O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi


bet284/291
Sana27.09.2021
Hajmi
#187097
1   ...   280   281   282   283   284   285   286   287   ...   291
Bog'liq
Psixologiya (E.G'oziyev)

idea — 
tushimcha,  tasavvur,  lotincha  motor —  harakatiantiruvchi 
degan  m a ’n on i  bildiradi)  aktlar  (h ara k a tla r)  da  mujassam- 
lashgan  b o ‘ladi.  Inson  u  yoki  bu  h a ra k a tn i  tasavvur  qilishi 
b ilanoq,  xuddi  s h u   narsaning  tabiiy  rav ish da  bajarilishi 
b o s h la n a d i .  M a s a l a n ,  shaxs  q a y s i d i r   a s h u l a n i   d ild a n  
o ‘tkazsa,  u n in g   xirgoyisi  a m a lg a   o s h ir ila d i  yoki  rubob 
t o ‘g ‘risida  tasavvur  qilinsa,  undagi  b a r m o q   harakati  taso- 
difiy ijroga kirishadi va hokazo.
Xayol  shakllari  to ‘g‘risid a  tu sh u n ch a
X a y o ln in g   asosiy  shakli  x ay o lot  y o ki  fantaziya  deb 
nom lanadi,  lekin ch e t el psixologiyasida xayolning sinonimi 
sifatida  q o ila n ila d i.  Fantaziya  inson  o n g id a   in ’ikos  etila 
boshlagandan  e ’tiboran borliqning qiyofasini  o ‘zgartirishga 
y o ‘na!gan b o ‘ladi.  Shuningdek,  fantaziya  insoniyat dunyosi 
u c h u n   m a ’lum   boMgan  omillarga  n isb a ta n   yangi  nuqtayi 
nazar q aror topishiga imkon beradi  h a m d a  badiiy asarlarni, 
ilmiy  bilish jarayonlarini  o ‘zida  m ujassam lashtiradi.
O datda,  bolan in g  asosiy faoliyati o ‘yinga aylana borgan 
sari bog‘cha va kichik maktab yoshi davrida u  jadal rivojlanishi 
bilan  tavsiflanadi.  M a ’lumki,  t a ’kidlan g an   yosh  davridagi 
bolalar  u c h u iv fa n ta z iy a   obrazlari  u la r n in g   o ‘yin  faoliyati 
u c h u n   d a s t u r   t a r i q a s i d a   v u j u d g a   k e l a d i :   b o l a   o ‘z in i 
kosmonavt  sifatida  his  qiladi;  k o n s tr u k to r   rolini  bajaradi; 
o'zin i  pertonaj  xulq-atvori  bilan  taqqoslaydi;  rolli,  sujetli 
o'yinlarda m u ayya n  rollarga kirishadi va  hokazo.
X a y o ln in g   o ‘zi  faoliyatning  h a r   xil  tu rla rid a   tark ib  
topadi  va  faoliyatni  amalga  oshirish  va  uyushtirish  u c h u n  
a lo h i d a   a h a m i y a t   kasb  e ta d i.  B o l a n i n g   xayoli  t a s h q i
335
www.ziyouz.com kutubxonasi


t a y a n c h la r g a   ( o lyin ch oqlarg a)  aso sla n u v c h i  faoliyatdan 
so‘zlar bilan  sodda h am da badiiy ijodiyotni amalga oshirishga 
sharoit tu g ‘diradigan  ichki  faoliyatga o ‘sib o ‘tadi.  Bola nutqni 
egallash  m u n o s a b a ti  bilan  shaxslararo  m uom alaga  kirish- 
gan d an  s o ‘ng  u n in g   xayoli  ham  taraqqiy  eladi.  N u lq   faoli- 
yatining  rivojlanishi  tufayli  bolada  k o ‘rm agan,  eshitmagan 
narsa va  hodisalarni  tasa w u rq ilish   imkoni yaratiladi.  Xuddi 
shu  bois  b o la   c h o 'p l a r d a n   ot,  stu ld a n   harak atlanuvchi 
texnikani  yaratish  imkoniga  ega  b o l a d i .   Bunda  fantaziya 
ijtimoiy tajribaning biri sifatida gavdalanadi.  Badiiy fantaziya 
obrazlari  (B ilm asv o y ,  Buratino,  N o ‘x a tp olvon,  Qorqiz, 
Q o rb o b o ,  J o d u g a r   k a m p ir  va  h o k a z o la r)  ijtimoiy  tajri- 
balarni  o kzlashtirish  va  bilish  vositasi  ekanligi  tadqiqotchi 
p s ix o lo g lar  t o m o n i d a n   dalillab  b c rilg a n .  K a tta   yoshli 
o d a m la r  esa  a tr o f-m u h itn i  va  shaxslararo  munosabatlarni 
faol  ijodiy  izlanishlari  tufayli  o kzgartiradilar.
Orzu  xayol  shakllaridan biridir.  LJ  shaxsning o ‘zi  uchun 
eng  y o q im li  istiqbol  obrazlarini  x a yo lida   (tasavvurida) 
yaratishda g av dalanadi.  Orzu  insonning ehtiyojlari, xohish- 
istaklari,  intilishlari  bilan bevosita bog‘liq b o klib, uni  kelajakda 
faoliyatni  a m a lg a  oshirishga undaydi.
Shaxsning  ijodiy faoliyati  m ohiyatida fantaziya  ishtirok 
etm asd an   iloji  y o ‘q,  chunki  h am isha  h a m   u ning  amaliy 
xatti-harakatlarida xayol jarayonlari  ro ‘yobga chiqavermaydi. 
Aksariyat  ho lla rd a  xayol jarayonlari shaxs amalga oshirishni 
istaydigan  o b r a z la r   shaklida  mujassamlashadi  h am da  ichki 
faoliyat  turiga aylanadi.  Shaxsni  kclajakka  undovchi,  uning 
x o h ish -tilak la rin i  aks  ettiruvchi  o b ra z la r  majmuasi 
orzu 
deyiladi.  O rz u   shaxsning  a trof-m uhitni,  ijtimoiy  voqelikni 
o ‘zgartirishga  y o knaltirilgan  ijodiy  kuchlari  va  intilishlarini 
turm ushga  ta tb iq   etishning  asosiy  shartlaridan  biridir.  Shu 
bilan  birga,  o rz u   shaxsiy  va  ijtimoiy  h ayotni  ilmiy  faraz 
q ilish   e l e m e n t l a r i d a n   h i s o b l a n a d i.   M a m l a k a t i m i z d a  
taraqqiyotni o ld in d a n   k o ‘ra bilish,  oldiga biror aniq  maqsad 
q o ‘ysa va shu  m aq sa d   sari íntilish g‘oyat  m u h im  ahamiyatga 
ega.  S h u n in g   u c h u n   orzu  b atam o m   tugallanishi  m a ’lum
336
www.ziyouz.com kutubxonasi


birsabablarga k o ‘ra kechiktirilgan faoliyatga u ndovchi  motiv 
(sabab)  tariqasida  yiizaga  kelishi  m u m k in .  0 ‘zlari  u c h u n  
zarur  ehtiyoj  his  qilgan  ajdo d larim iznin g   orzulari:  uc ha r 
gilamlar;  oynayi  ja h o n ;  elektr  c h iro g ‘i;  o ‘ziyurar  arava  va 
hokazolar  k o ‘rinishida gavdalanganligini  s h o h id i  b o la m iz .
Badiiy  va  ilmiy  ijodda  fantaziyaning  o ‘rni  t o ‘g ‘risida 
muayyan darajada ishlarqilingan.  M a ’lu m k i,  rassorti  hamda 
y o z u v c h in in g   ijodiy  faoliyatida  is h t i r o k   e tu v c h i  xayol 
obrazlarining  m u h im   xususiyatlari — b u   u n in g   cmotsional 
kechinm alar,  h is-tuyg‘ular bilan  mujassamlashganligidadir. 
Hozirgi  d avrda:  b a d iiy   ijo diyot,  b a d i i y   ta r j im a ,  ilmiy 
ijodiyot,  adabiy qobiliyat va  iste’d od singari  m axsus xayoliy 
j a r a y o n l a r g a   a s o s l a n g a n   h o l d a   t a d q i q o t   i s h la r i  o lib 
borilmoqda.
Hozirgi  y o sh la rim iz  yangi  texnika  v a  texnologiyalarni 
yaratish;  o ‘ziga  xos  kashfiyotlarni  a m a lg a   osh irish,  o'zlari 
y o q t ir g a n   m a s h g ‘u l o t l a r   b ila n   s h u g ‘u ! l a n i s h ,   y u k s a k  
kasbiy m ah o ra tg a  erishish  t o ‘g ‘risida o r z u   qiladilar.  Fan va 
texnika  rivojiga  hissa  q o ‘shish  istagi,  in tilishi,  ularning 
barkam ol  inson  b o ‘Iib  voyaga  yetish larig a  p ux ta   zam in 
hozirlaydi.  K a s b - h u n a r  egasining  bug un g i  kundagi  o b r o ‘- 
e ’tib o r in i n g   o r ti s h i,  m illiy  h u n a r m a n d c h i l i k k a   s h a rt-  
s ha ro itla r  yaratilishi  o ‘z  s o h a sin in g   m a h o r a t l i   kishisiga 
a ylan ishig a  im k o n   t u g ‘diradi.  D o n i s h m a n d l a r i m i z n i n g  
insonni  kasb  u lu g ‘laydi,  degan  fikriga  a m a l   qilish  kasbiy 
tayyorgarlik  dam ja sin in g  yuksalishiga  x i z m a t   qiladi.
Tekshirish  uchun  savollar
1.  X ayol  d e g a n d a   n im a n i tu s h u n a s iz ?
2.  X ayol  q a n d a y  tu rla rga ajratiladi?
3. X a y o l n i n g   ijo diyotdagi  roli  n i m a l a r d a n   ib o r a t ?
4.  X ayol  f e n o m e n l a r i g a  ta v s if b e r in g .
5.  O r z u n i n g   m o h iy a tin i tu s h u n tirin g .
2 2   P s ix o lo g iy a
337
www.ziyouz.com kutubxonasi



Download

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   280   281   282   283   284   285   286   287   ...   291




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish