ×home 
– uyga qaytmoq

To come back ×home 
– uyga qaytib kelmoq 
To reach ×home 
– uyga yetib olmoq

To get back ×home 
– uyga qaytib bormoq 
To approach ×home 
– uyga yaqinlashmoq

To be at ×home 
– uyda bo’lmoq 
To arrive ×home 
– uyga yetib olmoq

To stay at ×home 
– uyda qolmoq 
21)
 
“Uxlashga yotmoq, o’rindan turmay yotmoq” ma’nolarida “bed” so’zi 
oldidan artikllar qo’llanmaydi: 
To go to ×bed
 
To be in ×bed 
To keep ×bed 
For example:
I go to ×bed at 10 o’clock – men soat 10 da uxlayman 
John is in ×bed watching TV – Jon yotib televizor ko’ryapti 
John is ill, so he is keeping ×bed – Jon kasal, shuning uchun u 
o’rnidan turmay yotibdi 
Ammo, “bed” so’zi “kravot” ma’nosida kelsa, ular oldidan artikllar 
qo’llaniladi: 
Put the book on
 the
 
bed –
 kitobni devanga qo’ying 


17 
22)
 
“Maktabda, kollejda o’qimoq, kollejga o’qishga kirmoq, universitetga 
o’qishga kirmoq va tahsil olmoq” ma’nolarida “school”, “college”, 
“university” so’zlari oldidan artikllar qo’llanmaydi: 
To go to ×school 
– maktabga bormoq 
To be at ×school 
– maktabda o’qimoq 
To be at ×college 
– kollejda o’qimoq 
To go to ×college 
– kollejga bormoq 
To go to ×university 
– universitetga bormoq 
To study at ×university 
– universitetda tahsil olmoq 
For examples:
My brother goes to ×school – akam maktabga boradi 
I’m at ×college – men kollejda o’qiyman 
Ammo, “maktabga, kollejga, universitetga biror ish bilan bormoq” ma’nosida, 
yoki ularning binosi nazarda tutilsa, “school, college, university” so’zlari oldidan 
aniq artikl “the” qo’llaniladi: 
I often go to 
the school
 to see my brother’s teacher – men ukamning o’qituvchisi 
bilan ko’rishgani tez-tez maktabga borib turaman 
The
 
college
 is in Navoi street – kollej Navoyi ko’chasida joylashgan 
We live near 
the 
university – men universitet yaqinida yashayman 
 
“School, college, university” so’zlari oldidan sifat kelsa, ular oldidan noaniq 
artikllar qo’llaniladi: 
My brother goes to 
a nursery school 
– akam hamshiralar tayyorlash maktabiga 
boradi 
My sister goes to 
a pedagogical university 
– singlim pedagogic universitetda o’qiydi 
 
23)
 
“Shifoxonada kasal bo’lib yotmoq, shifoxonaga davolanish uchun bormoq, 
kimnidir shifoxonaga yotqizmoq” ma’nolarida “hospital” so’zi oldidan 
artikllar qo’llanmaydi: 
To be in ×hospital - 
shifoxonada kasal bo’lib yotmoq
 
To go to ×hospital - 
shifoxonaga davolanish uchun bormoq
 
To send smb. to ×hospital - 
kimnidir shifoxonaga yotqizmoq
 
For examples:
John is in hospital – Jon shifoxonada 
I often go to hospital – men shifoxonaga tez-tez borib turaman 
We sent John to hospital – biz Jonni shifoxonaga yotqizdik 
Ammo, “shifoxonaga kimnidir ko’rgani bormoq” ma’nosida, yoki shifoxona 
binosi nazarda tutilsa, “hospital” so’zi oldidan aniq artikl “the” qo’llaniladi: 
I’m going to 
the hospital
 to see John – men Jonni ko’rgani shifoxonaga boryapman 
The hospital
 is in the centre of the city – shifoxona binosi shahar markazida 
joylashgan 

“Hospital” so’zi oldidan sifat kelsa, noaniq artikllar qo’llaniladi: 
He works at 
a children’s hospital 
– u bolalar shifoxonasida ishlaydi 
24)
 
Firma, kompaniya, avialiniyalar nomi oldidan artikllar qo’llanmaydi: 
×Kodak ×Uzbekistan airways 
×Sony ×British airline. 
×Fiat 


18 
25)
 
Ko’plikdagi otlar umumiy ma’noda kelsa, ular oldidan artikllar 
qo’llanmaydi: 
Buy ×books 
– kitoblar sotib oling

Bring ×plates 
– tarelkalarni bering 
 
Ammo, ko’plikdagi otlar aniq ma’noda kelsa, ya’ni ularning biror bir joyda 
turganligini ko’rsatib o’tsak, yoki gapda aniqlovchi bilan izohlansa, ular oldidan 
aniq artikl “the” qo’llaniladi: 
Bring 
the plates
 on the table – stolning ustidagi tarelkalarni bering 
Buy 
the books
 which I recommended – men tavsiya qilgan kitoblarni sotib oling 
The teachers
 in our lyceum work more – bizning litseydagi o’qituvchilar ko’p 
ishlashadi 
26)
 
Birikmalarda “work” so’zi oldidan artikllar qo’llanmaydi: 
To do ×work 
– ish qilmoq

To be at ×work 
– ishda bo’lmoq 
To complete ×work 
– ishni to’ldirmoq

To go to ×work 
– ishga bormoq 
To begin ×work 
– ishni boshlamoq

To come from ×work 
– ishdan qaytib kelmoq 
To finish ×work 
– ishni tugatmoq

To stop ×work – 
ishni to’xtatmoq

To start ×work 
– ishni boshlamoq 
After ×work 
– ishdan so’ng 
Before ×work – 
ishdan oldin 
 
NOUN 
Ot -
shaxs va predmetning nomini bildirib who? what? so’rog’lariga javob 
bo’ladi.

English tilida, otlar ma’no jihatdan quyidagi turlarga bo’linadi: 
1)
 
Common nouns – (turdosh otlar) 
 

Belgi-hususiyatidan qat’iy nazar bir turdagi narsa-predmetning umumiy nomini 
bildirsa- Turdosh otlar deyiladi. 
A book- a boring book- a good book- an interesting book- a thin book- a thick book 

Turdosh otlar sanaladigan otlar hisoblanib, birlikda ham ko’plikda ham qo’llanadi: 
A book- two books 

Uning ma’nosiga qarab oldidan aniq yoki noaniq artikllar qo’llanadi: 
This is a book. The book is interesting. 
 
2)
 
Proper nouns (atoqli otlar) 
Aynan atab qo’yilgan otlar- 
Atoqli otlar
dir. Ular kishilarga, narsalarga, joy 
nomlariga atab qo’yiladi: 
Kishilar: 
Alisher, John, Laura
 
Narsalar: “
Hurry Potter”, “Terminator’’
 
Joylar: 
Karshi, Uzbekistan
 
Jonivorlar: 
Rex, Bobek, Spike
 

Atoqli otlar sanalmaydigan otlar bo’lib doim birlikda qo’llanadi: 
Alisher lives in Karshi 
– 
Alisher Qarshida yashaydi
 

Ammo ular turdosh ot ma’nosini bildirib kelganda, ular ko’plikda qo’llanishi 
mumkin:
 
There are 3
 
Alishers in our class 
– 
bizning sinfimizda 3 ta Alisher bor
 


19 

Umumiy ma’noda atoqli otlar oldidan artikllar qo’llanmaydi, aniq ma’noda ular 
oldidan “the” aniq artikli qo’llanadi: 
 
Umumiy ma’noda: 
Aniq ma’noda: 
Alisher lives in Karshi – Alisher 
Qarshida yashaydi 
The
 
Alisher that I know lives in 
Karshi – men bilgan Alisher Qarshida 
yashaydi 
 
3)
 
Abstract nouns (mavhum otlar) 
Ko’z bilan ko’rib qo’l bilan ushlab bo’lmaydigan otlar- mavhum otlardir. Biz ularni 
his qilishimiz, eshitishimiz, tasavvur qilishimiz mumkin: 
Belief-
 ishonch
Advise-
 maslahat 
Love-
 sevgi
Hate-
 nafrat 
Music-
 musiqa
Friendship-
 do’stlik 
Mavhum otlar sanalmaydigan otlar bo’lib, doim birlikda qo’llanadi. Umumiy 
ma’noda ular oldidan artikllar qo’llanmaydi, aniq ma’noda esa ular oldidan 
“the” qo’llanadi: 
 
Umumiy ma’noda: 
Aniq ma’noda: 
×
Independence is a sacred thing – 
Mustaqillik- muqaddas ne’mat 
I like 
×
music – men musiqani 
yoqtiraman 
The 
independence of Uzbekistan was 
proclaimed in 1991 – O’zbekiston 
mustaqilligi 1991-yili e’lon qilindi 
I like 
the 
music in this film – men bu 
filmdagi musiqani yoqtiraman 
 
4)
 
Material nouns (modda otlari) 

Modda otlari o’z ichiga kimyoviy modda va mahsulot nomlarini oladi: 
Water 
- suv
Salt 
- tuz
Gold - 
oltin

Oxygen - Silver - 
kumush
Iron 
- temir 
Modda otlari sanalmaydigan otlar bo’lib doim birlikda qo’llanadi. Umumiy 
ma’noda ular oldidan artikllar qo’llanmaydi, aniq ma’noda esa “the” qo’llanadi: 
 
Umumiy ma’noda: 
Aniq ma’noda: 
×
Water is necessary for life – suv- 
hayot uchun zarur 
The 
water in the cup is hot – 
piyoladagi suv issiq 

§.
Bundan tashqari, otlar sanaladigan va sanalmaydigan turlarga bo’linadi:
 
1) Countable Nouns - sanaladigan otlar 
2) Uncountable Nouns - sanalmaydigan otlar 
Donalab sanashimiz mumkin bo’lgan har qanday otlar- sanaladigan otlardir: 
A book- one book- two books- some books- several books, many books - a lot of 
books 

Quyidagilar sanaladigan otlar hisoblanadi: 
a)
 
Shaxs nomi, uning aloqasi va kasbi nomi: 
Singular: 
Plural: 
One
 boy – bir bola 
One 
girl – bir qiz 
One
 friend – bir do’st 
One
 enemy – bir dushman 
One 
relative – bir qarindosh 
One
teacher – bir o’qituvchi 
One
doctor – bir shifokor 
Two
 boy

– 2 ta bola
 
Two
girl

– 2 ta qiz 
Two
friend
s –
 2 ta do’st 
Two 
enemi
es – 
2 ta dushman 
Two
 relative
s – 
2 ta qarindosh 
Two 
teacher
s – 
2 ta o’qituvchi 
Two
 doctor
s
 – 2 ta shifokor 


20 
 
b)
 
Hayvon, o’simlik, hashorotlar nomi: 
Singular: 
Plural: 
One
 dog – bitta it 
One
 rose – bir dona atirgul 
One
bee – bir ari 
Two
 dog

– 2 ta it 
Two 
rose
s – 
2 dona atirgul 
Two
 bee
s – 
2 ta ari 
 
c)
 
O’z shakli va hajmiga ega bo’lgn narsa- predmetlar: 
Singular: 
Plural: 
A
 house – bir uy 
A
 room – bir xona 

car – bir mashina 
Two
house

– 2 ta uy 
Two 
room
s – 
2 ta xona 
Two
 car
s
 – 2 ta
 
mashina
 
 
d)
 
Jamiyatdagi kichik birliklar: 
Singular: 
Plural: 
A
 family – bir oila 

country – bir mamlakat 
A
 language – bitta til 
Two 
famili
es 
– 2 ta oila 
Two 
countri
es – 
2 ta mamlakat 
Two
 language
s
 – 2 ta til
 
 
e)
 
O’lchov birliklari: 
Singular: 
Plural: 
One
inch – bir qarich 
One
meter – bir metr 
One 
liter – bir litr 
One 
food – bir qadam 
Two
 inch
es – 
ikki qarich 
Two 
metres – ikki metr 
Two 
litres – ikki litr 
Two
 feet – ikki qadam 
 
f)
 
Suyuqlik, aralashma, gaz, kukunlarning idishlari: 
Singular: 
Plural: 
One 
bottle – bir shisha 
One
tube –
One
 jar – bir banka 
Two
 bottle

– ikki shisha 
Two
tube
s - 
 
Two
 jar

– ikki banka 
g)
 
Ba’zi bir mavhum birliklar: 
Singular: 
Plural: 
One
 idea – bir g’oya 
One 
plan – bir reja 
One 
invention – bir ixtiro 
Two
 idea

– 2 ta g’oya 
Two 
plan
s – 
2 ta reja 
Two
 invention
s – 
2 ta ixtiro 
 
Sanashimiz mumkin bo’lmagan yoki sanashning iloji bo’lmagan otlar- 
Sanalmaydigan otlardir: 
Water – suv Air - havo
Rice – gurunch Hair - soch 
1) Mayda zarrachalardan tashkil topgan narsalar sanalmaydi:
Rice – gurunch sugar – shakar sand - qum 
2) Har qanday turdagi oziq-ovqat mahsulotlari sanalmaydi:
Bread - non meat – go’sht butter – sariyog’ 
3) Har qanday turdagi qurilish materiallari sanalmaydi:
Iron – temir wood – yog’och stone - tosh 
4) Suyuqliklar sanalmaydi:
Oil – yog’ tea – choy milk - sut 
5) Tabiat qonunlariga ko’ra bir turdan boshqa turga aylanganda sanalmaydi: 
Water (suv) - ice (muz) – steam (bug’)


21 
Wood (yog’och) – smoke (tutun)- ashes (kul) 
6) Til va fan nomlari sanalmaydi:
English, Russian, History, Physics 
7) O’z shakli va hajmiga ega bo’lgan narsa- predmetlarning umumiy nomini 
bildirgan otlar sanalmaydi: 
Clothing ( a coat, a shirt, a hat…) 
Money ( a soum, a dollar, a euro, a rupee…) 
Jewely ( an earring, a ring, a neck lace…) 
Furniture ( a chair, a case, a sofa…) 
8)
–ance, -ence, -ness, -ship, -ty
qo’shimchalari bilan tugagan otlar sanalmaydi: 
Ignorance - nodonlik Beauty - chiroy 
Difference - farq Cleverness - aqlli 
Friendship - do’stlik 
9) –ing qo’shimchasi bilan tugagan otlar sanalmaydi:
Shopping- harid Learning- ta’lim 


Download 2,03 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   14   15   16   17   18   19   20   21   ...   350




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish