N I z o m I y n o m I d a g I t o s h k e n t d a V l a t p e d a g o g I k a u n I v e r s I t e t I h a y d a r o V f. I


Frensis  Bekon  (Lord  V eru lam s k iy)



Download 4,24 Mb.
Pdf ko'rish
bet49/158
Sana31.12.2021
Hajmi4,24 Mb.
#259875
1   ...   45   46   47   48   49   50   51   52   ...   158
Bog'liq
fayl 490 20210426

Frensis  Bekon  (Lord  V eru lam s k iy)  (1561-1626). 
Ingliz  faylasufi  Frensis 
B ekon  1561 -yilning  21-y anvarid a  L ondonda  tu g'ild i.  U  Angliyaning 
siyosiy 
ha yotida  k o 'z g a   ko'rinarli  o 'ri n   egallagan  dvoryan  oilasiga  mansub  bo'lib,  otasi 
N ik ola s  B ekon  qirolicha  Yelizavetan in g  birinchi  vaziri  va  muhrdori  edi.
B ekonning  onasi  -   Anna  Kuk  qirol  Eduard   VI  ning  tarbiyachisi  b o 'lib   xizmat 
qilgan.
I 573-y iln ing  bahorida  12  voshli  Bekonni  Kem brijd ag i  Triniti  kollejiga tahsil 
olish  uchun jo 'n atad ilar.
Bekon  16  yoshdan  boshlab 
ingliz  diplom at lari  tarkibida  bir  necha  yil 
F arangisto nda  xizm at  qiladi.  U  yerda  Farangiston  madaniyati.  ilm  fanining  taniqli 
nam oyandala ri  bilan  tanishadi.
B ekon  18  vosh ida  otasidan  ayriladi.  23  yoshida  qirolicha  Yelizavetanin g 
nufuzli  a ’yonla rid an  sanalgan  amakisi  lord  Berli  k o 'm a g i d a   m am la kat  parlam entig a 
savlanadi.
B ekon  A ngliyaga  qaytgach,  huquq  ilmini  o 'r g a n i s h g a   kirishadi.
U  h u q uqshunos lik  u y ushm asining  rahbari  la vozim iga  tayinlanadi.  Bekon  keng 
m iqyosdagi 
sud  amaliyotlarini  olib  boradi  va  huquqshunoslik  mas alalariga  doir 
asarla r yozadi.  F.B ekonnin g  sud ja ray o n id ag i  y uksak  mahorati  ham da  sud  hakamlari 
yig 'ilishid agi  so'zam o llig i  va  aql  farosati  barchani  xayra tga  solgan.  Hech  kim  u  kabi
53


an iq,  qis qa,  zalvorli,  ayni  d a m d a   o ‘ta   m a ’n o d o r   g a p ir a   olm ag an .  U  s o 'z la y o tg a n d a  
ti n g lo v c h i la r  har bir s o ‘zni j o n   q u lo q la ri  bilan   tingla b,  kip rik  q o q m a v   o 'tiris h g a n .
B e k o n   52  y o sh id a   A n g liy a n i n p   b o s h   prokurori  etib  sa ylanadi.  1617-y ild an  esa 
qirol  Y a k o v   I  ning  m u h rd o ri  b o ' l i b   x iz m a t  qiladi.  K eyin roq  lord-kanslerlik 
m a r ta b a s ig a   ko'tariladi.
1621-y ild a  Bekon  p a r l a m e n t  t o m o n i d a n   fitnachilik  va  p o r a x o 'r l ik d a   ayb lan ib  
su d  qilinadi.  Sud  F .B ek o n g a  40  m i n g   fu n t-sterlin g   j a r i m a   solish  va  T a u e r   q a l ’asigE 
bandi  etish  haqida  hukm   ch iq arad i.  T o ' g ' r i ,   ikki  k u n d a n   s o 'n g   bu  h u k m n i n g   ayrirr 
bandla ri  b e k o r  qilingan  b o 'is a d a ,  a m m o   B e k o n n i n g   davlat  arbobi  sifatidagi  faoliy at 
butkul  b a rh a m   to padi.  L o rd la r  p a la t a s i n in g   h u k m i g a   k o 'ra ,  u  qirol  saroyigE 
v a q in l a s h m a s ii k   va  12  mil  u z o q li k d a   y a s h a s h g a   m a h k u m   etiladi.
F a y la s u f   hayotining  s o 'n g g i   yilla rin i  b etoblik  va  q a sh s h o q lik d a   o 'tk a z a d i 
1 626-yiln ing  bah o rid a  u  to vuq  g o 's h t i   q o r  o stid a  q a n d a y   saqlanishini  sinab  ko'rish 
u c h u n   uni  q o 'll a ri  bilan  q o rg a   k o 'm a d i   v a   shu  b a h o n a   b o 'li b ,  qattiq  sham ollaydi.  Bir 
n e c h a   hafta  xastala nib  yotg ach ,  va fo t  etadi.
X VIII 
a srnin g  ikkinchi  y a r m id a   in g liz  p sixolo glari  D avid   'i  um  va  G arth   har  xi 
psix ik   h o d is a la r  va  e lem en tlar  g ' o y a   -   ta s a v v u rla rn in g   y axlit  b o 'l i b   birlash ish inin c 
asosiy 
qonuni 
sifatida 
a s s o tsia tsiy a la r 
haqid agi 
t a ’limotni 
ilgari 
surdilar 
A s so tsia tsiy a la r  haqidagi  b u n d a y   t a ’li m o t  b ir  v a q td a   h a m   idealistik,  h am   materialistik 
y o 'n a l i s h d a   paydo  bo'ldi.  Ideal istik   y o 'n a l i s h n i n g   vakili  va  u m u m a n   assotsiativ 
o q i m n i n g   asoschisi  David  Y u m   ( 1 7 1 1 - 1 7 7 6 )   edi.  U n in g   t a i i m o t i g a   k o 'ra ,  o n g n in g  
b a rc h a   m u r a k k a b   hodisa  va  m ah s u llari  va  o 'z i n i n g   " m e n ”  ekanligi  ( o ' z - o ‘zini' 
a nglash,  o 'z a r o   tashqi  b o g i a n i s h l a r   —  a s s o tsia tsiy a la r  bilan  b o g 'l a n g a n   “ ta s a v v u r 
b ir ik m a la ri” dir.  xolos.
D a v i d   Y u m   (1 7 1 1 - 1 7 7 6 ).  Ingliz   faylasufi,  p six o lo g   olim   va  m u arrix   Davie 
Y u m   S h o tl a n d iv a   poytaxti  E d in b u rg   sh a h r id a ,  un c h a   boy  b o 'l m a g a n   d v o ry a n   oilasida 
d u n y o g a   keldi.  U nin g  otasi  h u q u q s h u n o s   b o 'l g a n .   D avid   Y u m   E din b u rg   Universiteti 
va 
L y a -F le s h   nomli  F arang  k o llejid a  tahsil  oldi.  U  kollejd a  ilk  m a r ta  
R ene 
D e k a rtn i n g   ilmiv  qarashlari  bilan  ta nishdi.
D avid   Y U m   birinchi  b o 'li b ,  " s a b a b ” nin g   m ohiyatini  hodis a  va  tu s h u n c h ; 
sifa tida  ji d d iy   o 'r g a n i s h g a   kirishdi.  U n in g   bu  bora dagi 
m u l o h a z a   va  xulo s alar 
fa lsafa  fanining  asosi)  у utuqlaridan  b ir ig a   ayla ndi.
F a y las u fn in g   quyid agi  asarlari  m a ’lum:  ''In so n   tabiatiga  do ir  m u lo h a z a la r ” 
(1 7 3 9 ) ,  " T a ' b   m e 'y o r i  h a q id a ”  ( 1 7 3 9 - 1 7 4 0 ) ,  “ A x lo q iy   va  siyosiy  o c h e rk l a r”  (1741- 
1742),  “ R u h n i n s   barhayotligi  t o ' g ' r i s i d a ” .  " T a b i iy   din  haqid a  s o 'z l a s h u v   (d i a lo g )’ 
(1 751).
M aterialistik  o q im n in g   va killa ri  Gartli  ( 1 7 0 5 - 1 7 5 7 )  va  unin g  shogirdi  D j o z e f  
Pristli  (1 7 3 3 - 1 8 0 4 )  edilar.  U lar  a ss o tsia tiv   ta s a v v u rla m i  m iy ad ag i  fiziologik  
b o g i a n i s h l a r g a   tenglashtirib  q o 'y d i l a r .  Gartli  p s i x o lo g iy a g a   ru h n in g   fizikasi  deb  
qaradi.
D.Pristli  barcha  psixik  j a r a y o n l a r   m iy a n in g   tebranishlaridir,  deb   j a r   soldi.  L 
psixik   va  fizik  hodis ala r  o 'rt a s id a g i  tam o y il ia l  farqni  in kor  qildi  va  psixologiyagc. 
fi z io l o g iv a n i n g   bir qismi  d eb  qaradi.
A ssotsiatsiyalar  va  u la r n in g   in son  psixik   faoliyati  tarkib idagi  m u h i m   rol 
h a q id a g i  t a ’limot  XIX  asrda  j u d a   k e n g   tarqald i.  Em p irik   p s i x o lo g iy a n in g   ichida
54


“ assotsiativ  psixolo giya”  deb  atalgan  alohida  oqim   paydo  bo'ldi.  Bu  oqim   XIX 
asrnin g uch  choragi  m obaynida  hukm ron  mav qen i  egallab  oldi.
XIX 
asrd a  assotsiativ  psixolo giyanin g  tarafdorlari  Ang liyad a  D jeyms  Mil 
(1773-1836),  Djon  Styuart  Mil  (1806- 1837),  A le ksa ndr  Ben  (1818-1903),  Gerbert 
Spenser  (1 820-1903)  edilar.  Bularga  Fra nsiy ada  T .Ribo  (1829-1916),  G erm aniyada 
T e o d o r   Tsig en  (1 862-1950)  lami  va  qis m an  Ebbingauzni  (1850 -1909)  ham  kiritish 
mum kin .
A ssotsiativ  psixolo giyanin g  vakillari  barcha  murakkab  psixik  jarayonla r 
(xotira,  ta fakkur,  nutq,  xayol  va  iroda)  bir  xil  birlamchi  psixik  elem entlar  b o i g a n  
sezgilardan   va  ularning  nusxasi  boMgan  tasavvurlardan  hosil  boMadi  deb  d a ’vo 
qildilar.  A yrim   sezgi  va  tasavvurlar  assotsiatsiyalarning  qonunla rig a  binoan,  o 'zaro 
m ex an ik  
bogManishlar 
bilan 
birlashadilar. 
Masalan, 
xotira 
jaravonlari 
ass otsiatsiyala rga  tenglashtirib  qo'yiladi,  y a ’ni  esda  qoldirish  yangi  assotsiatsiyalar 
hosil  qilishdir,  esga  tushirish  esa  avval  m usta hkam la ngan  assotsiatsiyalarning 
jonlanis hid ir.  Assotsianistlarning  fikricha,  tafakkur  ruhning  alohida  bir  qobiliyati 
yoki 
maxsus 
psixik 
qobiliyati 
emas, 
ta fakkur 
ham 
faqat 
tasavvurlarning 
assotsiatsiyalar  qonunig a  binoan  harakatlanishidir.  Masalan,  m uhokam a  faqat  ikkita 
tasavvurnin g  ass otsiatsiyaga  bogManishidir.  Bunda  ongnin g  boshqa  jihatlari  v o ‘q. 
X ulosa  chiq ar ish  ikki  yoki  bir  qancha  h ukm larning  assotsiatsiyasi  (bogManishi)dir, 
ulardan  ham   assotsiatsiya  b o 'y ic h a   yangi  hukm   hosil  qilinadi,  y a ’ni  xulosa 
chiqariladi.  Tushunchala r  ham  bir  qancha  so 'z la rn in g   o 'z a ro   o 'x sh a sh   tasavvurlar 
bilan  boMgan  assotsiatsiyasi  (bogManishi)dir deb  t a ’riflanadi.
Assotsiat iv   psixologiya  vakillarining  fikricha,  nutq  ham  tasavvurdir.  Masalan, 
Ebbin gauzning  aytishicha,  nutq  -   bu  “ ikki  elem ent” ning  m usta hkam   assotsiatsiyalar 
boMib  qo'shilishid ir:  bir  tom ondan .  s o 'z   va  gapla rnin g  ularning  m a ’nolari  bilan. 
ikkinchi  to m o n d a n   esa  s o 'z   va  gaplarnin g  nars alar  bilan  birikishidir.  Gap  va 
s o 'z l a rn in g   haqiqiy  mohiyati  nutq  organlari  faoliyati  orqali  hosil  boMadigan.  "ohang 
va  shovqinlar” dan  va  bu  faoliyat  natijasida  harakat  va  holatni  sezishdan,  v a ’ni 
eshitish  va  kinestetik  yoki  nutq  taassurotlaridan  iboratdir.
Qayd 
qilingan 
har 
ikkala 
s o 'z  
elementlari 
ham  
o 'z a r o  
mustahkam  
ass otsiatsiyalar  bilan  bogMangan,  deb  t a ’kidlaydi  Ebbingauz.  Nutq  ja rayonlarida. 
y a ’ni  fikrn in g  sbakllanishida,  fikrni  o ’zgalarga  bayon  qilishda  va  o'z g alarn in g   fikrini 
0 ‘zlashtirishda  assotsiativ ja rayonlar.  alohida  tasavvurlar.  xususan  so 'z la rn in g   asosiy 
elem entlari  boMgan  harakat  (kinestetik)  tasav vurlar  bilan  to vus h  tasavvurlari  o'rtasid a 
b o g 'la n i s h la r  hosil  bo'ladi.  Nutq  m axsus  funksiya  sifatida  tafakkur  bilan  tashqi  -  
assotsiativ  bogManishlardan  tashqari  hech  qanday   m unosabatd a boMmaydi.
Bu  p sixologlam ing  t a ’limotiga  ko'ra,  diqqat  ongim iz da  qolgan 
barcha 
tasavvurlarni  siqib  chiqargan,  q andaydir  bitta  tasav vurlar  gruppasin in g  hukm ron 
boMishi  bilan  izohlanadi,  em otsiyala r  xush  va  noxush  hislami  anglash  bilan 
birlashgan  sezgi  ham da  tasav vurlar  yigMndisidir  va  sh.k..  Assotsianistlar  inson 
shaxsining  o 'z in i  ham  o ' z   tanasini  sezishga  va  s hunga  mos  keladigan  tasavvurlarga 
"tasav v u rlar  birik m asi” ga  asoslangan  anch a  barq aror  va  doimiy  psixik  hodisalar 
komplek slari  deb   tushunadilar.
55


A sso tsiativ   p si x o lo g i y a   v a k illa r in in g   xizm ati  s h u n d a n   iboratk i,  ular  o n g n in g  
y u k s a k   m u r a k k a b   ja r a y o n la r in i,  y a 'n i   ta fakkur,  nutq  va  ir o d a la m i  ta jrib a   asos ida 
(asosan  o ' z - o 'z i n i   kuzatish  y o ‘li  bilan)  o 'rg a n i s h n i  d iq q a t  m a r k a z id a  tutdilar.
Biroq  k e y in c h a lik   asso tsiativ   p si x o lo g i y a   vakillari  va  b o s h q a   p six o lo g l a rn in g  
bu  t a ’limoti  a m a l d a   o 'z i n i n g   y aro q s izlig in i  k o ‘rsatdi.  Psixik   h a y o t n i n g   m u r a k k a b  
hodisalarini  faqat  a ssotsiativ  j a r a y o n l a r g a   tenglashtirib  q o 'y i s h   m u m k i n   em asligi 
m a 'l u m   b o 'ld i .
T a f a k k u r   j a r a y o n in i  har  to m o n l a m a   tahlil  qilish  shuni  k o 'r s a t d ik i ,  ta f a k k u r d a  
m a v ju d   b o ‘lgan  b a ’zi  vaqtlarni  ta f a k k u rl a rn in g   oddiy  assotsiatsiya  y o ‘li  bilan  oddiy  
b o g 'la n a v e r is h l a r i g a   te n g la sh tirish   m u m k i n   em a s  va  shu  va z iy a tla r  bilan  ta f a k k u r 
oddiy   ass otsiativ ja r a y o n l a r d a n  tu b d a n   farq  qiladi.
Biz  assotsiativ  ja r a y o n d a ,   avvalo,  tas av v u rla r  hara katin i  k o 'r a m i z ,   b u n d a  
o n g im iz d a   hosil  b o 'l g a n   h a r  q a n d a y   ta s a v v u r   avvalgi  ta s a v v u rla r  yoki  idrok  tufayli 
hosil  b o 'la d i.  Lekin,  bir  xil  turtk i  (idrok  yoki  ta savvur)  orqali  b ir in -k e tin   paydo 
b o 'l g a n   ta s a v v u rla r  o ' z  y o ' l i d a   h a r  xil  y o 'n a l i s h l a r g a   ega  b o 'lish la r i  m u m k in .
B irinchid an,  ta f a k k u r d a   h a m ,  alb atta ,  tas av v u rla r  yoki  b o s h q a   psix ik   m a h s u ll a r  
(h ukin  t u s h u n c h a )n in g   harakati  so d ir  b o 'la d i .  Lekin  bu  v erd a  bu  h a ra k a t  a v v a lg i  idrok 
va  tas av v u rla r  turtkisi  sodir  b o 'l m a s d a n ,   balki  dastav val  q o 'y i l g a n   m a q s a d   v a   v azif a 
bilan  belg ila nadi  va  bo sh q ariiad i.  T a f a k k u r   m a q s a d g a   m u v o f iq   y o ‘naltirilgan 
ja r a y o n d ir .  T a f a k k u r  j a r a y o n i  h a m m a   vaq t  birorta  m asala ni  hal  q ilis h g a   y o 'n a lt ir i lg a n  
b o 'la d i.
lk kinchidan, 
assotsiativ  j a r a y o n l a r   esa  pass iv  ja r a y o n la r d ir . 
A ssotsia tiv  
q o n u n g a   b in o a n   ta s a v v u rla r  harakati  g o ' y o   o ' z - o 'z i c h a   r o 'v   bera di,  bu  harak at 
old indan 
b e lg ila n m a sd a n , 
ong li 
k u ch  
sarfla n m a g a n  
hold a 
b o ra v e r a d i. 
A g a r 
ta s a v v u rla rn in g   assotsiativ  o q im id a  ak tiv lik   b o 'ls a   ham .  u  beix tiy or  aktivlikdir.
Bu  o 'r i n d a g i  beix tiy o r  akti vli k  sh a x s n in g   em otsional  holati  bilan  m avjud 
ta s a v v u rla r tufayli  r o 'y   b e ra d ig a n   em o t s i o n a l  vaziy a tlar  bilan  belg ilanad i.
T a f a k k u r   esa,  aksincha,  o ld i n d a n   ongli  kuch  (diqqat)  sarflash  y o 'l i   bilan  sodir 
b o 'la d i g a n   ja r a y o n d ir .  T o ' g 'r i ,   ta f a k k u r   ja r a y o n la r id a   ham   pass iv   x o la tla r  b o 'la d i, 
lekin  ular  bu  o 'r i n d a   faqat  q o ' s h i m c h a   va  y o rd am ch i  a h a m i y a tg a   e g a   b o 'la d i la r . 
Passiv 
xola tla r  tafakkurni 
b e lg ila b   b e rm av d ilar.  ular  bir la m chi 
em as ,  balki 
ik kila m chid ir.  k o 'p i n c h a   aqliy  t a r a q q iy o t n in g  y u k sa k   b o sq ic h la rid a  p a y d o   b o 'la d ila r .
U ch in ch id a n ,  assotsiativ  j a r a y o n l a r d a   faqat  esga  tu shirish,  ta jrib a d a n   hosil 
b o 'lg a n ,  sezilg an  va  idrok  q ilin g a n   n arsala rdan  nusx a  k o 'c h i r i s h g i n a   bordir. 
T a s a v v u rl a r 
assotsiatsiyasi 
faqat 
rep ro d u k tiv  
(t akrorlovchi) 
j a r a y o n d ir . 
Bu 
ja r a y o n la r d a   o n g im iz d a  y an g i  m a z m u n   hosil  qilin m ay di.
T a fa k k u r  m a h s u ld o r   (p r o d u k tiv )  ja r a y o n d ir .  B u n d a   o n g im iz   y an g i  m a z m u n g a . 
yangi  m a h s u lo t g a   ega  b o 'la d i .  B u  yangi  m ahsulo t  o b 'y e k t i v   b o rl iq n i n g   shunday 
vaziy atlarni  aks  ettiradik i,  bu  m o m e n tl a rn i  bevosita   sezgi  organlari  orq al i  bilish 
m u m k in   em as,  b in obarin ,  ta s a v v u rla rd a   h a m   takrorlash  m u m k in   em as.

Download 4,24 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   45   46   47   48   49   50   51   52   ...   158




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2025
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish