P. I. Ivanov m. E. Zufarova umumiy psixologiya


Ixtiyorsiz  va  ixtiyoriy  esga  tushirish



Download 25,74 Mb.
Pdf ko'rish
bet157/542
Sana03.09.2021
Hajmi25,74 Mb.
#163650
1   ...   153   154   155   156   157   158   159   160   ...   542
Bog'liq
hjacki 342 Umumiy psixologiya (Ivanov P.I.)

Ixtiyorsiz  va  ixtiyoriy  esga  tushirish

Esga  tushirish  ixtiyorsiz  va  ixtiyoriy  b o ia d i. 



Ixtiyorsiz  esga  tushirish 

o ;z  oldiga  m a ’lum  bir  maqsad  q o ‘ymasdan,  esga  tushirish  uchun  material 

tanlamasdan  va  z o ‘r  bermasdan  esga  tushirishdir.  Biron  narsani  beixtiyor 

eslaganda o ;z - o ‘zidan esga tushib qoladi. Am m o  Haqiqatda o ‘zidan sababsiz 

hech  narsa  vujudga  kelmaydi,  albatta.  Beixtiyor esga  tushirish  ham   h a m i­

sha  bironta  sabab  bilan  b o ia d i.  Bironta  narsaning  idrok  qilinishi,  bironta 

tasaw ur  yoki  fikrning  tugllishi  beixtiyor eslashga  sabab  b o lis h i  mumkin. 

Masalan.  «maktab»  degan  so'zni  eshitgan  yoki  o ‘qiganda  bizning  ko‘z 

o ’ngimizda  maktabning  ichki  ko'rinishi,  o ‘quvchiIar,  o ‘qituvchi!ar va  shu 

kabilar  beixtiyor  gavdalanadi,  shular  t o ‘g ‘risida  ta s a w u r  tu g lla d i.  Paydo 

b o ig a n   bir  t a s a w u r  yoki  fikr boshqa  bir ta s a w u r yoki  flkrni  uyg‘o tm o g ‘i, 

bu  fikr  va  tasaw u rlar  o'z  navbatida  yana  boshqa  fikr  va  ta sa w u rla m i 

tu g;dirmog;i  m um kin  va  hokazo.

T asa w u r  va  flkrlaming  ana  shu  tariqa  beixtiyor  tu g llib   turishi  tartib- 

siz  sodir  b o lm a y d i,  balki  m a ’lum  bir  tartib  asosida  sodir  b o ia d i.  Bu 

tartib  esda  olinib  qolishda  hosil  b o ladigan  assotsiatsiyalar  bilan  belgila­

nadi.  Shu  sababli.  beixtiyor  esga  tushirish  yondashlik,  o ‘xshashlik,  q ara­

ma-qarshilik  assotsiatsiyalari  asosida  b o lishi  mumkin.

Y ondashlik  a sso tsia tsiy a si. 

Bu  assotsiatsiya  asosida  a w a lo   tasaw u rlar 

tuglladi.  Ilgari  ayni  bir  vaqtda  yoki  ketma-ket  idrok  qilingan  va  esda  olib



q o lin g a n   n a rs a la rd a n   biri  k ey in ch alik   t a s a w u r   q ilin sa ,  b u   t a s a w u r   ik ­

k in c h i  n a rsa  h a q id a g i  ta s a w u m in g   tu g ‘ilishiga  sab ab   boM adi.  M a s a la n , 

b iz  ilgari  A,  B,  D ,  E ,  F   d e g a n   h arflarn i  ayni  b ir  v a q td a   yoki  k e tm a -k e t 

id ro k   q ilib ,  a g a r b u   n a rs a la r  m u sta h k a m   esda  q o lg a n   b o 'ls a ,  A   ni  ik k in c h i 

m a rta   k o 'rg a n im iz d a ,  b iz d a   b eix tiy o r  В  h a q id a ,  s o 'n g ra   D ,  E  h a q id a g i 

ta s a w u r la r  h a m   tu g 'ila d i  va  h o k azo . 



D araxt

 d eg an   s o 'z n i  e s h itg a n im iz d a , 

b iz d a   d a ra x tn in g   ta n a s i,  sh o x lari,  b arg lari,  o 'r m o n z o r la r   h a q id a   t a s a w u r  

p a y d o   b o 'la d i.  S h u n in g d e k , 



parovoz

 so 'z in i  e s h ita r e k a n m iz ,  v a g o n ,  te m ir  

yoM,  v o k zal,  g u d o k   va  sh u   ka b ilar  b e ix tiy o r  k o 'z   o ld im iz g a   k elad i.  Y o d  

o lin g a n   b ir s h e ’r ta r k ib id a g i  so 'z la r,  u n in g   m a z m u n ig a   e ’tib o r  b e rilm a g a n  

h o ld a   h a m ,  y o d la sh   assotsiatsiyasi  asosida  b ir-b iri  b ila n   u la n ib ,  esga  tu -  

sh av era d i.  O n g im iz d a   m a h k a m   o 'rn a s h ib   q o lg a n   fik r va  o d a tla n ilg a n   ish - 

h a r a k a tla r   h a m   sh u   asso tsia tsiy a   y o 'li  b ila n   b a ta r tib   ta k r o rla n a v e ra d i. 

O 'tm is h d a   m a ’lu m   b ir  fik r  va  ta s a w u r la r   b ila n   b irlik d a   tu g 'ilg a n   h is- 

tu y g 'u la r  h a m   k e y in c h a lik   a n a   shu  fikr  va  ta s a w u r la r   e sim iz g a   tu s h ib  

q o lsa,  y o n d a sh lik   asso tsiatsiy asi  tufayli  u  b ila n   b irg a  b oyagi  h is - tu y g 'u la r  

h a m   k o 'n g lim iz d a n   k e c h a d i.


Download 25,74 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   153   154   155   156   157   158   159   160   ...   542




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish