O 'z b e k I s t o n r e s p u b L i k a s I o L iy va o 'r t a m a X s u s



Download 12,43 Mb.
Pdf ko'rish
bet350/450
Sana17.09.2021
Hajmi12,43 Mb.
#177156
1   ...   346   347   348   349   350   351   352   353   ...   450
Bog'liq
31mehnattalimioqitmetpdf копия

Tayanch  iboralar: 

Fan  o ‘qituvchisi  shaxsi,  s in f  rah bari,  qobili- 

yat  va  qiziqish,  kasblar  va  m utaxassisliklar,  psixologik-pedagogik 

m aslah at,  m e h n a t  faoliyati,  b ilim la ri  va  mayllar,  kasb  tarbiyasi, 

a m aliy  kasbiy  ko‘n ik ish ,  tashxis  m arkazlari.

1. 

0 ‘qituvchining  sh a x si,  fan 

0

‘qituvchilari,  sin f  rahbari,  o ‘quv 



ishlari  bo‘yicha  ilmiy  mudirning  kasb  tanlashdagi  roli.

Kasbga  yo‘naltirish  ishini  am alga  o s h ir is h n in g   u m u m iy   bos- 

qichida  m a k ta b   tiz im i  dastlabki  bosqich  hisoblanadi.

Kasbga  yo‘naltirish  ishi  m a k ta b  j a m o a s in i n g   vazifalaridan:

—  sh a x sn in g   m a ’n a n   yetuk,  yu k sa k   m a ’naviy-axloqiy  fazilat- 

larga  ega  b o ‘lgan  fu q aro larn i  tarbiyalash d an;

—  b o sh la n g 'ic h   kasbiy  m a la k a la rn in g   m uayyan  darajasini  egal- 

lagan  bo'lg'usi  malakali  m utaxassisni  tayyorlashdan;

—  h a m   shaxsiy  m e h n a t,  h a m  j a m o a   m eh n a ti  m uayya n  ta s h k i-  

lotchilik  m ala k ala rin i  s h a k lla n tiris h d a n   iborat.

Kasb  egallashgacha  b o ‘lgan  tayyorgarlik  m a k ta b   yosh la rin i 

m oddiy  ishlab  ch iq a rish   sohasida  m eh n a tg a   h o z irla s h n in g   u m u ­

miy  qism i  b o ‘lib  qoladi.  Z a r u r   p o litex n ik   tayyorgarlikni  olgan 

yigit  yoki  qiz  ishlab  c h iq a rish   kasbini  tez  egallaydi,  b u n d a   kasb- 

h u n a r   t a ’lim i  tiz im i n in g   keyingi  h a m m a   b o sq ic h la rid a   kasbiy 

m a ’lum ot  yoki  oliy  m a 'l u m o t   olish  jara y o ni jad a lla sh a d i.

0 ‘qu vch ilarni  kasb  ta n la s h g a   tayyorlash  b u tu n   p e da gogla r  j a ­

m o asin in g ,  o ta - o n a la r ,  tash k ilo t  va  k o rx o n ala r ja m o a tc h ilig in in g  

ko'p   villik  t a ’lim -tarbiya  ishidir.  Yoshlarni  m a ’naviy-psixologik 

j ih a td a n   m eh n a t  faoliyatiga  tayyorlashga  shaxsni  h a r  t o m o n l a m a  

kam ol  t o p tiris h n in g   o 'z a ro   b o g i i q   jara y o n i  deb  qaraladi,  bu  j a -  

rayonda  qobiliyat  va  e 'tiq o d   bilan  birga  o 's m i r n in g   shaxsi  h a ra - 

ka tlantiruvchi  kuch  sifatida  n a m o y o n   b o ‘ladi.

Qobiliyat  va  qiziqishlarni  s h a k lla n tiris h n in g   politexnik  a s o s ­

lari  va  m a k ta b   yoshlari  b o s h la n g 'ic h   kasbiy  tayyorgarligini  ken- 

gaytirish  bilan  uzviy  bog'Iiq  bo'lishi  ishchi  kasblarini  egallashga 

y o 'n a ltiris h n in g   hal  qiluvchi  shartidir.

T a ’lim  va  kasbga  yo'naltirish   bilan  qo'shilgan   u n u m li  m e h ­

n a td a   m u n ta z a m   q a tn a s h ish   en g  ko'p  pedagogik  sa m a ra   beradi.

346



U m u m iy   o ‘rta  t a ’lim   m a k ta b la r in i  t a m o m l a b   yoki  k a s b -h u n a r  

kollej  t a ’lim i  tu z ilm a s id a ,  o ‘quv  tex n ik   m a r k a z la rid a   z a r u r   tay- 

y o rgarlik da n  o 'tib ,  ishlab  ch iq a rish   so h a la rid a   d a rh o l  ishlay  b osh- 

lagan  y o s h la r n in g   soni  yil  sayin  ko'payib  b o r m o q d a .

M a k ta b d a   kasbga  yo‘n a ltirish   sohasidagi  h a m m a   is h la rn in g  

bir-birig a  m uv o fiq la sh tirilish in i  t a ’m in la s h   m a q s a d id a   m a k ta b  

rahba ri  raisligida  kasbga  yo‘n a ltiru v ch i  kengash  tuziladi.

K en g a sh   tarkibiga 

m a k ta b  

r a h b a r in in g   tarbiyaviy  ishlar 

b o 'y ic h a   m uo v in i,  kasbga  yo ‘n a ltiruv ch i  o 'q u v - m e t o d ik   xona 

m u d iri,  psixolog,  m e h n a t  t a ’lim i  o'qituvchisi  va  b o s h q a la r   ki- 

radi.  0 ‘q u v c h ila rn in g   ijtimoiy-foydali,  u n u m li  m e h n a t in i   k a s b ­

ga  y o 'n a ltiru vc hi  shaxslar  qatoriga  o ‘qituvchi  yoki  ta s h k ilo tc h i, 

b itiruvc hi  s in f l a r n i n g   s in f  rah b a ri,  m a k ta b   k u tu b x o n ac h is i,  m a k ­

ta b   o 'q u v c h ila r  ta s h k ilo tin in g   vakillari,  m a k ta b   vrachi,  o t a - o n a ­

lar  q o 'm it a s i n in g   a'zolari,  h o k im iy at  va  xalq  t a 'l i m   b o ‘lim lari, 

tash x is  m ark a zla ri  vakillari  kiradi.

Kasbga  y o 'na ltiru vc hi  k e n g a sh n in g   vazifalari  kasbga  yo'nal- 

tirish  b o 'y ich a   u m u m m a k t a b   va  s in f la r n in g   ta d b irla rin i  reja- 

lash tirish   va  tashk il  q ilish d an ,  kasbga  y o'n a ltirish  ishiga  oid  ilg'or 

tajriba  m a ’lu m o tla r in i  yig'ish,  u m u m la s h tir is h   va  o m m a la s h -  

t ir is h d a n   iborat.  K asbga  y o 'na ltiruv c h i  kengash  t u m a n   o'quv- 

te x n ik   m ark a z la ri,  xalq  noiblari  t u m a n   h o k im iv ati  h u z u rid a g i 

y o s h la rn i  kasbga  yo 'n a ltirish  va  ishga  jo y lashtirish   komissiyasi, 

k a s b - h u n a r   k o lle jlarining  t a ’limi  tu zilm a sid a g i  o 'quv  m u assa sa- 

lari,  k o rx o n a la r  va  tash k ilo tla r,  o 'q u v c h ila rn in g   o t a - o n a la r i   bilan 

aloqa  bo g 'lab  turadi.

Kasbga  y o 'n a ltirish   ishini  rejalashtirgan  c h o g 'd a   kengash 

m a h a l li y   s h a ro itla rn i  va  m a k ta b   ish in in g   o'ziga  xos  xususiyat- 

larini  hisobga  olishi  lozim.  K e n g a s h n in g   kasbga  y o 'na ltirish  ish 

rejasi  m a k ta b   t a ’lim -ta rb iy a   ishi  u m u m m a k t a b   rejasining  tarkibiy 

qism idir.

Kasbga  yo 'naltirish   k e n g a sh in in g   majlislariga  t u m a n   o'quv- 

te x n ik   m ark a zla ri  x o d im lari,  m uassasalar,  yaqin  jo y la sh g a n   kor- 

xona,  k a s b - h u n a r   kollejlari,  oliy  o 'quv  y u r tl a r i n in g   vakillari, 

balo g'atga  e tm a g a n la r   ishi  b o 'y ich a   komissiya  a ’zolari  va  m e h n a t 

r esu rsla rid a n   foydalanish  o r g a n la r in in g   vakillari  t a k l if  qilinadilar.

O 'q u v c h ila r n i kasbga yo'n a ltirish ishini o 'tk a z g a n  c h o g 'd a  m a k ­

ta b   x o d im la ri  va  m a k t a b   m a ’m u riy a tin in g   vazifalari  o 'q u v c h ila rn i 

kasbga  y o 'na ltirish ga   oid  y o 'riq n o m a la r,  b u yru qlar,  q a ro rla r  bilan

347



ta n is h is h d a n ,  ilm iy - m e to d ik  adabiyotni  o i'g a n is h d a n ,  chiq a rilg a n  

m eto d ik   tavsiy ano m alarn i  o ‘rg an ish   va  o 'z  ishlarida  foydalanish- 

d a n   iborat.

S i n f   r a h b a r in in g   vazifalari  avvalo  o 'q u v c h in in g   s hak lla- 

nayotgan  shaxsini,  u n in g   m ayllari,  qiziqishlari,  qobiliyatlarini 

c h u q u r  va  h a r   to m o n l a m a   o 'r g a n is h d a n   iborat.  Bu  s o h a d a   unga 

fan  o'q ituvchilari,  o t a - o n a la r   b ilan  suhbatlar,  savol  varaqasini 

to 'ld irish   va  o 'q u v c h in in g   shaxsiy  tav sifnom asini  to 'ld irg a n   h o l­

da  uni  m u n ta z a m   ravishda  kuzatish  y ord am   beradi.  S in f   rahbari 

o 'q u v c h in in g   shaxsini  o 'r g a n is h   negizida  m uavya n  d a s tu r   asosida 

bir  m aq sa d g a   qaratib  kasbga  yo 'n a ltirish   ishini  olib  boradi.  B u n ­

da  dars  so atla rid an ,  fakultativ  m a s h g 'u lo tla rd a n   va  e kskursiyadan 

foydalanadi.  Kasbga  yo 'n altirish   ishi  o 'q u v c h ila rn in g   o ta - o n a la r i 

bilan  m u s ta h k a m   a lo q a d a   o 'tk az ila d i.

O 'q u v c h ila r  yiliga  bir  m a r ta   savol  varaqasini  to'ldiradi.  B u n - 

d a n   m aq sa d   o 'q u v c h ila rn in g   hayotiy  rejalarini  aniqlab   olishdir. 

S in f   rah barlari  savol  varaqasi  asosida  o'quv  vili  oxirida  k a s b ­

ga  yo'n altiru vch i  m a k ta b   kengashiga  to p sh irish   u c h u n   u  yoki 

bu  kasbni  ongli  ravishda  ta n la g a n   yoki  z a ru r   m ala k a   darajasi 

bo'yich a  kasb  egallagan  h a m d a   o'qish  va  ish  xususidagi  o 'z  is- 

ta k la rin i  bildirgan  9 - s i n f  o 'q u v c h ila rin in g   ro'yxatlarini  tuzadilar.

O 'q u v c h ila r  m e h n a t  t a ’limi  d a rsla rid a   m e h n a t n in g   h a r  xil  tur- 

lariga  oid  b ilim la rn ig in a   olib  qolmav,  shu  bilan  birga  o'z  faoli- 

yatlari  jara y o n id a   m axsus  m ala k ala rg a   h am   ega  bo'ladilar,  o'z 

qobiliyatlarini  rivojlantiradilar,  m e h n a td a   o'z  k u c h la rin i  sinab 

ko'radilar.  Shu  b o isd a n   m e h n a t   ta 'lim i  o'qituvchisi  m e h n a t  darsi- 

ni  s h u n d ay   tash kil  qilishi  kerakki,  toki  h a r   bir  o'quvchi  m e h n a tn i 

sevishni  o 'rg an ib   olsin,  o d a m la rg a   n a f   keltiradigan  bo'lsin,  ish 

ja ra y o n id a n   va  u n in g   n a tija la rid a n   zavqlansin.

M e h n at  o'qituvchisi  o 'z  ishida  bilim   va  m ala k an i  egallashda 

o'q uv ch ilarga  eng  ko'p  faollik  va  m u sta q illik n i  ta'm in la y d ig a n   ish 

shakllari  va  m e to d la r id a n   foydalanishi  lozim.  A m aliy  laboratori- 

ya,  o 'q u v -ishlab   ch iq a rish   ishlari.  ishlab  ch iq a rish   ekskursiyalari, 

ishlab  chiq arish   tajribasi  sh u n d a y   ish  shakllari  va  m etodlari  j u m -  

lasiga  kiradi.  Bu  ishlar  m ustaqil  kuzatishlar,  tajribalar,  tahlillar, 

h isob-kitoblar,  ishlab  c h iq a rish   va  ijodiy  vazifalarni  hal  qilishni 

h a m d a   bevosita  ijtimoiy-foydali,  u n u m li  m e h n a tn i  o 'z  ichiga  ola- 

di  (yu q o rid a   aks  e ttirilg a n   b o b d a   bu  h aq id a   batafsil  m a ’lu m o t 

berilgan).

348



M e h n a t  o'q ituvchisi  m e h n a t  t a ’lim i j a r a y o n id a   kasb  qilib  olin- 

g a n   m e h n a t   t o ‘g ‘risidagi  m a ’lu m o tla r n i  a n iq   m a v z u la rn i  o ‘rganish 

b ilan  m an tiq iy  b o g ‘lashi  m u m k i n .  C h u n o n c h i ,  fizika  f a n in in g  

e le k tro te x n ik a   b o ‘lim in i  o ‘rg an g an   c h o g ‘da   o ‘qituvchi  elektr  quv- 

v a tin in g   a h a m iy a tin i,  u ni  ishlab  ch iq a rish   h a m d a   iste ’m olchiga 

y etk a z ib   berish  u s u lla rin i  k o ‘rsatishi,  s h u n in g d e k   u sh b u   t a r m o q  

kasblari  u c h ta   k a tta   g u r u h g a   b o ‘lin is h in i  tu s h u n tirib   berishi 

m u m k i n .  Birinchi  g u r u h g a   e le k tro te x n ik a   u s k u n a la r i,  m a s h i- 

n a la ri,  a p p a ra tla ri  va  a sb obla rin i  ishlab  c h iq a ris h   bilan  b o g l i q  

k a s b la r  (elektro tex nik a  m a s h i n a la r i n i   yig'uvchi  slesar,  sozlovchi 

slesar,  o'ro v ch i  elektro m o n ty o r,  izolyatsiya  qiluvchi  va  shu  kabi- 

lar);  ik k in c h i  g u ru h g a   elektr  qu v v atin i  uzatish   bilan  b o g ‘liq  k a s b ­

lar  ( p o d s ta n s iy a la r n in g   e le k tro m o n ty o ri,  elektr  ta r m o q la r i n i   ish- 

latuvchi  e le k tro m o n ty o r  va  shu  kabilar);  u c h in c h i  g u r u h g a   elektr 

q u v v a tid a n   foydalanish  bilan  bog'liq  kasblar  (elektrom ontajchi 

slesar,  t a ’m irc h i  e le k tro m o n ty o r  va  shu  kabilar)  kiradi.

0 ‘q u v c h ila rn i  kasbga  yo‘n a ltirish d a   o ‘q itu v c h in in g   shaxsi  ju d a  

katta  a h a m iy a t  kasb  etadi.




Download 12,43 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   346   347   348   349   350   351   352   353   ...   450




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish