B. A. Nazarbayeva



Download 7,56 Mb.
Pdf ko'rish
bet131/288
Sana15.01.2022
Hajmi7,56 Mb.
#368689
1   ...   127   128   129   130   131   132   133   134   ...   288
Bog'liq
konstruksiyalashga kitob

E

  Yung  moduli  va 



Puasson  koeffitsiyenti  orqali 

aniqlanishi mumkin: 

                                               V = 

                                           

(4.58) 


Shuni  qayd  qilish  lozimki,  tovushning  tezligi  haroratga  bog‘liq  bo‘ladi,  buni 

konkret datchiklarni ishlab chiqishda har doim hisobga olish zarur bo‘ladi. 

Tovush  to‘lqinining  organ  trubasida  tarqalishini  ko‘rib  chiqamiz,  bunda 

havoning har bir kichkina hajmiy elementi muvozanat holatining atrofida tebranma 




187 

 

harakatlarni  sodir  qiladi.  Sof  garmonika  uchun  elementar  hajmning  muvozanat 



holatiga nisbatan siljishini quyidagi ifoda bilan tasvirlash mumkin: 

                                        y = y



cos   (x-vt)                                           

(4.59) 


bunda 

x

 – muvozanat holati, 



u

 – muvozanat holatidan siljish, 



y

m

 

– amplituda, 

λ  –  to‘lqinning  uzunligi.  Amaliyotda  tovush  to‘lqinida  bosimning  o‘zgarishini 

ko‘rib chiqish qulayroq bo‘ladi: 



                                         p = (k p



v



y

m

) sin(k x-ω t)                                      

(4.60) 


bunda 

k = 2π/λ – 

to‘lqinning tartibi, ω – burchak chastotasi, birinchi qavsdagi 

a’zolar  esa  tovush  bosimining 

p

amplitudasiga  mos  keladi.  Shuni  qayd  qilish 

lozimki, (4.59) va (4.60) tenglamalardagi sin va cos siljish to‘lqinlari va bosimning 

fazalari 90

ga farq qilishini ko‘rsatadi.  



Bosim muhitning har qanday berilgan nuqtasida doimiy bo‘lib hisoblanmaydi. 

Bosimning  lahzalik  va  o‘rtacha  qiymatlari  o‘rtasidagi  farq 



R  akustik  bosim 

deb 


ataladi.  To‘lqin  tarqalayotgan  paytda  havoning  vibratsiyalanayotgan  zarrachalari 

muvozanat holatining atrofida ξ lahzalik tezlik binoan tebranma harakatlarni sodir 

qiladi.  Akustik  bosim  bilan  lahzalik  tezlikning  (to‘lqinning  tezligi  bilan 

adashtirmang!) nisbati akustik impedans deb ataladi: 



                                         Z =                                                                 

(4.61) 


U amplituda va faza bilan xarakterlanadigan kattalik bo‘lib hisoblanadi. Ideal 

muhit uchun (yo‘qolishlar bo‘lmagan muhit uchun) 



Z –

to‘lqinning tezligi bilan  



                                               Z = p

0

v                                                                

(4.62) 


munosabat bilan bog‘lanadigan haqiqiy son bo‘ladi. 

Tovush  to‘lqinining 



I

  intensivligi  birlik  maydon  orqali  uzatilgan  quvvat 

sifatida  aniqlanadi.  Uni  shuningdek  akustik  impedans  kattaligi  orqali  ham 

ifodalash mumkin: 



                                          I = Pξ =                                                                

(4.63) 



188 

 

Biroq  amaliyotda  tovush  ko‘pincha  intensivlik  bilan  emas,  balki  tovushning 



darajasi  deb  ataladigan  β  parametr  bilan  xarakterlanadi,  u           

I

0

  = 

10

12 



Wt/m

standart intensivlikka nisbatan aniqlanadi: 



                                        

 = log

10 

                                                                                   

(4.64) 


I

ning  bunday  qiymati  shuning  uchun  ham  tanlanganki,  u  odam  qulog‘i 

eshitishining  pastki  chegarasiga  mos  keladi.  β  ning  o‘lchov  birligi  detsibel  (dB) 

bo‘lib hisoblanadi, u Aleksandr Bellning nomi biln atalgan. 



I

 



 

I

bo‘lganda β = 0 

bo‘ladi. Bosim darajalarini ham detsibellar orqali ifodalash mumkin: 

                                        P



 = log

20 

                                                                                   

(4.65) 


Bunda 

 

= 2 



 10


N/m


(0,0002 mkbar) = 2,9 

 10


psi. 


4.1-jadvalda  ba’zi  bir  tovushlarning  darajalari  keltirilgan.  Odam  qulog‘i  har 

xil  chastotali tovushlarga bir xil  reaksiya  ko‘rsatmasligi sababli,  tovush  darajalari 

odatda  1  kHz  chastotaga  mos  keladigan 

 

intensivlik  uchun  keltiriladi,  bu  erda 



eshitish sezgirligi maksimal bo‘ladi. 

4.1- jadval  

1000 Hz chastotaga mos keladigan 

 

intensivlik uchun β tovush darajalari



 

Tovush manbai 

dB  Niagara sharsharasi 

85 


Raketa dvigateli 50 m masofada 

200  Tiqilinch avtomobil yo‘li 

80 

Tovush to‘sig‘idan oshib o‘tish 



160  Avtomobil 5 m masofada 

75 


Gidravlik press 1 m masofada 

130  Idish yuvish mashinasi 

70 

Og‘riq ostonasi 



120  1 m masofadan gaplashish 

60 


10 Wt Hi-Fi ovoz kuchaytirgich 3 

m masofada 

110  Hisob-kitob byurosi 

50 


Ovoz so‘ndirgichsiz mototsikl 

110  Shahar ko‘chasi (transportsiz) 

30 

Rok-n-roll 



100  1 m masofadan shivirlash 

20 


Metro poyezdi 5 m masofada 

100  Barglarning shitirlashi 

10 

Pnevmatik drel 3 m masofada 



90 

Eshitish ostonasi 




Download 7,56 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   127   128   129   130   131   132   133   134   ...   288




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish