0 ‘zbekist0n madaniyati

2 - § .  Qadimgi  xorazraliklarning  madaniyati,
 
san’ati  va  diniy  qarashlari
K o‘plab  qadim gi  yozm a  m anbalar  M arkaziy  Osiyo  hududidagi  dastlabki 
m adaniy jih a td a n   taraq q iy   etgan  davlatlar  er.  av.  1  m ing  yillikning  1-yarmi 
oxirlaridayoq p ay d o  b o ‘lganligini k o krsatadi.  M asalan,  er. av.  VI  asrda eronlik 
A liam oniylar  (K ir)n in g   m assagetlar  yurti  (ko‘h n a  X orazm   davlati)ni  bosib 
olishga  b o ‘lgan  h a ra k a ti,  m ustaqil  va  iqtisodiy-m adaniy jihatdan  rivojlangan 
X orazm   davlati  «Avesto»  tilida  X varizam ,  qadim gi  fors  tilida  Xvarazm ish, 
qadim gi  y u n o n   tilid a   X orasm iya  deb  atalishi  b u ning  dalilidir.  X orasm iy, 
sakaravak,  debik,  dax,  yaksart  kabi  k o ‘plab  qabilalarni  birlashtirgan  qadim gi 
X orazm  davlati er.  av.  V I asrga kelib aham oniylar (eron) davlatiga b o ‘ysungan.
O lib  b o rilg an   arx eo lo g ik   qazish m alar  liam da  qadim gi  yunon  va  xitoy
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

ta rix c h ila rin in g   asariari  q ad im g i  X o ra z m   m a d a n iy a ti  y u k s a k   d a ra ja d a  
rivojlanganligini  ko  rsatadi.  Q adim gi  X orazm   davlatining  yuksak  m adaniy 
laraqqiyotga  erishishida  bir  to m o n d a n ,  Y aqin  Sharq,  X ito y   v a  Shim oliy 
H indiston  bilan,  ikkinchi  to m o n d a n ,  Sharqiy  va  Janubiy  Y evropa  (k o ‘proq 
Volga daryosi  bo  ylari)  xalqlari  b ilan  olib  borgan  m ad an iy -iq tiso d iy  aloqalari 
m uhim   rol  o lynagan.
Qadim gi  X orazm   hukm dorlari  m am lakatning  iq tiso d iy -m ad an iy  jih atd an  
yuksahshi  u ch u n   ko'plab  tadbirlarni:  tangalar  zarb  qilish,  bo sh q a  davlatlar 
bilan savdo-sotiqni rivojlantirish,  su g 'o rm a  dehqonchilikni  kengaytirish  ishlarini 
ohb borganlar.  M am lakatning iqtisodiy taraqqiyoti ko 'p lab  sh ah arlar,  q a l’alar. 
qasrlar  va  istehkom lar  qurilishida  o ‘z   aksini  topgan.  K o 'h n a   xarobalam i 
tekshinsh  bu  o'lkada  yirik  suv  in sh o o tlari.  q a l’alar,  ko‘plab  karvonsaroylar 
mavjud  b o lg an lig in i,  shaharlarda  h u n arm an d ch ilik   va  sav d o -so tiq   gurkirab 
rivojlanganligini  ko‘rsatadi.
Q adim gi  X orazm   m a ’naviy  m a d an iy atin in g   qay  darajada  rivojlanganligini 
X orazm   yozuvi  va  diniy  d unyoqarashning  mavjud  b o ig a n lig id a n ,  bu  vohada 
hozirgi  kum m izgacha  saqlanib  k elin ay o tg an   xalq  o g ‘zaki  ijodi:  a fso n alar 
rivoyatlar,  doston  va  q o ‘shiqlardan  h a m   bilsak  b o la d i.
Qadimgi Xorazm tarixi, davlatchiligi,  afsonaviy qahram onlari  haqida ko'plab 
afsonalar to'qilgan.  M asaian.  «A yozqal’a»  afsonasida  O rol  d e n g izin in g  paydo 
b o lish i  va  X orazm ning vujudga  kelishi  haqida  so‘z yuritiladi.  A fsonaga  k o ‘ra 
dastlab  Oro)  dengizi  bo'lm agan.  U n in g  o ‘rnida  berahm   va  m u n o fiq   huk m d o r 
Fosilxon  hukm ronlik  qilgan  adax  xalqi  yashagan.  Fosilxon  o 'z in in g   dahshatli 
jinoyatlari  va  b ir  avliyoning  qizi  n o m u sin i  toptaganligi  u c h u n   avliyoning 
qarg  ishiga uchraydi.  Natijada A m u va  S ir daryolar o ‘z o ‘zan larin i  o ‘zgartirib, 
Fosilxon  podsholigi  hududiga  -   hozirgi  O rolga quyila  boshlaydi  va  podsholik 
suv ostida qoladi.  D ono va adolatpesha Ayozxon boshchiligidagi  B oysun aholisi 
esa  Xorazm ga  ko‘chib  keüb,  U rganch  podsholigiga asos soladi.
Firdavsiyning  «Shohnoma»  d o sto n id a   «Avesto»da  tilga  o lin g an   dastlabki 
Xorazm   sulolasining  asoschisi  Siyovush  haqida  so‘z  yuritiladi.
«S iyovush  haqidagi  afso n a» d a  e sa   tu ro n lik   g o 'z a l  q iz d a n   tu g ‘ilgan 
Siyovushning yoshlikda yaxshi tarbiya olganligi, o'gay onasining tu h m a ti tufayli 
nohaq  ayblanishi,  o ‘z  obro‘sini  qayta  tiklash  u ch u n   suyukli  o ti  bilan  katta 
olovdan  beshikast  o 'tib   olishi,  u n in g   T u ró n   o'lkasiga  yuríshi,  u ru sh d a n   so ’ng 
Afrosiyob huzuriga borib,  uning qiziga uylanishi,  qaynotasi  in ’o m  qilgan yerda 
Siyovaxsh  q a srin i  qurganligi,  tu h m a tg a   u c h ra b ,  o ‘z  q ay n o ta si  A frosiyob 
tom onidan  o  Idirilishi  ham da  Siyovushning  o ‘g ‘li  bobosi  A frosiyobni jan g d a 
yengib,  birinchi  X orazm   sulolasiga  asos  solganligi  hikoya  qilinadi.
Q adim gi  K o  zaliqir,  Q al’aliq ir,  J o n b o s q a l’a,  T u p ro q q a l’a ,  A y o z q a l’a, 
Bozorqal’a,  Q angaqal'a,  Qirqqiz kabi k o 'p lab  qal'alarda olib borilgan  arxcologik 
izlanishlar qadim gi  Xorazm ning n afaqat  m oddiy m adaniyati,  balki  arxitektura
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

va am aliy  bezak san ’ati ham  yuksak darajada rivojlanganligidan dalolat beradi. 
Birgina  T u p ro q q a l’adagi  iz lan ish lam in g   o ‘zi  qadimgi  X orazm   shaharlarining 
puxia  reja  asosida qurilganligini,  q u riü sh  san'ati yuksak darajada b o ‘lganligini 
k o ‘rsatadi.  Q al’adagi saroy nih o y atd a m ahobatli va go‘zal bunyod etilgan.  Saroy 
ichida  jo y lash g an   «Podsho  zali»,  «Askar  zali»,  «R aqqoslar  zali»,  «G 'alaba 
zali»  kab i  k o ‘píab zallam ing h a r b iri o ‘ziga xos tarzda  bezatilgan.
X o razm   vohasidagi  k o ‘plab  q ad im iy   qal’alar  o 'z   q a ’rida  xorazm liklam ing 
b a d iiy   d u n y o q a r a s h i  n a m u n a la r in i  sa q lab   k elgan.  M a s h h u r  a rx e o lo g  
S .P .T o lsto v  Jo n b o sq al'a va T u p ro q q a l'a  xarobalarini o ‘rganib, Jo nbosqal'adan 
k o 'p la b   te r r a k o ta   h a y k a lc h a la ri,  T u p ro q q a l’ad a n   esa  q a d im g i  x o razm  
h u k m d o rlari  to m o n id an   zarb  qilin g an   tangalam i  topadi.  Shu  boisdan  ham  
S .P .T o lsto v   Jo n b o sq a ra n i  « H aykaliar  muzeyi»,  T uproqqal’a n i  esa  «Behisob 
ta n g a la r  m uzeyi»  deb  atagan1.
Q a l’a la r  (m asalan ,  Q o 'y q irilg a n q a l’a)  ich id a n   to p ilg a n   tu rfa  ashyolar 
Q angyuy  davrida  (er.  av.  IV -I  asrlard a)  qal’a  aholisining  m adaniy  hayoti, 
d unyoqarashi, turm ush tarzi q an d ay  b o ‘lganíigini ko‘rsatadi.  Sopoldan yasalgan 
su v d o n lam in g   tashqi  bezaklari,  o g ‘zi  o d am   shaklida  ishlangan  kichik  idishlar, 
o t va g rifo n lar surati tusliirilgan turli xil rangdagi sopol ritonlar, kichik hajmdagi 
sopol haykalchaiar, dastasi fil yoki ot bosliiga o ‘xshatib yasaigan k o ‘zalar qadimgi 
X orazm  haykaltaroshligi va amaliy bezak san’ati haqida m a’lum ot beradi.  Bo'rtma 
tasvirlar orasida sharob ko‘targan keksa bog‘bon Jim jim a jiyakli kamzul va burmali 
ko‘ylak kiyib olib, bir qo‘lida k o ‘zacha, ikkinchisida qadali tutgan ayol haykalchasi 
qadim gi xorazm liklam ing nafis didga ega ekanligini ko'rsatadi.
Q a l’a   xonalari  devoriga  ish lan g an   rang-barang  naqshlar,  o t,  tuya,  q o ‘y va 
b o sh q a  h ayvonlar  ham d a  q u sh lar  tasviri,  zardushtiylik  d ini  talablari  asosida 
o ‘lg an   o d a m la rn in g   suyaklari  so lib   q o ‘yiladigan  so p o ld a n   yasalgan  quti 
(o ssu a riy -o sta d o n )la r  tashqi  b ez a k la ri  o ‘sha  davr  san ’atk o rlarin in g   badiiy 
tafak k u ri  n ih o y atd a yuqori b o ‘lg anligidan dalolat beradi.
Q a l’a  ich id a n   topilgan  h ay k alc h aiar orasida ot  tasviri  tushirilgan  haykaliar 
k o ‘p   uch ray d i.
A rx eo lo g ik   qazishm alar  n a tijasid a  topilgan  buyum   va  bezaklarda  k o 'p  
uchraydigan afsonaviy tasvirlar, ayrim  xudolam ing timsollarini ifodalovchi haykal 
va  rasm lar  uzoq  o ‘tm ishdagi  xorazm liklam ing  diniy  e'tiqodlari,  urf-odatlari 
haq id a  m ulohaza  yuritishga  im k o n   beradi.  H ar  xil  idishlar,  xanjar  va  pichoq 
dastalari,  bilaguzuk  va  isirg‘alar,  t o ‘g‘nag‘ich  va  lo ‘qalarga  yasalgan  echki  va 
qo*ylar, q anotli qo'chqorsim on yoki otsim on maxluqlar, yarim odam , yarimilon, 
b o ‘ri  yoki  sh er  shaklidagi  afsonaviy  obraz  (timsollar)  tam g‘a  va  muhrlardagi 
h a r xil  qu sh  va  hayvonlam ing tasviri oddiy san'at  nam unasi b o ‘libgina qolmay, 
balki  ilk  diniy  e'tiq o d   buyum lari  va  diniy  tasaw urlar  m ahsulidir.2
1  A sqarov  A.  0 ‘zbekiston  tarixi.  —  T.:  « 0 ‘qituvchi»,  1994,  162-bet.
2
  Jabborov I. Antik madaniyat va m a'naviyat xazinasi.  -  T.:  « 0 ‘qituvchi»,  1999. 55-bet.
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

^  Qadim gi  Xorazm  tili  va  yozuvi.  Q adim da  har  bir  rivojlangan  davlatning 
o  z yozuvi  mavjud bo'lganidek,  Q adim gi X orazm ning ham  en g  katta m a ’naviy 
boyligi  -   yozuvi  mavjud  bo'lgan.  Q adim gi  X orazm   yozuvi  taxm inlarga  k o lra 
eram izdan  aw algi  III  asm ing  oxirlari  va  II  asrning  boshlarida  O ro m iy  yozuvi 
ta ’siri ostida shakllangan.
Q adim gi  X orazm   yozuvining  d astlab k i  n a m u n asi  ilk  b o r   S .P .T o lsto v  
rahbarhgidagi  ekspeditsiyaning  Q o ‘yqiri!ganqai'ada  olib  b o rg an   tekshiruvi 
natijasida  topilgan  edi.  E ro n c h a   «A spabarak»  yoki  «A spabadak»  («O tda 
ketayotgan») so‘zi  xum cha chanbaragi  ostiga yozib qo'yilgan.  B u n d an   tashqari 
yana xum cha va ayolni tasvirlovchi haykalchaning orqa tom oniga yozilgan boshqa 
yozuvlar  h a m   topilgan.  Bu  yozuvni  S.P.Tolstov  «O lrta  O siy o d an   topilgan 
yozuvlar  ichidagi  eng  qadim iysidir»,  -   degan  edi.
A rablar  bosqinchiligi  natijasida  qadim gi  X orazm   tilida  yozilgan  asarlar 
arxiv  huüatlari  y o ‘q  b o ‘Iib  ketgan.  B eruniy  ta ’kidlaganidek,  X o razm   yozuvi 
te n .  yog‘o ch,  sopol,  metall,  tangalarga  tushirilgan.
X u llas,  Q ad im g i  X orazm   y o zu v i  O ro m iy   y o z u v in in g   e n g   d a stla b k i 
a n ’analarini  saqlab  qolgan  yozuv  b o ‘Igan.
Diniy  qarashlari.  Qadimgi  X o razm   o'lkasi  tarixi  va  etnografiyasini  keng 
tadqiq  etgan  S.P.Tolstov,  Y a.G 'uIom ov,  I.Jabborov  va  b o sh q a la r  xorazm - 
liklarning  eng  dastlabki  diniy  ta sa w u rla ri  anim izm ,  to te m iz m ,  fetishizm , 
inagik  k o ‘rinishda  bo‘Iganligi  va  e ra m iz d a n   aw algi  1  m ing  yillik  o ‘rtalariga 
kelib, quyosh  so'ngra esa olovga sig‘inganliklarini  ko'rsatib o 'ta d ila r.
E tn o g ra f  olim   G .S nesaryev  esa  x o ra zm lik lar  b ir  z a m o n la r  quyoshga 
topinganlar,  e ’tiqod  belgisi  hisoblangan  quyosh  tasviri  u y -ro kzg ko r  jihozlari 
hisoblangan  turli  xil  idishlar,  n a m a t,  gilam ,  eshiklarda  m u h rlan g an Jiein i 
ta ’kidlab  o 'ta d i.
O  z b e kistonning  boshqa  h u d u d la rig a   nisbatan  iqlim i  so v u q   keladigan 
xorazm liklar uchun quyosh tafti va y o ru g ‘ligi o ‘ta m uhim  b o ‘lgan.  S hu boisdan 
h a m   q a d im g i  x o ra zm lik lar  d a s tla b   q u y o s h n i,  s o 'n g r a   o lo v n i  m u q a d - 
daslashtirganlar.
E ra m iz d a n   a w a lg i  V-T  a s rla r  z a rd u sh tiy lik   d in in in g   sh a k lla n ish i  va 
m ustahkam lanishi davrlari hisoblanadi.  X uddi  m ana shu davrda bun y o d  etilgan 
qadim gi X orazm  shahar-qal’alari:  Q o ‘yqiriIganqara, Jo n b o sq al’a,  B ozorqal’a, 
Ayozqal  a ,  Tuproqqal  alarda  o lib  borilgan  tadqiqotlar  u la rn in g   barchasida 
otashparastlar  ibodatxonalari  m avjud  b o ‘lganligini  ko‘reatadi.  A yrim   q a l’alar 
(m a sa la n ,  Jo n b o s q a l’a )d a n   to p ilg a n   b u y u m la rd a n   o t  ta sv iri  y o k i  so p o l 
haykalchalar qadimgi xorazm liklam ing otga sig‘inishi (totem istik qarashlari)dan 
darak beradi. A lbatta,  ko‘hna X o razm n in g  keyingi davrlar tarixida «Avesto»da 
k o ‘rsa tilg a n   d e h q o n c h ilik   m a ’b u d a s i  A n ax itag a,  A m u d a ry o   x u d o si  va 
k em a c h ila r  hom iysi  E r  X ubbiga  va  ta b ia t  h odisalariga  sig‘in ish   m avjud 
bo lg an lig in i  ko‘rsatadi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

U m u m a n   olganda,  qadim gi  xorazm liklam ing  afsonalari,  yozuvi  va  diniy 
qarashlari q a l’alardan topilgan s a n ’at va hunarm andchilik nam unalari bu o ‘lka 
xaiqlarining m a ’naviy m adaniyati, estetik did iv a dunyoqarashi nihoyatda yuqori 
b o ‘lganligini  k o ‘rsatadi.
B eruniyning m a ’lum otlariga k o ‘ra va olim lam ing tasdiqlashicha,  eram izdan 
awalgi