Обсуждены и интерпретированы основные вопросы компьютерной лингвистики


KOM PYUTER LINGVISTIKASIDA MATEMATIK



Download 53,48 Mb.
Pdf ko'rish
bet49/163
Sana26.07.2021
Hajmi53,48 Mb.
#128715
1   ...   45   46   47   48   49   50   51   52   ...   163
Bog'liq
Kompyuter lingvistikasi. A.Rahimov

KOM PYUTER LINGVISTIKASIDA MATEMATIK 
STATISTIKA VA KVANTITATIV M ETOD
Reja:
1.  M atn n in g   statistik  tahlili.
2.  K vantitativ  m etod  va  uning  tilga  tatbiqi.
3.  C h asto tali  lu g 'atlar.
4.  Flektiv  tillarda  o 'z a k n i  aniqlash,  polisem antik  so ‘zlarni  va sinonim ik 
q a to rd a  d o m in an ta so ‘zni  aniqlash.
Tayanch  so‘z va  iboralar:  kvantitativ metod,  m atem atik param etr,  statis- 
tika,  indeks,  tanlama,  tanlamaning  hajmi,  absolut  chastota,  nisbiy  chastota, 
lisoniy  tip,  fle k tiv   tillar,  agglutinativ  tillar,  chastotali  lug'atlar,  m atnning 
sta tistik  tahlili,  Z i f  qonuni,  m atn  atributsiyasi,  anonim  va psevdonim   m at fi­
lar,  idiostil,  polisem antik so 'zlar,  sinonim ik  qator,  dominanta,  to ‘plam,  ling- 
vostatistika.
Statistik  tahlil  m etodi  bo sh q a  fanlar q ato ri  tilshunoslik  fani  uchun  ham  
m uhim   ah a m iy a tg a   ega.  B u n d a  tild a  m avjud  h o d isa la r  an iq   m atem atik  
p aram etrlard a bah o lan ad i, tekshiriladi. S tatistika lotincha «status» so 'zid an  
olingan  b o 'lib ,  hodisalarning  holati,  ahvolini  bildiradi.  «Status»  s o ‘zidan 
« s ta to »   -   d a v la t,  « s ta tu s ta »   -   d a v la tn i  b ilu v ch i,  « s ta tu s tic a »   -   d a v la t 
to 'g 'ris id a   m uayyan  bilim ,  m a ’lu m o tlar  yig‘indisi  m a ’nosini  bildiruvchi 
so 'z la r  kelib  ch iq q an .47  B undan  3500 yil  oldin  Q adim gi  M isrda  o ‘tkazilgan 
aholi  hisobi,  R o ssiy a d a   P y o tr  I  d av rid ag i  «aholi  taftish i» ,  A ngliyadagi 
«D ahshatli  sud  kitobi»  k ab ilar dastlabki  statistik  m a ’lum otlardir.
X V II  asrd a  A ngliyada  yuzaga  kelgan  «siyosiy  arifm etika»  (U .P etti  va 
Jon  G ra u n tla r  nom i  bilan  b o g ‘liq)  fani  statistik an in g   shakllanishiga  asos 
b o 'lg a n .  S tatistik a  ijtim oiy  hod isalarn in g   m iqdoriy  to m o n larin i  ularn in g  
sifat  to m o n lari  bilan  uzviy  alo q a d o rlik d a   o 'rg an u v ch i  fandir.  H o d isalar­
ning sifat tom onlarini m axsus fan lar o 'rg a n a d i. X ususan, tovushlar, so 'zlar, 
gaplarni  lingvistika,  qofiya,  ritm ,  vazn,  she’r  tuzilishini  adabiyotshunoslik, 
org an ik   h ay o tn i  biologiya,  yer  q atlam lari  va  boyliklarini  geologiya  kabi 
fanlar o 'rg a n a d i. S tatistika esa ushbu hodisalarni m iqdoriy p a ra m e trlar aso- 
sid a   o 'r g a n a d i.  B u n d a   s ta tis tik a   h o d is a la rn i  tu rli  o m illa r  t a ’sirid a g i
47  Abdullayev  Y.  Statistika  nazariyasi.  -  Toshkent,  2002. -  B.4 -   5.


Kompyuter  lingvistikasi asoslari
49
o 'zg aru v ch an lik   xususiyatini  -   variatsiyasini  e’tiborga  oladi.  Shu jih a td a n  
statistik m a ’lum otlar hodisalar rivojining dinam ikasini aks e ttira  oladi. Lekin 
sliu  o 'rin d a   aytib  o ‘tish  lozim ki,  statistik ag a  yagona  m u tlaq   h a q iq at  deb 
yondashish,  statistik  m a ’lu m o tlarg a  h addan  tash q ari  ishonish  ham   to ‘g‘ri 
em as.  A yrim   yolg‘on  faktik  m ateriallarga  asoslanib  tayy o rlan g an   statistik 
m a ’lu m o tla r  h o d isa la r  h a q id a   x a to   tu s h u n c h a la r  berishi  m u m k in .  S hu 
m a ’n o d a statistika yuzasidan shunday hazilom uz gap aytiladi:  « Yolg ‘onning 
uclt  turi bor:  a )  y o lg ‘on;  b )  g 'irt yo 'lg 'o n ;  c)  statistika».
S tatistikaning  til  hod isalarig a  ta tb iq   etilishi  natijasida  lingvostatistika 
sohasi shakllandi,  unda  til birliklari,  lisoniy hodisalar, m a tn la r statistik  tah- 
lil  etiladi.  M atn n in g  statistik  tahlili -  tilni  ehtim ollik  belgilariga  k o ‘ra  tahlil 
qilish,  til  hodisalarin in g   sta tistik   x a ra k teristik alari  aso sid a  b ah o lash   de- 
m akdir.  Til  birligining  g a p d a  yoki  m atn d a  q o ‘llanish  chastotasi  (su r’ati) 
ehtim ollik  deyiladi.  Til  hodisalari  haqidagi  h aq iq atlar  lingvostatistik  tad- 
q iq o tla r  yordam ida  aniq lan ad i.  M asalan,  o ‘zbek  tili  u chun  qaysi  b o ‘g‘in 
stru k tu rasi  tipik  ekanligini,  gap  m odcllaridan  qaysi  biri  eng  asosiy  konst- 
ruksiya  ekanligini,  bosh  kelishikdagi  o tlarn in g   asosan  qaysi  g ap  b o ‘lagi 
vazifasida  kelishini,  tan lan g an   m a tn d a   s o ‘z  tu rk u m larin in g   q ay  d a rajad a 
ishlatilishini  aniqlash  uchun  lingvostatistik  tahlillarga  ehtiyoj  seziladi.
Til  hodisalarini  statistik  m eto d   asosida  tahlil  qilish  uchun  doim   m a ’lum 
bir m atn yoki m atn lar to 'p la m i  olinadi.  U lar badiiy a d a b iy o td an , gazeta va 
ju rn a lla rd a n ,  publitsistik  m a q o la la rd a n ,  ilmiy  a sa rlard an ,  dialektologlar- 
n in g jo n li  n u tqidan  yozib  olgan  m ateriallaridan  tan lan ad i.  Statistik  xusu- 
siyati  o ‘rganilayotgan  m uayyan  m atn lar  «tanlam a»  deyiladi.  Tanlamaning 

Download 53,48 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   45   46   47   48   49   50   51   52   ...   163




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish