O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi

E — sezgirlikni,  P — q o ‘zg‘atu v chinin g  t a ’sir chegarasi 
m e ’yorini  anglatadi.
Insondagi  hid bilish bitta hujayrasining chegarasi tegishli 
hid  tarqatuvchi  m o ddala r u c h u n   8  m o le k u la d a n   oshmaydi, 
m aza  yoki  t a ’m  sezgisini  hosil  qilish  hid  sezgisini  yuzaga 
keltirishga  q a ra g a n d a   25000  marta  k o 'p r o q   harakat  talab 
qilinadi.
Insonda  k o ‘rish  va  eshitish  an aliza to rla rin in g  sezgirligi 
ju d a  yuksakdir.  S.I.Vavilovning fikricha,  k o ‘z t o ‘r pardasiga 
2 — 8  kvant  y o r u g li k   tushsa,  u  holda  k o ‘rish  hodisasi  yuz 
beradi.  Shu sababdan  to lla qoro ng ‘ilikda y o n g a n   sham ni  27 
km  masofadan  k o ‘ra olish  m um kin.  Biroq n a rsa  tekkanligini 
sezish  u c h u n   ko 'rish  va  eshitishga  q a ra g a n d a   100 —  10000 
ml.  marta ortiq energiya kerak b o ‘ladi.
A n a liz a to r la r   sezg ilarnin g   y u q o ri  c h e g a r a s ig a   h a m  
egadir.  B ilin ar-b ilin m asqo 'zg 'ov ch idan  sezgi  hosil qiluvchi 
minimal  kuchga ega b o ‘Igan qo'zg'atuvchining yuksak darajasi 
mutlaq  chegara  deyiladi.  Retseptorlarga  t a ’sir  qilayotgan 
q o ‘zg‘atu v c h in in g   kuchini  y an a d a   o r tib   b o rish i  retsep- 
torlardan  faqat  o g 'riq   sezgisini  yuzaga  keltiradi.
M utlaq chegaraning m e ’yori sharoitga q a ra b  o'zgaradi: 
inson  faoliyatining  xususiyatlariga,  u n in g   yoshiga,  retsep- 
torlarn in g  fu nksional  holatiga,  q o ‘zg‘a tu v c h i n in g   kuchi 
ham da davomiyligiga b o g liq   holda o ‘zgarishi  m um kin.
Sezgilar  o ‘rtasida  yuzaga  keladigan  farqni  hosil  qilish 
ikki  q o 'z g ‘atuvchi  o ‘rtasidagi  m inim al  farqni  farq  ajratish 
chegarasi deb ataladi.  Nem is fiziolog olimi V e b e r od a m n in g  
o 'n g   va  chap  q o l id a g i   ikkita  narsadan  o g ‘irro g lini  aniqlay 
olish  qobiliyatini  tekshirib,  shunday  xulosaga  keladi:  farq 
ajratish  sezgirligi  m utlaq  xususiyatga  e g a  b o l m a y ,   balki 
nisbiy  xususiyatga  egadir.
Masalan,  100 g.  13,  42 gram m