O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi

Eshitish sezgilariningfizik sabablari.  Havo t o ‘lqinlarining 
harakati  tufayli  tovush  c h iq a ru v ch i  jism lar  t e b r a n g a n id a  
eshitish  sezgilari  hosil  bo'lad i.  Agarda  musiqaviy  t o v u s h la r  
havo toMqinlarining tekis ritmik  harakatlari  natijasida vujudga 
kelsa,  shovqinlar ularning  n o te k is   harakatlaridan  tu g ‘iladi.
Hid  bilish  sezgilari
Hid bilish sezgilariga hidlarni  his qilish kiradi va ularning 
organi  b u ru n   kovagining  y u q o r i  to m o n i  h iso b la n ib ,  bu  
yerda  hid  bilish hujayralari  h a m d a  sezuvchi  nerv ta r m o q la ri 
joylashgan,  ular  shilliq  p a rd alarda  botib  turadi.
Hidli  m oddalar  sezuvchi  nervni  q o ‘zg‘aydi,  hid  bilish 
markazi  bosh  miya  yarim sharlari  orq a  yuzasining  pastki 
qism ida  mavjud  deb  taxm in  qilinadi.  Hidli  m o d d a la r   h id  
bilish  h u jay ralariga  gaz  h o l a t i d a   t a ’sir  e tib ,  k im y o v i y  
reaksiyalar y o l i   bilan  ularni  q o ‘zgkatadi  (ularning  b a rc h a s i 
bug ‘lanadi va eriydi).  O datda, gaz  holatidagi  hidli  m o d d a l a r  
havo bilan  nafas olish jarayonida burun  kovagiga kirib  keladi, 
natijada  aks  ettirish  holati  hosil  bo'ladi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

T a ’m  bilish  sezgilari  shirin,  achchiq,  n o rd o n ,  s h o ‘r 
singari  mazalarni  his qilish  bilan tavsiflanadi.  Ular m uayyan 
tu rk u m g a   kiritilgan  va  kiritilmagan  xilma-xil  turlarga  ega 
b o i i b ,   narsa  va  m o d d a la rn in g   nomlari  bilan  yuritiladi: 
n o n n in g   mazasi,  q o v u n n in g   mazasi  kabilar.
T a ’m  bilish  sezgilari  tilning  yuzasi  va  tan g ia y n in g  
y u m sh o q   qismida  tashkil  topgan.  Tilning  shilliq  pardasida 
m axsus  t a ’m  bilish  s o ‘rg‘ichlari  mavjud  b o i i b ,   ularning 
tark ibid a  tayoqsim on  hujayraiardan  tuzilgan  maxsus  t a ’m 
bilish  „ k u r ta k la r i“  ( , , s o ‘g ‘o n l a r i ‘k)  b o l a d i .   0 ‘ziga  xos 
xususiyatlari,  sifatlari  b ilan   tafovutlanuvchi  t a 'm   bilish 
s o ‘g ‘onlari  til  yuzasida  b ir tekis taqsimlanmaganligi  uchun 
u n in g   o rq a  qismi  a c h c h i q   m azani,  uchi  shirin  m azani, 
chetlari  esa  nord o n   m az a n i  aniq  sezadi,  lekin  uning  o ‘rtasi 
t a ’m  mazasini t o li q  seza olmaydi. T a ’m bilish so‘g‘onlarining 
hujayrali  qismlarida  m axsu s sezuvchan  nervlarning  chekka 
uchlari joylashgan,  u la r ta 'm  bilish  organidagi  q o ‘zg‘alishni 
b o s h   miyaga  uzatib  t u ra d i,  uning  markazlari  hid  bilish 
markazlariga yaqin joyd ad ir.
T a ’m  bilish  sezgilari  moddalarning  kimyoviy  xossalari 
t a ’sirida  hosil  b o l a d i   va  s o ‘g‘onlar  erigan  m o d d ala r  t a ’siri 
ostida q o kzg‘aladi.
H id  va  t a ’m  bilish  sezgilari  o ‘zaro  ch a m b a rc h a s  bog”- 
langan b o i i b ,   kimyoviy m oddalarning ta ’sir etishi  natijasida 
yuzaga  keladi.  A m m o   ularning  bittasi  kontakt,  ikkinchisi 
distant  sezgilar toifasiga  kiradi.
Teri  sezgilari
Teri  sezgilari  tarkibi  tuyush va harorat  turlaridan  iborat 
b o i i b ,   ularning  b u n d a y   nomlanishining  sababi  —  rctsep- 
torla rning  teri  va  o rg an iz m n ing   tashqi  shilliq  pardalarida 
joylashganligidir.
T uyush  sezgilari  ikki  xil  axborotni  qabul  qilish  imko- 
niyatiga  ega b o i i b ,   u larn in g  birinchisi  tegish  va  tarqalishni 
t u y u s h ,  ikkinchisi  esa  silliq  yoki  g ‘a d ir - b u d u m i   tuyush 
bilan  ifodalanadi.  O d atd a, tana a'zosiga narsalaming tegishini 
220
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

sezish  tashq i  q o ‘z g ‘alish  k u c h a y g a n d a   siq iq n i  sezishga 
aylanadi, u yanada kuchayganda siqiq og'riq sezgisiga ayianadi.
Tu yu sh  sezgilari  organi  —  teridagi  va  ta s h q i  shilliq 
p a r d a l a r d a g i   t u y u s h   t a n a c h a l a r i   d e b   n o m l a n u v c h i  
t a n a c h a l a r d a n   i b o ra t.  T a n a c h a l a r n i n g   i c h i d a ,   q ism a n  
tashqarisida (epiteliyda) tuyush  nervining ch e k k a  tarmoqlari 
m avjud,  u la r  te rid a   va  shilliq  p a rd a la r d a   b ir  tekis  taq- 
simlangan.  U lar barm oqlarning uchlarid a,  til  uch ida,  labda 
zich  joylashgan  boMadi,  shu  bois  sezgirlik  darajasi  bosh- 
qalardan yuksakroqdir.  Qaysi yerda ta n a c h a la r  siyrak b o ‘lsa, 
dem ak,  shu joylarda  sezish  k o ‘rsatkichi  sh u n c h a lik   pastdir.
Psixologiyada  tuyush  tanachalari  va  sezuvchi  nervning 
chekka tarmoqlari  zichligi esteziom etr asbobi yordam i  bilan 
o'lchanadi.  Asbob  keriladigan  ikki  oyoqli  sirkulga o ‘xshash 
b o 'lib ,  u n in g   o ‘zagidagi  d a ra ja la r  o y o q l a r n i n g   uchlari 
o ‘rtasidagi  masofani 
0
‘lchaydi.
Tuyushning aniqlik darajalari: a)  b arm o q  uchlarida  1  mm 
d a n   —  2  m m  gacha,  b) q o ‘1  kaftida  10  m m ,  d)  o rq ad a  60 — 
70  m m   m asofada  bir  y o l a   ikki  o y o q c h a   tegayotganligini 
sezish  m u m k in   (m asofa  kamaysa,  sezgirlik  pasayadi).
Tuyush  sezgilarining markazi  bosh  m iy a   p o ‘stlog‘ining 
orq a d a g i  m a r k a z i y   p u s h ta s id a   j o y l a s h g a n   d e b   t a x m in  
qilinadi.
Tuy ush  sezgilarining  tashqi,  ya’ni  fizik  sababi  — bu 
biro n -bir  narsalarning  teriga  bevosita  tegishidir.
H a r o r a t   se zg ilari  issiq  yoki  s o v u q n i   se z is h   b ila n  
ifodalanadi.  M a xsus  ta n a c h a la r n in g   i c h i d a   issiqni  yoki 
sovuqni  sezuvchi  nervlarning chekk a tarm o q la ri joylashgan 
bo'ladi.
Ularning tashqi sababi  — biron-bir haroratga ega b o Llgan 
qattiq,  suyuq va gazsimon jismlarning tanaga tegib turishidir. 
Issiqni  yoki  sovuqni  farqlash  q o ‘zg‘atu v ch i  harorati  bilan 
badan harorati o lrtasidagi  nisbatga ko‘ra belgilanadi.  Masalan, 
q o ‘zg‘atuvchining harorati b adan  h a ro ra tid a n   past b o l s a  — 
s o v u q n i,  a g a r d a   y u q o ri  b o l s a   —  issiq n i  s e z a m iz ,  his 
qilamiz.