Tuzuvchilar: M. J. Rajabov


' S u b o r d i n a t s i y a   —  xizmatda  kichiklarning  darajama-



Download 5,94 Mb.
Pdf ko'rish
bet120/166
Sana30.12.2021
Hajmi5,94 Mb.
#196572
1   ...   116   117   118   119   120   121   122   123   ...   166
Bog'liq
Tana tili

' S u b o r d i n a t s i y a   —  xizmatda  kichiklarning  darajama- 
daraia  katlalarga  bo‘ysunishi.
148


am m o   bir  xil  bo‘y  sizga  birga-bir  holalda  teng  sulibai 
oiib  borish  /aru ra li  tug'ilganda  ziyon  keltirishi  m unikin 
Shuningdek,  o ' /   suhbatdoshingiz  bilan  bir  xil  bo'yda 
k o '/n i  ko‘zga  lushirib  suhbatlashganda  h am   qiyincliilik
uyg'otadi.
Monarxrii  (davlat  boshlig'ini)  qutlaganda  ayol  kishi 
ta ’zim   qilib,  s o ‘ng  o'tirad i,  erkaklar  esa  bosh  egishadi 
yoki  bosh  k iyim larin i  o 'z la r in i  p o d s h o h d a n   p a s lr o q  
ko'rsatisii  uciiun  olishadi  Hozirgi  zam o n   salomlashish 
ritualida  qadimiy  tiz  ch o 'k ish   belgilari  saqlanib  qolgan. 
B osh q ala rg a  n isb atan   in so n   o 'z in i  q a n c h a   p a s tro q . 
kam larroq  tuisa,  u  oldinga  shunchalik  engashgan  holda 
gavdasini  tuladi.  Biznes  sohasida  m a ’m u riy at  oldida 
d oim o  qulluq  qilishga  m ajbur  b o 'lganlarni  tah q iro n a 
larzda  «tovoq  yalovchilar»  yoki  «sudraluvchilar»  deb 
alashadi
Baxtga  qarshi.  ju d a   k am   narsa  insonning  bo'yini 
b alandroq  ycki  pastroq  ko'rinishda  ta ’sir  qilishi  mum- 
kin.  Shuning  u c h u n   o ‘z  bo'yidan  foydalanishda  b a ’zi 
nafi  tegadigan  imkoniyatlarni  k o ’rib  chiqamiz.
O 'z   gavdasini  atayin  qisib.  kichraytirib  ko'rsatish 
natijasida  boshqalar  to m o n id a n   norozilik  tug'ilishining 
o ld in i  olish  m u n ik in   S h u n in g   u c h u n   yo  1  Uarakati 
qoidashii  buzganiugiz  va  D A N   xodimi  si/n i  lo'xtatgan 
vaziyatning  novcrbal  tom onlarini  ko'rib  chiqamiz.  Bu 
sharoitda  mashinangizga  yaqinlashayotgan  D A N   xodim i 
nazarida  si/  qoidabuzar  b o ‘lib  ko'rinasiz.  H aydovchiiar 
bu  h o l a t d a ,   o d a t d a .   m a s h i n a d a n   t u s h m a y   o y n a n i 
lushirib  kechirim   so 'ra sh a d i.  B u n day   noverbal  xulq- 
alvorning  salbiy  tomonlari:
1.  D A N   xodim i  o ’z  h u au d in i  (paim l  mashinasini) 
lashlab  sizning  hududingizga  (sizning  m ashinangizga) 
bostirib  kirishi  kerak
2.  Sizning  bu  holalda  u zr  so'rashingiz  ishonchsiz 
harakal  hisoblanadi.
3.  M ashinadan  tushm ay  siz  o ‘zirgiz  va  D A N   xodimi 
o 'rtasid a  biror  to'siq  paydo  qilyapsiz.
149


Bu  v a z iy a td a   y u q o r id a g i  x u l q - a t v o r   ja /.o n i  o g 'i r -  
lashtirih  sizga  jarima  sollsh  im k o n iy atin i  o sh ira d i  h a n id a  
D A N   x o d im in in g   xi/.mat  m a q o m i   avni  vaqid a  siznikidan 
y u q o r i  e k a n li g in i   h iso b g a   o lib ,  q u y i d a g i c h a   h a r a k a l  
qilishga  inlilib  ko'ring:
1.  D a r h o l   m a s h i n a d a n   l u s h i n g   va  D A N   x o d i m i  
m a s h in a s i  yoniga  kcling.  Bu  h o la td a   u  o ' z   h u d u d in i 
tas h la b   ketishiga  t o 'g 'r i   kclmaydi.
2.  Iloji  b oricha  b o 'y in g iz n i  paslroq  ko'rsatishga  inlilib 
bu kchaying.
3.  O ' z   shaxsingizni  pastga  urib,  siz  m a s 'u liy a ls i/lik  
bilan  a h n io q o n a   ish  qilib  q o 'y g a n in g iz n i  ayling  va  u n in g  
shaxsini  xatoyingizni  k o 'r s a tg a n i  u c h u n   u nga  m in n a t-  
d o r c h i l ik   bildiring.  Siz  u n i n g   o g 'i r   m c h n a t i n i   q a d r -  
lashingizni  bildirib  q o 'y in g .  C h u n k i   u  sizga  o 'x s h a g a n l a r  
bilan  ish  olib  borishiga  t o 'g 'r i   keladi.
4.  U nga  ikkala  qo'lingizning  kaftini  tcpaga  ko'tarib 
yalingan  ovozda jarim a   yozmasligini  iltimos  qiling.  Sizning 
bu nd ay  xulq-atvoringiz.  D A N   xodimiga  uning  u c h u n   xavf- 
xalar  lug'dirmasligingiz  haqida  xabar  bcradi  va  u  nasi- 
h a t o m u z   lan bc h  bilan  c h c k la n ib   sizga  ja r i m a   y o z m a y  
q o 'y i b   y u b o rad i.  A g a r   bu  m a s l a h a l d a n   t o 'g 'r i   fo y d a - 
lansangiz,  50%  ho latd a  siz  ja rim a d a n   qutulib  qolasiz.
X ud d i  shu  usul  b ilan  d o 'k o n in g iz g a   yaroqsiz  m a h -  
s u lo tn i  q a y la rib   kelgan  g  a z a b l a n g a n   x a rid o r n i  t i n c h -  
lan lirish  m u m k i n .  Bu  h o l a t d a   p c s h ta x la   s o tu v c h i  va 
x a rid o r  o 'r ta s id a   lo 'siq   b o 'lib   xi/.mat  qiladi.  P cshtaxla 
o rq asida   turib  x arid o rn i  tin c h la n tirish   qiyin  —  bu  uni 
y a n a d a   d a r g 'a z a b   holatga  kcltirishi  m u m k in .  S h u n in g  
u c h u n   d o 'k o n   x o 'jayini  ay la n ib   o 't i b   x a rid o r  oldiga  ikki 
q o 'lin i  c h o '/.ib .  sal  bukilib  y u q oridagi  u su ld a n   I'oyda- 
lanishi  joiz.  S hu n isi  qiziqki,  b o 'y n i  k ichra ytirib  k o 'r s a ­
tish  ustunlik  ilbdasi  b o 'lish i  m u m k in   b o 'lg a n   h o la tla r  
h a m   u c h ra y d i.  Bu  siz  m e h m o n g a   bo rib   m c z b o n n i n g  
a s o s i y   o ' r n i   b o ' l m i s h   k r c s l o d a   k i c h k i n a g i n a   b o ' l i b  
g 'u ja n a k   b o 'lib   o 'r n a s h i b   oldingi/.,  uy  cgasi  b o'lsa  bu
150
I


122-rasm.
  «Illimos.  meni  jarimaga  tortmnng*.
v aq td a  tik  tu rib d i.  B o sh q a  o d a m   h u d u d ig a   b iinday 
su rb etlarch a  boslirib  kirish  u stu nlik   yoki  d u sh m an lik  
m u n o s a b a tid ir.  S h u n i  esda  tu tis h   m u h iin :  o 'z in in g  
s h a x s iy   h u d u d i,  a y n iq s a ,  o 'z   u y id a   in s o n   o 'z i n i  
ishonchli  va  bo sh qalardan  ustun  sezadi,  shuning  uch un  
uning  h u d uaid a  o 'zin g izn i  bosiq  va  k am tar  tutish  sizga 
nisbatan  uning  m uloyim   bo'lishiga  m ajbur  qiladi.
XV  BOB.
  SUHBAT  VAQTIDAGI  IM O -IS H O R A IA R
GAVDA  HARAKATIARI  YORDAMIDA  ATROFDAGILARGA 
TA’S IR   KO'RSAI'ISH
Siz  bilan  s u h b a tla sh a y o tg a n   o d a m   m u lo q o t  vaqtida 
s u h b a tin g iz   m av z u si  s u h b a td o s h in g iz g a   y o qim li  e k a n -  
ligini  ta'kidlash  h a n i,  ayni  vaqtda  sizni  e s h itm a y o tg a n - 
dek  luyulLshi  h a m   m u m k in .  Agar  bu  vaziyat  fotosuratga 
yoki  v ideo ka m era g a   olin sa.  biz  quyid ag in i  k o 'ris h im iz  
m u m k in:
I) 
bu  o d a m n i n g   b o sh i  sizga  burilgan  va  xayrixohlik 
bclgilari  —  tab assu ni  va  bosh  tcbratlsh  m avjud;
151


2 ) 
a m m o   g a v d a s i   s iz g a  
n i s b a t a n   y o n g a   b u rilis h i  va 
o y o g ‘i  s i / g a   q a r a m a - q a r s h i  
t o m o n g a   yoki  bo sh q a   o d a m n i  
k o ‘rsatib  turibai.  U larga  qarab 
suhb atdo shingiz  qay  to m o n g a  
borishni  x o hlayotganini  bilish 
m u m k i n .   1 2 3 - r a s m d a   y o ‘l- 
y o 'l a k a y   e s h i k d a n   o   ta y o tib  
s u h b a tla s h a y o tg a n   ikki  kish i 
tasvirlangan:  c h a p   to m o n d a g i 
o d a m   s u h b a t d o s h n i n g   d i q -  
q a tin i  jalb  qilm oq chi,  a m m o  
i k k i n c h i   o d a m   b o s h i   s u h -  
b a t d o s h g a   b u r i l i b   q i z i q a -  
y o t g a n l i g i d a n   d a r a k   b e r s a  
h a m ,   g a v d a si  q a r a b   l u r g a n  
t o m o n g a   h a r a k a i n i   d a v o m  
e t t i r m o q c h i .   A m m o ,   f a q a t  
o 'n g d a g i  iuson  gavdasi  bilan 
boshqasiga  o'girilgandagina  o ‘z aro  qiziqqan  o d a m la rn in g  
s u h b a ti  bo'lib   o 'tish i  m u m k in .  A sosan.  m u z o k a ra la r  vaq- 
tida  o d a m   s u h b a t d o s h n i   t o 'x t a t i s h n i   yoki  ta s h q a r ig a  
c h iq is h n i  x oh lasa,  gavdasi  yoki  o y o q larini  y a q in r o q d a  
jo y la s h g a n   eshikka  o'g irib  olishi  k o p   kuzalilgan.  Agar 
b irg a - b ir   h o l a l d a   s u h b a tl a s h a y o l ib   b u n d a y   s ig n a lla rn i 
f ah m lab   qolsangiz.  s u h b a td o s h n i  qii/.iqtirish  u c h u n   ni- 
m a d i r   qilish  y o k i  v a z iy a ln i  n a z o ra t  ostiga  o lis h in g iz  
u c h u n   birinchi  bo 'lib   s u h b a tn i  to 'x ta tish n i  laklil  qilish 
zarur.

Download 5,94 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   116   117   118   119   120   121   122   123   ...   166




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish