Maxs*js ta’lim vazirligi o rta m a X su s, kasb-hunar ta’lim I markazi

o 'z
  aksini 
to p a d i.  Ayniqsa,  k o ‘r  ( k o kr  m u siq a c h id a ),  k a r,  soqov, 
haykaltaroshlarda,  vibratsiya  sezgisi  bilan  s h u g ‘ullan uv chi- 
larda sezgirlik keskin ravishda oshishi  mumkin.  Psixolog  Elen 
Killer  hid  sezgisiga  nisbatan  sezgirlikni  m axsu s  ravishda 
tadqiq  qilib,  hid  sezgisida  o'ziga  xos  xususiyatlar  mavjud 
ekanligini  dalillab  bergan.  M ashq  qilish  natijasida  insonda 
sezgirlik  oitib  borishi  tadq iq otchilar  t o m o n id a n   o 'rg a n il- 
gan  b o l ib ,  u larq uyidagi  ko'rsatkichlarda  ifoda  etiladi:
1)  notekislik — 0,  0005  m m ;  2) b o ‘yash  ( b o ‘yo q c h i)  — 
180  — 40  gacha;  3)  p o ‘lat  quyuvchi  poMatning  rangidan 
q o t i s h m a   n i i q d o r i n i   1 / 6 0   a n i q l i k d a   b e l g i l a y   o l a d i ;
4)  rassomlar narsa  hajmini  —  1/150  m iq d o rd a  o ‘zgarganini 
farqlay  biladi;  5)  uchuvchi  ( m o to r  ovozining  o ‘zgarishi)  — 
1300  d a n   1340  g a c h a   aylanishini  farqlay  o la d i;  6)  rim 
m ozaika  ustaxonasida  20000  rang  turi  m avjud;  7)  k o kr- 
larda — taktil,  sezgi  — pachiniyev  moddasi  yu q o ri;  8)  k o ‘zi 
ochiq o d a m la rn in g q o ‘1 kafti va panja qismlarida  186 ta taktil 
r e ts e p to r i  t a n a c h a s i   m a v ju d ;  9 ) t u g ‘m a   k o l r l a r d a   esa 
t a n a c h a —270  ta;  10)  kcyinchalik  k o lr  boMib  qo lg an la rd a  
b o l s a ,   tanacha —  311  ta  ekanligi  aniqlangan.
Shunday qilib,  sensibilizatsiya  hodisasida sezgirlikning 
ortishi quyidagilarga bog*liqdir:
1) organizmdagi uzoq  muddatli,  muayyan o ‘zgarishlarga;
2)  m uvaqqat  xususiyatli  ekstra  ta 's ir  yoki  fav q u lo d - 
dagi  holat va vaziyatga;
3)  yosh  xususiyatlari,  tipologik  s h a ro itla r,  e n d o k r i n  
harakati,  organizm ning  u m u m iy   holati,  u n in g   toliqishiga:
a) 
30  yo sh g a ch a   yuqori  darajaga  e ris h is h   m u m k i n ,  
u n d a n   keyin  pasayish  boshlanadi;  b)  nerv  sis te m a s in in g  
dinamikasi  (B.M .Teplov  tadqiqoti  b o ‘yicha);  d )  e n d o k rin

---

balansi  (h o m ila d o r  va  b oshqa  odam larda);  e ) o r g a n iz m d a  
funksional  holatning buzilishi yoki  insonning charchashiga;
4 )  
f a r m o lo g i k   t a ’s ir l a r   ( a d r e n a l i n ,  f e n a m in ,  b e n -  
c h id r i n   —  kuchayish;  pilokarpin  —  pasayish)ga.
Sezgirlikning  o ‘sishi  k o ‘p  jih a td a n   subyekt  ustanov- 
kasiga,  nutqning  ahamiyatliligi  va nutq yo‘nalishiga bog'liq- 
dir.  S ezgilarga  b a g kishlangan  e k sp erim e n ta l  ta d q iq o tla r  
quyidagi  y o ‘nalishlarda  olib  borilgan.
1.  Veber va  Fexnerlarning  „psixofiziologik q o n u n i“ ning 
ochilishida:  qonunga  muvofiq  ravishda  sezgilarning  inten- 
sivligi  q o ‘zg‘atuvchi  kuchining  logarifmiga  proporsionaldir; 
q o ‘zg‘atuvchining kuchi geometrik progressiya bo ‘yicha ortib 
borsa, sezgilarning intensivligi arifmetik progressiya bilan ortib 
bo rad i.
2.  G .E b b in g a u z n in g   xotira  yuzasidan  o'tkazgan   tad- 
qiqotlari  negizida:  eslab qolinadigan  materialning katta yoki 
kichikligi,  s o ‘zlarning  hid  bilish,  t a ’m  sezish  sezgilari  bilan 
b o g liq lig i,  mashq qilish tufayli o d a m d a  sezgirlikning ortishi 
o m illari  yotadi.
3.  G .G e lm g o lsn in g   sezgi  organlari  to'g'risidagi  psixo- 
logik  ishlari  va  ishlanmalarida:  k o ‘zni  bosib,  unga  kuchsiz 
e lektr  toki  yuborilsa,  k o ‘zda  y o ru g lik   sezgisi  hosil  boMadi; 
q u lo q q a   elektr  q o ‘zg‘atuvchisi  bilan  ta'sir  qilinsa,  tovush 
sezgisi  vujudga  keladi;  ultrabinafsha  ranglarining  od am ga 
t a ’sir  etish  xususiyatlari  m ujassamlashgan.
4.  V .V u ndtning  psixofiziologiyadagi  sezgilar  va  hara- 
k atlar  b o ‘yicha  olib  borgan  izlanishlarida:  ayniqsa,  uning 
„ M u s k u l  harakatlari  t o ‘g ‘risida  t a 'l i m o t “ ,  „Hissiy  idrok 
nazariyasi  materiallari“ ,  „Tabiatshunoslik nuqtayi  nazaridan 
psixologiya“ ,  „In so n  va  hayvon  ruhiyati  t o ‘g‘risida  m a 'r u -  
z a la r “ ,  „Fiziologik  psixologiya  asoslari“  asarlarida  m azkur 
g ‘o y a la r   o ‘z  ifodasini  topgan.
5.  P . P . L a z e r e v   t o m o n i d a n   yorugMik  to n i  m u a m -  
m o s in in g   o'rganilishida;  q o ‘zg‘alishning  ioni  nazariyasi, 
o liy   n e r v   faoliyati  m e x a n iz m i  t a d q iq o ti,  h a r a k a td a g i 
q o ‘z g ‘a t u v c h i g a   n i s b a t a n   h iss iy   o r g a n l a r n i n g   a d a p -  
tatsiyalashuv  t a ’limoti,  k o'zni  yorug'likka  va  qo ro n g ‘ilikka 
m oslash ish  xususiyatlari,  ko'zning  t o ‘r  pardasi  xossalari, 
206

---

fiziologik  organlarning  sezgi  psixologiyasi  asosi  ekanligi 
kabilar  hal  qilinadi.
6. 
E.N .Sokolov,  S.V.Krovkov  kabi  tad q iq o tc h ila rn in g  
o ‘tkazg an   tajrib alaridan  o lin g a n   q o n u n i y a t l a r t a l q i n i d a :  
ko ‘rish  analizatorining  sezgirligi,  eshitish  q o kzg‘atuvchisi 
t a ’sirida  o ‘zgarishi;  k o ‘rish  sezgirligining  b u n d a y   o ‘zga- 
rishi  eshitish  q o ‘zg‘atuvchisining  barqarorligiga  bog'liqligi; 
kuchsiz tovush q o ‘zg‘atuvchisi  k o krish analizatorining rang- 
ni  aks  ettirish  sezgirligini  oshirishi;  eshitish  q o ‘z g ‘atuvchisi 
sifatida  m o to r  shovqini  yuborilsa,  k o ‘zning  farq  ajratish 
sezgirligi  zaiflashishi  va  hokazo  ifodalanadi.
Sezgining  ncyrofiziologik  aso slari
Bilish  jarayonlarini,-  xususan,  sezgilarni  o ‘rg an ish d a n  
a w a l   shaxs  psixikasining  b a rc h a   to m o n la ri  b ila n   u zviy 
bog'liqliklarni  anglash,  tushunish  lozim.  C h u n k i  sezgilar 
idrok jarayonining  tarkibiy  qism i  sifatida  n a m o y o n   b o ‘lsa, 
idrok  in s o n n in g   h ayotiy  tajribasi,  u n in g   x o tira si  b ila n  
bevosita bog‘liqdir.
Psixologiya fanida va falsafada bilishning ikki b o sq ic h i, 
y a ' n i   u n i n g   h issiy   ( s e z g i,  i d r o k ,  t a s a v v u r )   v a   a q l i y  
pog ‘onalari  m a v j u d ‘b o ‘l i b / b u   m u m to z   xususiyat  sifatida 
m a ’lum.  Aqliy  bosqieh  xotira,  tafakkur,  xayol  j a r a y o n -  
la rin i  q a m r a b   o lg a n   b o ‘lib,  o ‘z in i n g   m u k a m m a i l i g i ,  
yuksakligi,  mahsuldorligi,  ijodiyligi bilan oldingi  b o sq ic h d a n  
keskin  ajralib  turadi.  Biroq  bugungi  k u n d a   bilish  b o s -  
qichlarining  miqdori,  tavsifi  psixologiya  fani  o ld id a   tu rg a n  
z a r u r   v a z ifa la rn i  b a ja r a   o l m a y   q o ld i.  O n g   d a r a j a l a r i  
xususiyatlariga  k o ‘ra  bilishga  oid  q o ‘s him cha  bosq ichlarga 
kuchli  ehtiyoj  sezadi.  Xuddi  shu  bois  bilishning  harakatli 
hissiy,  aqliy,  ijodiy,  tarixiy  bosqichlarga  (