O 'z b e k is t o n r e s p u r L ik a s L o L iy va o 'r t a m a X s u s t a 'l I m V a z ir L ig I



Download 7,14 Mb.
Pdf ko'rish
bet44/193
Sana04.06.2022
Hajmi7,14 Mb.
#637184
1   ...   40   41   42   43   44   45   46   47   ...   193
Bog'liq
fayl 1020 20210520

M unozara.
T a ’lim iy su h b at b ilim larn i o ’zlash tirish g a zam in ta y y o rlab 
e v ristik ta ’lim iy su h b at an a shu b ilim larn i har to m o n lam a q o 'lla sh g a yordam bersa, 
erk in su h b at bilishdagi m u staq illik n i oshiradi. Shu bilan birga, bilishdagi 
m u staq illik n i riv o jlan tirish g a q aratilg an ta ’lim o 'q u v m a s h g 'u lo tla rin in g har qanday 
turlari, 
sh ak llari 
v a
usu llari 
o 'rta s id a g i 
b ev o sita 
izchillikni 
v u ju d g a 
k e ltirad i.M u n o zara suh b atn in g y a n a d a riv o jlan ish id ir. U ikkita q aram a-q arsh i 
n u q tay i 
n azarn in g
to 'g 'r ilig in i 
isbotlash 
zarurati 
tu g 'ilg a n id a
v u ju d g a 
k e la d i.M u n o z a ra d av o m id a o 'q u v c h ila rn in g fik rlash id ag i x ususiy ch ek lan ish
barh am to p ad i, b ilish g a qiziq ish ortadi v a m u staq il m u lo h aza y u ritish rivojlanadi.
O 'q itish n in g in d u k tiv va d ed u k tiv m eto d la ri
O 'q itish n in g in duktiv v a d ed u k tiv m eto d lari - o 'q u v m ateriali m azm u n in in g
x a ra k te ri v a m an tiq in i y o ritish usulidir.
O 'q itis h n in g in d u k tiv m eto d i — o 'q itu v c h i va o 'q u v c h in in g turli v arian tlard ag i 
fao liy atid ir. B u n d a o 'q itu v c h i a w a l d alillarn i tu sh u n tirad i, ta jrib alarn i, k o 'rsa tm a li 
q o 'lla n m a la rn i n am o y ish q ilad i, u m u m lash tirish va tu sh u n ch alarn i ta ’riflash
104


b o 'y ic h a m ash q lar bajarishni tashkil etadi. O 'q u v c h ila r oldin xususiy faktlarni 
o 'z la s h tira d ila r, 
keyin 
x ulosalar 
chiq arad ilar 
v a
o 'q u v
m aterialini 
u m u m lash tirad ilar. 
Y oki 
o 'q u v c h ila r 
o ld ig a 
xususiy 
qoidalardan 
um um iy 
xu lo salarg a ch a 
m ustaqil 
m ushohada 
yuritishni 
talab 
qiladigan 
m uam m oli 
to p sh iriq la r q o ‘yiladi. O 'q u v c h ila r esa d alillar u stida m ustaqil holda fik rlay d ilar va 
teg ish lich a x u lo salar ch iq arad ilar ham da um um lashtirish qiladilar.
D eduktiv m etod — o 'q itu v c h in in g avval um um iy qoidalarni, ta ’ritlarn i aytishi, 
keyin asta-sek in xususiy hollarni, m uayyan vazifalarni keltirib chiqarish usulidir. 
B u n d a o 'q u v c h ila r um um iy qoidalarni idrok etadilar, form ulalarni o 'z la sh tira d ila r, 
keyin esa ulardan kelib chiqadigan natijalarni egallavdilar. A gar m ana shu m etodlar 
taq q o slan sa, o 'q u v c h ila r m a ’lum m ushohadalarni keltirib chiqaradigan faktlar va 
m aterialni o 'z la sh tirish la rig a k o 'ra
induktiv 
m etod 
foydaliroqdir. 
M asalan, 
o 'q itu v c h i m atem atik m asalaning yechim ini yoritadi, keyin o 'q u v c h ila rg a ana shu 
xildagi m asalani m ustaqil holda vechishni tavsiya qiladi. lekin bunda fikrlash tez 
rivojlanm aydi va m aterialni o 'rg a n ish g a k o 'p vaqt ketadi. D eduktiv m etod 
m aterialni tezroq o 'tis h g a vordam beradi va bunda m avhum fikrlash faolroq 
rivojlanadi. O 'q itish n in g induktiv va deduktiv m eto d larid a uning o g 'z a k i, 
k o 'rsa tm a ii va am aliy m etodlari, shuningdek, reproduktiv yoki m uam m oli izlanish 
m etodi ham q o 'lla n ila d i. T a 'lim n in g reproduktiv xarakteri, asosan, o 'q u v ch ilarn in g
ijodiy faoliyatidir. F ikrlashning xarakteri - o 'q itu v c h i bergan o 'q u v axborotini 
fao lro q idrok etish v a eslab qolish, o 'q itish n in g o g 'z a k i, k o 'rsa tm a ii va am aliy 
m eto d larid an
ham d a 
usullaridan 
foydalanm ay, 
m azk u r 
m etodlarni 
q o 'lla b
b o 'lm a y d i. R eproduktiv m etodda o 'q itu v c h i faktlarni, isbotlarni, tu shunchalar 
ta ’rifini to 'l a bayon qiladi, asosiy m asalaga alohida e ’tib o r beradi. O 'q itish n in g
rep ro d u k tiv m etodida к о 'rsatm alilik ham q o 'lla n ila d i. R eproduktiv y o 'sin d a g i 
am aliy ishlar o 'q u v c h ila rn in g nam una b o 'y ic h a ilgari yoki e n d ig in a o 'z la s h tirilg a n
bilim larni q o 'lla sh i b ilan farqlanadi. A m m o bunday ishlarda bilim larni m ustaqil 
holda boyitish am alga oshm aydi. O 'q itish n in g m uam m oli 
izlanish m etodi 
m uam m oli ta ’lim da q o 'lla n ila d i.
105



Download 7,14 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   40   41   42   43   44   45   46   47   ...   193




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish