O’zbekiston Respublikasi xalq ta’limi vazirligi Toshkent shahar xalq ta’limi xodimlarini



Download 1 Mb.
Pdf ko'rish
bet24/24
Sana02.01.2022
Hajmi1 Mb.
#311448
1   ...   16   17   18   19   20   21   22   23   24
Bog'liq
6-sinf-oquvchilari-uchun-qoidalar-va-masalalar-toplami

Misollarni yeching.  

1.

 

8

16



45 45

    



2.

 

17 10



48 48

     



4.

 

121 11



:

49 7


  

5.

 

4 3 3 2



:

5 8 5 3


   



6.

 

4 3 11 5



15 7 25 33

 


  

7. 

1 1

2 3


 

 

8.

 

1 2


2 3

   



9. 

3

1 1



15 5 3

 



   

10. 

3

1 1



15 5 3

 



  

11. 

3

1 1



15 5 3

 


  

12. 

3

1 1



15 5 3

 


  

13. 

3

1 1



15 5 3

 


.

 

 

 

Tenglama va uning xossalari 

 

Noma’lum qatnashgan tenglikka 



tenglama 

diyiladi.  



Masalan. 

                         

 



 



Tenglama tarkibidagi noma’lumning shu tenglikni to’g’ri tenglikka aylantiradigan 

qiymati tenglamaning 



ildizi 

yoki 


yechimi 

diyiladi.



 

 



Tenglama tarkibidagi noma’lumning shu tenglikni to’g’ri tenglikka aylantiradigan 

qiymatini topishga 



tenlamani yechish 

diyiladi.



 

 

 



 

 

Tenglama tarkibidagi ixtiyoriy hadni tenglik belgisining bir tarafidan, ikkinchi 

tarafiga qarama-qarshi ishora bilan o’tkazish mumkin. 

 

 



 

 

Tenglamaning ikkala tarafini noldan farqli bir xil songa ko’paytirish ham, bo’lish 

ham mumkin. 

 

 



 

 Tenglamaning ikkala tarafiga bir xil sonni qo’shish ham, ayirish ham mumkin. 



Masalan. 

Tenglamani yeching. 

1)

 

                



 

                

 

       


 

         

 

     


 

2)

 



  

1

6



3

2





x



x

x

 

Avval tenglamaga umumiy maxraj topamiz. Umumiy maxraj esa 2,3 va 6 ga 



bo’linadigan eng kichik son ya’ni 12 bo’ladi. 

  

  



 

  

  



 

  

  



   

 

   



  

   


 

x=1. 

 

 



Quydagi tenglamalarni yeching. 


22 

 

1.



 

0

6



2

5

3



2

5

2



3

4







x



x

x

 

2.



 



5



,

4

2



5

2

8







x



x

x

 

3.



 

8x(1+2x)= -1 

4.

 

38– 2x =  18 



5.

 

(3,9 – х) : 4 = 0,7 



6.

 

18 : х = 72 : 44 



7.

 

0,71x + 1,98 = 0,37x – 1,76 



8.

 

-5,4 – (х – 7,2) = 1,9 



9.

 

12x 



 3 =  4 ( 2 + 3x ) 

10.

 

 



2

6

8



5

3

4



11

3







x

x

x

 

11.



 

 

3



1

:12 4 : 7

4

8

x



 

12.



 

 

2



2

1 4


6

3

2



x

x

x

x



 


 

13.



 

  

1



5

6 :


6 : 4,1

2

6



x

 



14.

 

3



1

:12 4 : 7

4

8

x



 

15.



 

 

(



 

 

     



 

 

)         



 

16.


 

 

Nisbat va proportsiya. 

 

Ikkita sonning bo’linmasiga nisbat diyiladi . 



 

 



Ikkta nisbatning tengligiga proporsiya diyiladi. 

Masalan ; 

  

1)

  2 : 4 = 16 : 32 ;  

2 )

 a : b = c : d 



;             

3 )

  

 



 

   


  

  

        )   



 

 

    



 

 

   



 

 

         )   



 

 

    



  

 

  



  

6 ) 

12 : 5 = 3 

 

 

  



 

5 )  

va 


6 ) 

misollar


  

ham proporsiyadir . Chunki  



5 ) 

misolda proporsiyaning ikkinchi  





misolda to’rtinchi hadi  1 ga teng, yani ;  

5 )

 

 



 

           

 

 

      )            



 

 

      



 

 

 



Proporsiyaning xossalari. 

1-xosasi. 

Proporsiya ning chetki hadlari ko’paytmasi o’rta hadlari ko’paytmasig teng 

bo’ladi .

 

a : b = c : d

 bo’lsa,  a 

  

d  = bc bo’linadi . 



Ya’ni 

  

 



 

    


 

 

 



  (x qoidasi) bo’lsa,  ad = bc bo’ladi . 


23 

 

Masalan ;



 

1) 6 : 3 = 10 : 5 ; 6 

                    )                                    

        )                               

 

2-xosasi

. Proporsiyaning chetki hadlari o’rnini ham , o’rta hadlari o’rnini ham 

almashtirish mumkin .  

a : b = x : y

 bo’lsa 


y : b = x : a

 yoki 


a : x = b : y

 bo’ladi . 



Masalan ;  

32 : 16 = 8 : 4 bo’lsa , 32 : 8 = 16 : 4 yoki 4 : 16 = 8 : 32 

Proporsiyaning bu hossalari quydagi kabi tenglamalarni yechishda katta yordam 

beradi . 

1 ) x : 3 = 5 : 2                                

2x = 3 


    

 

      



 

 

  



 

2 ) 16 : x = 4 : 6  

4x = 16

  

 6  



 x = 24 ; 

 

3 ) 20 : 3 = x : 6  



 3x = 6 

     


 

         

 

 

4 ) 24 : 6 = 4 : x  



 24x = 24   

 x = 1 .  



 

 

 

Quydagi misollarda proporsiyaning noma’lum hadini toping. 

1.

 

3

1



:12 4 : 7

4

8



x

    



2. 

3

3



1

:1

1



:1

7

15



3

x

   



3. 

1

5



6 :

6 : 4,1


2

6

x

   


4. 

3

7



0,38 :

4 :1


4

8

x

   


5. 

1

1



3 : 0, 4

:1

2



7

x

     



6. 

5

5



10, 4 : 3

:

7



11

x

   



7. 

15,6 : 2,88 2,6 :



x

   



8. 

1, 25:1, 4 0,75:



x

 



Sonni to’g’ri va teskari proporsianal  

bo’laklarga ajratish.

 

Biror  a  sonnini  n,  m  va  k  sonlariga  proporsianal    bo’laklarga  ajratish  talab  

etilsa, m, n, k  sonlarini bir xil x sonniga ko’paytirib, yig’indini a ga tenglashtiriladi va 

tenglama echiladi, ya’ni 



a = nx + mx + kx

 tenglama echilishi kerak. 



 

Masalan ; 

 1 ) 208 sonnini 24 , 13 va 15 sonlariga proporsianal bo’laklarga ajrating.  

24x + 13x + 15x = 208  



24 

 

52x = 208  



 x = 4 ;  

Demak , 24 

                                

 4 = 60 . 

 

2 ) 693 sonnini 4, 7, 27, 61 sonlariga proporsianal bo’laklarga ajratib, ulardan eng 



kichigi eng kattasidan necha marta kam ekanligini aniqlang. 

4x+7x+27x+61x=693 

99x=693 

x=7 


demak, 4

 

 7=28,  7



 

 7=49,  27

 

 7=189,  61 



 

 7=427 


Izoh. 

Bundan buyon a soni m : n : k nisbatda bo’lingan diyilsa ham bu sonni m , 

n , k sonlariga proporsianal bo’laklarga ajratilgan deb tushunamiz . 

Masalan: 731 sonni 9:13:21 nisbatda bo’lingan. Shu sonlarning kichigini toping. 

9x+13x+21x=731 

43x=731 


x=17 

Berilgan 731 soni 9 

 

 17=153,  13 



 

 17=221,  21 

 

 17=357 


Demak, eng kichik son 153 ga teng. 

 

Quydagi  savollarga javob bering

 

1)



 

Berilgan miqdorning 

 

 

 



qismni diyilganda nimani tushinasiz? 

2)

 



Ulush va qisim tushunchalarining nima farqi bor? 

3)

 



Narsaning choragi, foizi, yarimi, nimchoragi deyilganda uning qanday bo’lagini 

tushunasiz? 

4)

 

Idishda 80 l suv bor edi. Uning  



 

  

 qismi sarflangan bo’lsa, idishda suvning 



qancha qismi qolgan? Necha litr suv qolgan? 

5)

 



Kasr nima? Uni tushuntiring. Kasrning qanday turlari bor? Har bir turiga 

misollar keltirib tushuntiring. Har bir turini 1 bilan taqqoslang. 

6)

 

17 sonnini 8 ta kasr ko’rinishda ifodalang. 



7)

 

To’g’ri, noto’g’ri va aralash kasrlarning butun va kasr qisimlarini tushuntiring. 



8)

 

Qanday kasrlar oddiy kasrlar diyiladi? 



9)

 

Noto’g’ri kasr qanday qilib aralash kasrga aylantiriladi? 



10)

 

Aralash kasr qanday qilib noto’g’ri kasrga aylantiriladi? 



11)

 

Oddiy kasrning xossalarini ayting. Kasrlarning asosiy xossalari qanday. 



12)

 

Kasrni qisqartirish deganda nimani tushunasiz? Kasrlar qisqartirishning qanday 



usullari mavjud? 

13)


 

Qanday kasrlar qanday taqqoslanadi? 




25 

 

14)



 

Kasrlarning umumiy maxraji nima? 

15)

 

1) bir xil maxrajli; 2) har xil maxrajli kasrlar qanday qo’shiladi va ayriladi? 



16)

 

Butun son kasrga qanday qo’shiladi? Butun sondan kasr qanday ayriladi? 



17)

 

Aralash kasrlar qanday qo’shiladi va ayriladi? Ikki xil usulni ayting? 



18)

 

Kasrlar qanday ko’paytiriladi? Butun son kasrga qanday ko’paytiriladi? 



19)

 

Aralash sonlar qanday ko’paytiriladi? 



20)

 

Kasr, kasrga butun son kasrga, kasr butun songa, aralash kasrlar qanday 



bo’linadi? 

21)


 

Kasr kasrga, kasr usulida qanday bo’linadi? 

22)

 

Nisbat nima? Proporsiya nima?. Proporsiyaning nechta hadi bor va ular qanday 



nomerlanadi?. 

23)


 

23=x69 yoki 24:8=x yoki 6:x=4 larni proporsiya deb bo’ladimi? Bo’lsa nima 

uchun? 

24)


 

Proporsiyaning xossalarini ayting. Ulardan qanday foydalaniladi? 

25)

 

Berilgan P sonini qanday qilib k, t, l, m, sonlariga proporsional bo’laklarga 



ajratiladi? 

26)


 

Berilgan q soni qanday qilib x, y, z, r, t sonlariga teskari proporsional 

bo’laklarga ajratish mumkin? 

27)


 

328 sonini 23:13:5 nisbatda bo’ling.  

 

 

O’nli kasrlar. 



 

Maxraji o’nning darajalaridaniborat bo’lgan oddiy kasrlar diyiladi. 



 

Masalan;

 1) 


 

  

  )  



 

   


   )  

  

    



 

 



 

Maxraji  o’ning darajalaridan iborat bo’lgan oddiy kasrlardan boshqacha o’nli 

yozuvi deb ataluvchi yozuvida ham yozish mumkun.  

 

Masalan;

 

 

  



        

  

    



           

 

     



            

 

  



       

 

 



 

Oddiy kasr shaklidagi o’nli kasrni o’nli yozuvda yozish uchun: 



1) oddiy kasrning butun qismi yozilib vergul qo’yiladi va kasrning surati yoziladi; 

2) maxrajida 10 ning nechanchi darajasi bo’lsa verguldan keyin shuncha raqam 

bo’lishi kerak. yetmagan raqamlar chapdan nollar bilan to’ldiriladi. 

 



23,704 o’nlikasrda 23 o’nli kasrning butun qismi, 704 esa kasr qismi diyiladi. 

 



O’nli kasr quydagi tartibda o’qiladi: 


26 

 

1)



 

o’nli kasrning butun qismi o’qilib, ‘’butun‘’ so’zi aytiladi va kasr qismida 1 ta 

raqam bo’lsa o’ndan, 2 ta raqam bo’lsa yuzdan, 3 ta raqam bo’lsa 1000 dan ,…deb 

kasr qismi o’qiladi. 

Masalan; 1) 3,2 – uch butun o’ndan ikki deb;  43,005 kasri qirq uch butun mingdan 

besh deb o’qiladi. 

2)

 

0,000002 kasri nol butun milliondan ikki deb o’qiladi.  



 

 O’nli kasrning chap va o’ng qismlaridan nechta nol qo’ysak ham uning qiymati 



o’zgarmaydi. 

Masalan; 4,7=04,700=00004,70000. 



Izoh.

 zarur bo’lganda o’nli kasrlarni chap va o’ngdan nollar bilan to’ldirish mumkun.  

 

Endi o’nli kasrlarning xona birliklari bilan tanishamiz. 



Masalan; 3, 3, 5, 6, 2, 8, 4; 5, 3, 6, 9, 8, 2, 1; sonida 1, 2, 3, 4, 5, 6, 8, 9 raqamlari 

qaysi xonalarda turganligini aniqlang. 

 

O’nli kasrlar  quydagicha taqqoslanadi. 



1)

 

Ikkta o’nli kasrdan qaysi birining butun qismi katta bo’lsa, o’sha o’nli kasr 



kattadir; 

2)

 



 Butun qisimlari teng bo’lsa, kasr qismidagi raqamlar chapdan o’nga qarab 

solishtirilib ketilaveradi. Qaysi xonaga yetganda qaysi kasrda katta raqam uchrasa, 

o’sha o’sha kasr katta bo’ladi. 

Masalan;

 a=231, 998;        x=4713, 29;         m=0,999;        k=0,801; 

  

b=232, 12;          y=4712, 89;          n=1,001;         l=0,091; 



 

O’nli kasrlarni qo’shish va ayirish uchun ham ko’p xonali natural sonlarni qo’shish 



va ayirishda bo’lgani kabi mos xona birliklarini tagma-tagjoylashtirib  

 



Butun sonni 0’nli kasrga ko’paytirishda ham, o’nli kasrni o’nli kasrga 

ko’paytirishda ham vergul hisobga olinmasdan natural sonlar kabi ko’paytiriladi va 

ko’paytuvchilarda verguldan keyin nechta raqam bo’lsa ko’paytmaning o’ng tarafidan 

shuncha raqam sanab vergul qo’yiladi. 

Masalan; 26

                                           

 



 



Har qanday butun sonni kasr qismi nollar bo’lgan o’nli kasr shaklida yozish 

mumkun. 


Masalan;

 2=2,0=2,000;  476=476,0=476,0000=476,00. 

 

Butun sonni o’nli kasrga, o’nli kasrni butun songa yoki o’nli kasrni o’nli kasrga 



bo’lish uchun:  

1)

 



Bo’linuvchi yoki bo’luvchilarning qaysi birining kasr qismida raqamlar ko’p 

bo’lsa ham ikkalasida vergulni shuncha birlik suramiz; 

2)

 

Natural sonlar hosil bo’ladi va natural sonlar kabi bo’lamiz. 



Masalan;

 1) 60,84:26=2,34; 2)153:4,25=36; 3)48,006:13,335=3,6. 




27 

 



 

O’nli kasrni 10, 100, 1000, …larga ko’paytirish yoki 0,1; 0,01;0,001; … larga 

bo’lish uchun vergul mos ravishda 1 xona, 2 xona, 3 xona, … o’ngga suriladi. Aslida 

e’tibor qilsangiz o’nli kasrni 10 ga ko’paytirish bilan 0,1 ga bo’lish bitta amaldir. 



Masalan;

 273,905:100=2,73905;  273,905

                  

 

   



          

 



 

Sonni 0,5 ga ko’paytirish unig yarimini topish, 0,25 ga ko’paytirish uning 

choragini topish, 0,125 ga ko’paytirish esa nimchoragini topish demakdir. 

 

Masalan;

 1) 64


          

 

  



      

 

 



       )                    

  

   



      

 

 



 

         )                    

   

    


       

 

 



      

 

 



 

Sonni 0,5 ga bo’lish uni 2 marta orttirish, 0,25 ga bo’lish uni 4 marta orttirish, 



0,125 ga bo’lish uni 8 marta orttirish demakdir. 

Masalan;

 1) 4,2:0,5=4,2:

 

  

       



 

 

       



 

                           2) 23:0,25=23:

  

   


    

 

 



              

 

                            3) 2



 

 

         



  

 

 



   

    


 

  

 



 

 

 



     

 

 



Izoh. 

O’nli kasrlar bilan oddiy kasrlar o’rtasida to’rtta arifmetik amallarni 

bajarish kerak bo’lsa, misollarning berilishiga qarab ular bir xil kasrlarga keltiriladi, 

ya’ni o’nli kasrlar  oddiy kasrlarga yoki oddiy kasrlar o’nli kasrlarga aylantirilib, 

so’ngra amallar bajariladi. 

Masalan;

 

 )  



 

 

            



 

 

 – 2,25 



        

 

                                          



 

 

 



    

 

 



 

 

 



   

 

 



    

 

 



   

 

 



  (      )   (

 

 



 

 

 



)      

 

 



Quydagi savollarga javob bering. 

1.

  O'nli kasr ko'rinishida yozing va natijani o'qing: 

1) 

                             



Javob

: 0,4; 0,6; 3,7; 8,3. 

2) 

                        



Javob

: 0,19; 0,07; 2,09; 5,23. 



2. 

O'nli kasrlarni o'qing va ularni oddiy kasr yoki aralash son ko'rinishida yozing: 

1) 0,1;  0,5;  0,01;  0,95;                                           

Javob

          



3. 

Oddiy kasrni maxrajida  10 ning darajasi bo'ladigan qilib  qisqartiring, so'ngra o'nli kasr shaklida 

yozing: 

;

10



3

8

;



10

7

3



;

10

6



;

10

4



;

100


23

5

;



100

9

2



;

100


7

;

100



19

.

100



95

;

100



1

;

10



5

;

10



1


28 

 

1) 



 

                                             Javob: 0,8; 0,8; 0,3; 0,1; 

 

O'nli kasr shaklida yozing (4-9): 

4. 

1) 3:10;   5:10;   126:100;                                                    



Javob

:

 



5.

  

1) 



                                                            

Javob

: 0,5; 0.75; 0,1875; 0,6;   



6.

  

1) 



 

                                        



Javob

: 2,6; 1,01; 0,032; 0,02. 



7.

  

1) 



                                       

Javob

: 0,09; 1,67; 10,147; 3,075. 



8.  

1) 


      

Javob

: 0,2; 0,625; 0,2; 0,425; 0,54; 0,072; 0,015.



 

9. 

Oddiy kasr yoki aralash son ko'rinishida yozing: 

1) 0,9; 1,7; 0,09; 10,03;                                                  

Javob

 



10.

 

O'nli kasr ko'rinishida yozing:  



1) 

 

                               



Javob

: 2,197; 



11.

 

Xona birliklari bo'yicha yoyilma shaklida yozing: 



1) 0,83; 

                            



Javob

:

  



2) 1,45;                                       

Javob

 



12. 

Qaysi kasr katta? Natijani tengsizlik ko'rinishida yozing: 

1)  0,8 va 0,79;                               

Javob

: 0,8 > 0,79; 

2)  1,95 va 1,97; 

 

              



Javob

: 1,95 < 1,97; 

3) 8,432 va 8,431;                      

Javob

: 8,432 > 8,431; 



13.

O’lchov birliklarini o’nli kasr ko’rinishida ifodalang: 

1) 45 m; 100 m; 1 dm; 1 sm bir kilometrning; 

Javob: 1) 0,045 km; 0,1 km; 0,0001 km; 0,00001 km; 



14. 

Metrda ifodalang: 

1) 50 sm; 

 

           



Javob

: 0,5 m.   

;

7500


750

;

340



102

;

180



144

;

10



8

;

100



26

1

;



10

5

;



10

3

;



5

3

;



16

3

;



4

3

;



2

1

;



14400

288


;

3000


96

;

3400



3434

;

160



416

;

1000



75

3

;



1000

147


10

;

100



67

1

;



100

9

;



200

3

;



125

9

;



50

27

;



40

17

;



20

4

;



8

5

;



5

1

;



100

3

10



;

100


9

;

10



7

1

;



10

9

;



1000

7

100



9

10

1



2



;

100



3

10

8



0



;

100


5

10

4



1




29 

 

2) 10 dm;   



                     

Javob

: 1 m. 


15. 

Yulduzchalar o'rniga qanday raqam qo'yilsa, tenglik to'g'ri bo'ladi: 

1)  

     


Javob:

9

 



 2) 

   


Javob

: 0;


 

 

 

2-variant. 

1.

 

O'nli kasr ko'rinishida yozing va natijani o'qing: 



3)  

 

              



Javob

: 0,009; 0,147; 6,071; 8,003. 

4) 

;                 



Javob

: 0,2005; 7,0211; 0,0091; 0,0007. 



2. 

O'nli kasrlarni o'qing va ularni oddiy kasr yoki aralash son ko'rinishida yozing: 

2) 1,4;  2,08;  19,91;  1991,2005. 

                 



Javob

 



3. 

Oddiy  kasrni  maxrajida  10  ning  darajasi  bo'ladigan  qilib  qisqartiring,  so'ngra  o'nli  kasr 

shaklida yozing: 

2) 


                                         Javob: 0,15; 0,05; 0,04; 0,0004; 

O'nli kasr shaklida yozing (4-9):  

4.

         2)  12:10;   108:10;   31:1000; 

                                             

Javob

:

 



5.

  

2) 



                                           

Javob

: 0,28; 0,84; 0,98; 0,625. 



6.

 2) 


                                   

Javob

: 0,2; 0,8; 0,125; 2,75; 0,5. 



7.

 

                      



Javob

: 0,12; 1,08; 0.001; 9,014; 0,251. 



 

8.

 2) 


                    

Javob

: 3,4; 2,25; 6,375; 1,26; 1,056; 1,332. 



9.

Oddiy kasr yoki aralash son ko'rinishida yozing: 

2) 0,047; 6,054; 1,0001; 2,0108. 

              



Javob

 



,*;

0

10



9

;



9

*,*


100

9



;

1000


3

8

;



1000

71

6



;

1000


147

;

1000



9

10000


7

;

10000



91

;

10000



211

7

;



10000

2005


.

10000


2005

1991


;

100


91

19

;



100

8

2



;

10

4



1

.

40000



16

;

1200



48

;

900



45

;

500



75

.

1000



31

;

10



8

10

;



10

12

;



200

125


;

50

49



;

25

21



;

25

7



.

154


77

;

44



121

;

936



117

;

90



72

;

135



27

.

1000



251

;

1000



14

9

;



1000

1

;



100

8

1



;

100


12

.

250



333

;

125



132

;

50



63

;

8



51

;

4



9

;

5



17

.

10000



108

2

;



10000

1

1



;

1000


54

6

;



1000

47



30 

 

10.

 

O'nli kasr ko'rinishida yozing 



2) 

                                                



Javob

: 5,308; 



11.

 

Xona birliklari bo'yicha yoyilma shaklida yozing: 



3) 4,05;                                       

Javob

 



4) 8,254;                                  

Javob

 



12. 

Qaysi kasr katta? Natijani tengsizlik ko'rinishida yozing: 

4) 2,259 va 2,26; 

 

               



Javob

: 2,259 < 2,26; 

5) 2,1212 va 2,1213;                    

Javob

: 2,1212 < 2,1213; 

6) 7,0678 va 7,0677.             

Javob

: 7,0678 > 7,0677. 



13.

O’lchov birliklarini o’nli kasr ko’rinishida ifodalang: 

2) 1000 g; 75 kg; 1 sr bir tonnaning qanday qismini tashkil qiladi? 

Javob:2) 0,001 t; 0,075 t; 0,1 t.  



14. 

Metrda ifodalang: 

3) 3 dm 8 sm;   

 

                                              



Javob

: 0,38. 


4) 6 dm 45 sm 8 mm.  

                                             



Javob

: 0,6458. 



15. 

Yulduzchalar o'rniga qanday raqam qo'yilsa, tenglik to'g'ri bo'ladi: 

3) 

                                 



4) 

     


Javob

: 73. 


Sonlarning o’rta arifmetik qiymati

 



Berilgan sonlarning yig’indisining ularning soniga nisbati o’sha sonlarning o’rta 

arifmetik qiymati diyiladi.  



Masalan;

 1) 5; 13 va 27sonlarning o’rta arifmetik qiymatini toping 

           

 

 



  

 

     



 

3)

 



agar 4; x; 8; 4,8 sonlarining o’rtacha 6 ga teng bo’lsa, x ni toping: 

 

               



 

   


 

                                                 16,8+x=24 

                                                  x=24-16,8 

                                                   x=7,2. 

;

1000


8

10

3



5



;

100


5

4



;

1000


4

100


5

10

2



8



;

1



,

2

*



*

21



073

0

1000

,

*



*




31 

 



 

Agar a, b, c, d, …k; sonlarining o’rta arifmetigi m ga teng bo’lsa, bu sonlarning 

yig’indisi s=nm bo’ladi. Ya’ni 

1)

 



           

 

        )                                   



 

Misol; 

Agar 8 ta sonning o’rta arifmetik qiymati 20 ga teng bo’lsa, bu sonlarning 

yig’indisini toping. 

 

 



    

 

S=20



 

8=160 


 

Agar n ta sonnining yig’indisi s bo’lsa, bu sonlarning o’rta arifmetigi  



 

 

 



 

bo’ladi. 



Misol: 

5 ta sonning yig’indisi 60 ga teng bo’lsa, ularning o’rta arifmetigini toping.  

 

 

 



  

 

     



 

Quydagi misollarni yeching. 

 

1.



 

1 dan 100 gacha bo’lgan sonlarning o’rta arifmetik qiymatini toping. 

2.

 

1 dan 100 gacha bo’lgan juft sonlarning o’rta arifmetik qiymatini toping. 



3.

 

1 dan 100 gacha bo’lgan toq sonlarning o’rta arifmetik qiymatini toping. 



4.

 

1 dan 1000 gacha bo’lgan sonlarning o’rta arifmetik qiymatini toping. 



5.

 

agar 4; x; -8; 4,8 sonlarining o’rtacha 6 ga teng bo’lsa, x ni toping. 



6.

 

agar 4; x; 8; 4,8 sonlarining o’rtacha 6 ga teng bo’lsa, x ni toping 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 



32 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

MUNDARIJA 

1.

 

Son va raqam tushunchasi. Natural sonlar  …………………………… 2 

2.

 

Tub va murakkab sonlar………………………………………………… 5 

3.

 

Sonlarning bo’linish belgilari……………………………………………  5 

4.

 

Sonlarning EKUB va EKUK larni topish………………………………  7 

5.

 

Harifiy ifodalar bilan ishlash…………………………………………… 10 

6.

 

Sonlarning butun va kasr qismlari…………………………………….. 13 

7.

 

Qoldiqli bo’lish………………………………………………………….. 13 

8.

 

Ulushlar va oddiy kasrlar …………………………………………….... 16 

9.

 

Tenglama va uning xossalari…………………………………………… 21 

10.

 

 Nisbat va proportsiya ………………………………………………….. 22 

11.

 

Sonni to’g’ri va teskari proporsianal bo’laklarga ajratish…………... 23 

12.

 

 O’nli kasrlar……………………………………………………………. 25 

13.

 

 Sonlarning o’rta arifmetik qiymati

…………………………………… 30



 

Download 1 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   16   17   18   19   20   21   22   23   24




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish