O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi


bet281/291
Sana27.09.2021
Hajmi
#187097
1   ...   277   278   279   280   281   282   283   284   ...   291
Bog'liq
Psixologiya (E.G'oziyev)

te n d e n s
lo tin c h a  
tendere  degan  s o ‘z d a n   kelib  c h iq q a n )   p s ix o - 
logiyaning tarixiy taraqqiyoti d a v o m id a  har xi! k o ‘rinishlarda 
hukm  surib  kclmoqda.  Analitik  holat  xayolning m a z m u n in i, 
m ohiyatini,  prcdm etini,  asosan,  yangi  mahsullar,  yang ic h a  
obrazlar,  timsollar,  tasvirlar  yaratilishini,  a tr o f -m u h itn in g  
ifodasi,  yangi  bezakli,  jiloli  ek anligini  qayd  qilishni  t a n  
olishdir. Yangilik elementlari,  b a ’zi jabhalarining q o 's h im c h a  
a lo m a tla r  bilan  boyitilishi,  ijod  qilinishi  xayolning  asosiy 
vazifasi ekanligini aks ettiruvchi tendensiya psixologiya fanida 
a k s a r iy a t  ilm iy   m a k ta b la r   t o m o n i d a n   t a n   o l in g a n   v a  
taraqqiyot harakatlantiruvchisi sifatida qat'iy ravishda him oya
www.ziyouz.com kutubxonasi


qilinib kelinmoqda.  Ikkinchi tendensiya biosfera va  neosfera 
t o ‘g ‘risidagi  m a 'l u m o t l a r ,   tas a w u ria r,  t a ’sirlanish,  tim - 
s o lla r,  i jt i m o i y - t a r i x i y   ta ra q q iy o t  d a v o m i d a   q a y ta d a n  
tiklanish  orqali xayol  mahsuli sifatida saqlanib  keladi,  degan 
g ‘oyaga asoslanadi.  Bu tendensiyada obrazlarning tiklanishi, 
saqlanishi,  kuchayishi  yoki  o ‘chm as  iz  tariqasida  uzluksiz 
ravishda  inson  xotirasida,  ko‘z  o 'n g id a  n a m o y o n   b o ‘lishi, 
gavdalanishi  h a yot  va  faoliyat  u c h u n   birlam chi  ekanligi 
isbotlashga harakat qilinadi.  Har ikkala tendensiya ham  xayol 
holatining analitik vazifasini bajarish  imkoniyatiga ega b o ‘- 
lib, o ‘zaro bir-birini  in k o r etish darajasiga olib bormasligini 
taq o zo   qiladi.  S h u n in g   uch u n  ijodiy  xayol  yangi  ob raz ­
larning vujudga  keltirish  bilan  taraqqiyotga  ulush  q o ‘shadi, 
yaqqol  voqelik va  u la rn in g  timsollar haqidagi  m a ’lumotlar, 
chizgilar  tasviri  h a m d a   tasawurlarini  qayta  tiklash  orqali 
insoniyat  bilimi,  tajribasini  boyitadi.
Tiklovchi  xayol  insoniyat  to m o n id an   oldin  yaratilgan 
n a rsa lar  va  h o d i s a l a r   t o ‘g‘risidagi  o b ra z la r,  a x b o ro tlar 
sifatida  qay tad an  joylanishiga  m uhim   ta 's ir  etadi,  o ‘zining 
harakat  tezligi  bilan   h a r  qanday texnika  m o ‘jizasini  dog‘da 
qoldiradi.  H ar ikkala tendensiya uyg‘unlashuvi  orqali  ijodiy 
va  tiklovchi  xayol  turlari  vazifasiga,  ahamiyatiga,  m ahsul- 
dorlik darajasiga o q ilo n a  baho berish  m um k in.
Aks holda  ikki  tendensiya ikki xil talqin,  turlicha yakun, 
o ‘zgacha  m a z m u n ,  a lo h id a   yondashuv,  ustuvorlikka  d a ’vo 
keltirib  chiqarishi  ayni  haqiqatdir.
Xayol analitik ho latdan tashqari sintetik xususiyatga ham 
egadir.  Xayolning  sintetik  holati  ushbu  fe n o m e n la r  orqali 
i f o d a l a n a d i :   a g g l u t i n a t s i y a   ( l o t i n c h a  
ag glutin are — 
y o p ish tirm o q ,  y e lim la m o q   d e g a n   m a ’n o n i   b ild i r a d i )  
m u ay y a n   ta s a v v u rla rn i  bir-biriga  q o ‘shib  yoki  ulardan 
foydalanib,  narsa  va  hodisalarning  yangi  obrazlarini  yara- 
tishdan  iborat xayol  fenom enidir;  giperbolizatsiya (yunon- 
ch a  
huperbole — b o ‘rtîirish,  kuchaytirish  m a ’nosini  angla- 
tadi);  sxematizatsiya  (y u n o n ch a   „
schéma“  — obraz,  shakl 
vujudga  keltirish  d e m ak d ir);  tipizatsiya  (y u n o n ch a   J ip o s
3 3 0
www.ziyouz.com kutubxonasi


iz,  chiziq  deg an   m a ’noni  b ild ira d i)  yoki  tipiklashtirish; 
o ‘xshatm a —  m uayyan  narsalarga  nisbatan   qiyoslash  o rq ali 
m u h im   va  n o m u h im   to m o n l a r i d a n   um um iylikni  ta n l a b  
olishdir.
A g glutinatsiya  obrazlar  (ta s v irlar,  tim sollar)  s in te z -  
lashuvi  ja ra y o n in in g   soddaroq  k o ‘rinishidan  biri  hisob la- 
nib,  insoniyatning  kundalik  h a y o ti  va  faoliyatida  ro ‘y -ro s t 
yaxlitlashtirish  imkoniyati  y o ‘q   xilm a-xil  xislatlar,  fa z i- 
latlar,  sifatlar  va  qism larni  „ q o r i s h i q “  tarzda  ( b ir la s h -  
tirilgan)  shaklda aks ettiradi.  O d a t d a  agglutinatsiya y o rd am i 
bilan  xalq  to m o n id a n   yaratilgan  ertak   timsollari,  a fs o n a  
tasvirlari  y a ra tila d i  yoki  x a y o liy   k o m po zitsiya si  t o ‘q ib  
c h iq a rila d i.  M asalan,  o d a m s i m o n   (boshi  o d a m ,  t a n a s i  
qush)  b ir  jon iv o r,  suv  parisi  (ru sa lk a )  (bosh  va  gavdasi 
o d a m n i k i,  d u m i   baliqniki,  s o c h i   yashil  suv  o ‘t l a r i d a n  
iborat);  kentavr (ot va odam);  pegas  (q an o t va ot)  — qan otli 
ot;  tovuq  oyoqli  uycha;  yetti  boshli  ilon,  ajdaho  (ilon,  o t 
va  q u s h d a n   iborat)  va  boshqalar.
H o zirgi  z a m o n d a   a g g lu tin a ts iy a d a n   texnik,  b a d iiy , 
ijodiyotda  keng  k o ‘lam da  f o y d a la n ilm o q d a ,  c h u n o n c h i ,  
samolyot  amfibiya (yunoncha 

Download

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   277   278   279   280   281   282   283   284   ...   291




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish