O 'z b e k I s t o n r e s p u b L i k a s I o L iy va o 'r t a m a X s u s



Download 12,43 Mb.
Pdf ko'rish
bet353/450
Sana17.09.2021
Hajmi12,43 Mb.
#177156
1   ...   349   350   351   352   353   354   355   356   ...   450
Bog'liq
31mehnattalimioqitmetpdf копия

1.  Mezonning  ilmiyligi.  Bu  m e z o n n in g   m ohiyati  s h u n d a n   ibo- 

ratki.  o 'q u v e h ila rn i  kasbga  yo'naltirish  m a z m u n id a   ijtimoiy  va 

ilm iy -te x n ik a   taraqqiyoti  y u tuq lari,  sh u n in g d e k   faoliyatning  h ar 

xil  turlari  uch u n   sh a ro itla r  yaratish  h a m d a   p olitexnik  b ilim la rn i 

va  u i n u m m e h n a t   m a la k a la rin i  s h a k lla n tirish ,  shaxsni  h a r  t o m o n -  

lam a  tarbiyalash,  s h a x sn in g   kasbiy  iste'dodlari,  qobiliyatlari  va 

q iziq ish larini  a n iqlash   va  rivojlantirish  aks  etadi.

2.  Yuksak  ilmiy-amaliy  ahamiyatlilik  mezoni.  A n a   shu  m e- 

zonga  asoslanib,  kasbga  yo'naltirish  m a te ria lla ri  m a z m u n ig a  

fan  va  a m a liy o tn in g   h a m m a   e 'ti r o f   qilgan  y u tu q la rin i,  obyektiv 

fanlararo  aloqaga  va  a m a liy   q o 'lla n ish ga   ega  bo'lgan  p o litex n ik  

yo'nalish d ag i  texnikaviy  m a i u m o t l a r n i   kiritish  lozim.

3.  Hammabop  mezon.  M a z k u r   m ezonga  asosan  o 'q u v e h ila rn i 

kasbga  y o 'naltirish   m a z m u n i  u la rn in g   yosh  xususiyatlariga  niu- 

vofiq  bo'lishi  kerak.

4.  Oqilonalik  mezoni.  Bu  m e z o n n in g   m ohiyati  shuki,  kasbga 

yo 'naltiruvchi  m a te ria lla rn in g   hajm i  o 'q u v chilarga  j u d a   ko'p,  or- 

tiqeha  ish  to p sh irm a y ,  shu  m a te ria lla rn i  o 'rg a n is h   u c h u n   ajratil­

gan  vaqt  m iq d o rig a   m o s  bo'lishi  lozim.



5.  Uzyiy  o'zoro  bog'liqlik  mezoni.  Ushbu  m e z o n n in g   m ohiyati 

s h u n d a n   iboratki,  professiografik  m a te ria lla r  tabiiy  ravishda  dars 

va  tarbivaviy  tad b irla r  m a z m u n ig a   kiritilishi,  b u lar  zo'rlab   qabul 

qildirilm asligi  va  lo 'n d a   bo 'lishi  kerak.



Kasb tanlashga yo'llash komissiyalarini tashkil qilish; o'qituvchilar 

bilan  metodik  ishlarni  tashkil  qilish;  o'quvchilar  bilan  ish lash;  ota- 

onalar  bilan  ishi ash.

Kasbga  yo'naltiruvchi  o 'q uv -m eto d ik  xonani  tashkil  qilish- 

da  va  u n in g   ishiga  y o rdam lash ish d a  m eh n a t  ta'lim i  o'qituvchisi 

katta  a h am ivat  kasb  etadi.  K o'pgina  m ak ta b la rd a   m e h n a t  t a ’limi 

o'qituvchilari  ana  shunday  x on alarn ing   tashkilotchilari  hisobla- 

nadilar.  M aktabd agi  kasbga  yo'naltiruvchi  o 'q u v -m e to d ik a   xonasi

354



o 'q u v c h ila rn i  kasbni  ongli  ravishda  tan la sh g a   tayyorlash  sohasida 

u lar  bilan,  o ta - o n a la r   bilan  m u n ta z a m   ish  olib  borish  u c h u n ,  shu- 

n in g d e k  kasbga yo'naltirish ishini ado  e tis h d a o 'q itu v ch ilarg a , korxo- 

n a la r n in g   x o d im larig a   m etodik  y o rd am   berish  u c h u n   xizm at  qila­

di.  Shu  sa b a b d a n   x o n a n in g  jih o z la n ish i  va  vaziyati  o 'q u v c h ila rn in g  

m u a y y a n   psixologik  kayfiyatini  k o 'tarishg a  k o 'm ak la s h is h i,  bu  yer- 

da  u la rn i  qiziqtiruvchi  savollarga javob  olish  im koniyati  yaratilishi, 

xonaga  kelish  ehtiyojini  tu g'dirishi  m u h im d ir.

K asbg a  y o 'n a ltirish   x o n a s in in g   ish  m a z m u n i:

—  ish la b   c h iq a r is h n i n g   turli  t a r m o q la r i   to 'g 'ris id a   o 'q u v c h ila r ­

ni  x a b a rd o r   qilish,  eng  k o 'p   tarq a lg a n   k asblar  bilan  u la rn i  ta- 

n ish tiris h n i;

—  o 'q u v c h il a r n i n g   m e h n a t  faoliy atin in g   m u a y y a n   tu rla rig a   oid 

qiziqishla ri,  m ayllari  va  qobi 1 iyatlarini  a n iq la s h   h a m d a   rivojlan- 

t i r i s h n i ;

—  o 'q u v c h ila rd a   sh a x sn in g   tegishli  psixofiziologik  xislatlariga 

m os  b o 'lg a n   va  j a m iy a t n in g   kad rlarg a  b o 'lg a n   tala b -e h tiy o jla rin i 

h isobga  o lad ig a n   kasbiy  n iy atla rin i  s h a k lla n tiris h n i;

—  kasb  ta n l a s h ,  ishga  jo y la sh ish   va  o 'q is h n i  davom   ettirish 

m a s a la la ri  y u z a sid a n   o 'q u v c h ila r  u c h u n   p e d a g o g ik   m a s la h a tla r  

ta s h k il  q ilishn i;

—  o 'q itu v c h ila r   va  b osh qa  x o d im la r   b ilan  m e to d ik   ishlar  olib 

borish  ( p e d a g o g ik   o 'qishlar,  m a ’ru za lar,  s e m in a rla r,  yakka  ta rtib - 

dagi  m a s h g 'u l o tl a r   o 'tk az ish )n i;

—  o 'q u v c h ila r n i  kasbga  y o 'n a ltirish g a   oid  ilg'or  ta jrib a n i  o 'r g a ­

nish   va  u m u m l a s h t ir i s h n i ;

—  o t a - o n a l a r   bilan  ish  olib  bo rish   (y ig'ilishlar,  m a ’ruzalar, 

u c h ra s h u v la r,  y akka  tartib d ag i  m a s la h a tla r   o 'tk a z is h )n i;

—  o 'q u v c h ila rn i  kasbga  y o 'n a ltiris h   m a sa lala ri  y u z a sid a n   m e h ­

nat j a m o a la r i   va ja m o a tc h i li k   bilan  a lo q a n i  a m a lg a   o s h irish n i  o'z 

ichiga  oladi.

A n a   shu  ish la rn i  olib  borish  u c h u n   kasbga  y o'n a ltirish  xona- 

larida,  o d a td a ,  ikki  b o 'lim d a n :  ax b o ro t  va  m e to d ik   b o 'l im la r d a n  

iborat  ekspozitsiya jih o z la n a d i.

A x b o ro t  b o 'lim id a   o 'q u v c h ila rn in g   kasb  ta n la s h ig a   k o'm ak - 

la s h a d ig a n   m a ’lu m o tla r   bilan  p edagoglar,  o 'q u v c h ila r   va  u la r n in g  

o t a - o n a la r i   h a q id a   m ate ria lla r  to 'p la n a d i.

M e to d ik   b o 'lim d a   o 'q u v c h ila r  va  u l a r n i n g   o t a - o n a la r i   bilan 

kasbga  y o 'n a ltiris h   ishini  olib  b o r is h n i  tas h k il  qilishga,  u n in g

355



shakl  va  m eto d la rig a   oid  o ‘qituvchilar  u ch u n   tavsiyalar  b erilgan 

bo'ladi.


Kasbga  yo‘naltirish   xonasiga  quyidagi  m a z m u n d a g i   m a t e r i a l ­

lar  qo'yiladi:

—  atoqli  j a m o a t  arbo b lari,  olim lar,  yozuvchilar,  p e d a g o g la r  va 

shu  k a b ila rn in g   m e h n a t  va  kasb  tan la s h   ha qid a   bildirgan  fikrlari; 

shu  sohaga  oid  davlat  hujjatlarid an   o lin g a n   nusxalar;

—  «Kasbni  to ‘g ‘ri  ta n la s h   n i m a n i   bildiradi?»,  «T anlangan  kasb 

to m o n id a n   q a n d a y   talab lar  q o ‘yiladi?»,  «Kasb  ta n la s h d a   xato 

qilm aslik   u c h u n   n i m a la r n i   bilish  kerak?»,  «Shifokor  m a s la h a t- 

lari»  (kasb  tan la s h g a   to'g 'ri  k elm aydigan  fikrlar  haqidagi  stend), 

«Psixolog  m aslahati»  (o'z  kasb  t a n la s h in i  tu s h u n g a n lik   t o ‘g ‘risida, 

qiziqishlar  va  q ob iliyatlarni  rivojlantirish  haqida);

--  m a ’l u m o t n o m a   m ateriallari:  «O'qish  u c h u n   qaysi  joyga  b o -  

rish  kerak?»  (qishloq  k a s b - h u n a r   kollejlari,  oliy  o ‘quv  y u rtla ri 

to 'g 'risid a ,  b ularga  qabul  qilish  sh a rtla ri,  b u la rd a   egallash  m u m ­

kin  b o 'lg an   kasblar  va  m u tax assislik lar  h a q id a   m a ’lum otlar), 

«Ishlash  u c h u n  

qaysi  jo y g a 

borish  kerak?»  (ishlab  c h iq a rish   kor- 

x o n a la rin in g   yetakchi  kasblari,  sh ah ar,  t u m a n ,  viloyatlar  m u hto j 

b o 'lg a n   kasblar  t o ‘g'risida  m a ’lumotlar);  p rofessiogram m alar;

—  « O ta - o n a l a r i n g iz n i n g   kasblari»  ( o ta - o n a la rd a n   ishlab  c h iq a ­

rish  ilg'orlari,  ra ts io n a liz a to rlar  to 'g'risida  yorqin,  m aro q li  h ik o - 

yalar),  «Biz  tan la yotg a n   vo'llar»  (m a k ta b la rn i  bitirib  ch iq u v c h i- 

lar,  u la r n in g   m e h n a t d a   e rish g a n   m uvaffaqiyatlari  haqida),  «Yo'l 

k o 'rca tu v c h ilarim iz»   (ishlab  chiq arish   k o rx o n a la rn in g   ilg'or  ish- 

chilari  to'g'risida).

B u n d a n   tas h q a ri,  xonaga  a s b o b - u s k u n a la r n in g   m ake tla ri, 

tayy o r  m a h s u lo t  n a m u n a l a r i   q o ‘yilgan  bo'lishi  m u m k in .

A udiovizual  a x boro tni  tash kil  qilish  u c h u n   xona  t a ’lim n in g  

texnikaviy  vositalari  kin o p ro y e k to rlar  va  slaydo-proyektorlar, 

k o m p y u te r   vositalari,  k in o film la r   va  slaydlar,  k in o e k r a n ,  m ag - 

nitofonlar,  m usiqali  va  m agnitli  m ateriallari  b o 'lgan  fonoteka, 

videotekasi  b o ‘lgan  v id e o m a g n ito fo n la r  bilan  jih o z la n a d i.

X o n a d a  

m a ’n a v iy -a x lo q iy  

m a ’l u m o t n o m a l a r ,  

i l m i y - o m -  

m a b o p   k i to b l a r d a n   va  tegishli  bad iiy   a d a b iy o td a n   ibo ra t  k u - 

t u b x o n a ,  r o 'z n o m a la r ,  o y n o m a l a r   a lb a tta   b o 'lis h i  k erak.  B a ’- 

z an  x o n a la r d a   kasbga  y o ‘n a ltir is h g a   oid  b iblio g ra fiy a   t u z a d ila r , 

b u n d a n   o ‘q u v c h il a r   h a m ,  o ‘q itu v c h ila r   h a m   fo y d a la n is h la r i 

m u m k i n .

356



M a m la k a td a g i  kasbga  y o 'n a ltiru v c h i  bir  q a n c h a   o 'q u v - m e t o -  

d ik  x o n a la r n in g   ish  tajribasi  sh u n i  k o 'rsa ta d ik i,  x ona  m a te ria lla - 

rin i  faol  o'z la s h tiris h   va  u la rd a n   foydalanish  u c h u n   shu  x o n a la r- 

d a   o 'q u v c h ila rd a n   m a s la h a tc h i  y o 'lb o sh c h ila r  rolini  ba ja radiga n 

faollarni,  s h u n in g d e k   m a k t a b la r n in g   yu q ori  s i n f   o 'q u v c h ila ri, 

bitiruvchilari,  o ta - o n a la r ,  ishlab  c h iq a rish   t a ’limi  ustalari,  ish ­

lab  c h iq a rish   p e s h q a d a m la r i,  ishlab  c h iq a ris h   k orxo nalari  kich ik 

m u taxassislari,  m a k t a b   o 'qitu v ch ilari  ish tirok ida  m a ’r u z a c h il a r  

g u r u h i n i   tashkil  qilish  m a q s a d g a   muvofiqdir.

Kasbga  y o 'n a ltiru v c h i  m a k t a b   o 'q u v - m e t o d ik   x o n a s in i  tash k il 

qilish da  o 'q u v c h ila rn in g   o 'zlari  katta  e ’tib o r berishlari  lozim.  U la r 

m e h n a t  o'qituvchisi  rah barligid a  x o n a n i  jih o z la s h d a ,  e k sp o n a tla r 

yig'ish,  saqlash  u c h u n   planshetlar,  tag lik la r  va  shu  ka bilarni  tay- 

yorlashda  y o rd am   b e ris h la ri  m u m k i n .  Kasb diagnostikasi  b o 'y ic h a  

a s b o b la r  tayyorlash  ja r a y o n i  bolalarda  katta  qiziqish  tu g 'd ira d i.

8—9 - s i n f la r n in g   o 'q u v c h ila ri  s an oat  n a m u n a l a r i n i   asos  qilib  olib, 

a n a   s h u n d a y   k o n stru k s iy a la rn i,  te x n ik a   o b y e k tla rin i  yara tish lari 

m u m k i n .  B a’z an  m a k t a b   o 'q u v c h ila ri  y a ratg an  a s b o b la r  s a n o a t- 

d a   yasalgan  a s b o b la rd a n   h a tto   u stu n   tu ra d i.  O 'q u v c h ila r   o'zlari 

y a ra tg an   d iag n o stik a   u s k u n a la r id a   ishlab,  m u s t a h k a m   a m a liy  

m a la k a   va  m u a y y a n   tex nikaviy  b ilim   oladilar.  Bu  b ilim la r   rivoj- 

lantirilib,  ilm - f a n n in g   m u a y y a n   soh a sin i  c h u q u r   o 'r g a n is h   u c h u n  

x iz m a t  qilishi,  k e y in c h a lik   ongli  ravishda  kasb  ta n la s h g a   y o rd am  

berishi  m u m k i n .

Shu n d a y   qilib,  m e h n a t   t a ’lim i  o'qituvchisi  m a k t a b n in g   o'q uv - 

m e to d ik   xonasi  b ilan   uzviy  aloqa  bog 'lab ,  kasbga  y o 'n a ltirish   ishi 

s a m a ra d o rlig in i  a n c h a   o s h ira d i,  o 'q u v c h ila rn in g   o 'z la ri  kasb  t a n -  

lashlari  u c h u n   m u s t a h k a m   z a m i n   y ara tad i,  u la r n i  d uradgorlik, 

c h ila n g arlik ,  tok arlik ,  frezerlik  va  shu  kabi  b o sh q a   kasblar  bilan 

tan is h tirib ,  o 'q u v e h ila rn i  m e h n a t  faoliyatini  ta n la s h g a   tayyorlash  

u c h u n   s h a rt-s h a r o itla r   vujudga  keltiradi.  O 'q u v e h ila r n i  m e h n a t 

f ao liyatinin g   a n a   shu  turlari  bilan  t a n is h tiris h   h a r   bir  ferm er 

xo'jaligi,  t u m a n ,   s h a h a r d a g i  ishlab  c h iq a ris h   ob y e k tla rid a   bos- 

q i c h m a -b o s q ic h   olib  boriladi.

C h u n o n c h i ,  b irin c h i  bosqich  (kasb  t a ’limi  ja r a y o n id a ,  y a ’ni 

k asb  t a n l a s h n in g   tayy o rgarlik  d avrida)  kasbga  oid  m a s l a h a t ­

lar  berish,  o 'q u v c h ila rn in g   m ay lla rin i,  qob iliy atlarini  va  in d iv i­

d ual  xusu siy atlarin i  hisobga  olib,  kasb  t a n la s h d a   ularga  y o rd a m  

k o 'rsa tis h d a n   iborat.

357



I k k in c h i  b o sqich  kasbiy  tayyorgarlik  d a vo m ida   ta n la g a n   kasb 

bilan  b o g 'lang andir.  Pedagog  o 'q u v c h ila rn in g   jis m o n iy   va  aqliy 

rivojlanishini,  qiziqishlari  va  q o biliyatlarini,  o 'z la s h tiris h in i,  u sh - 

bu  kasbni  egallashga  tayy o rgarlik  darajasini,  tibbiy  zid  d a lilla rn i 

bilishi  kerak.

Bu  bo sq ic h n i  kasbga  d o ir  m as la h at  b e ris h n in g   y a k u n lo v - 

chi  bosqichi  deyish  m u m k i n .  B u n d a y   m a s la h a tla rn i  yil  o xirid a  

bitiruvchi  sintda  fan  o 'q itu v ch ilari,  s in f   rahba rla ri,  m a k ta b la r -  

n in g   kasbga  y o 'na ltiruv c h i  komissivalari  va  kasbga  y o 'n a ltiru v c h i 

x o n a la r n in g   x o d im lari,  k orxonalar,  o'quv  v urtla ri  va  ishga 

joy lashtirish  o r g a n la r in in g   x o d im lari  beradilar.

U c h in c h i  bosqichda  aniqlovchi  m asla h at  o 'tk az ila d i.  B u n d a y  

m a s la h a td a n   ko'zd a  tu tilg a n   m aqsad   —  a m a lg a   o s h irilg a n   t a n -  

lovni  aniqlash,  kasb  xato  ta n l a n g a n   t a q d ir d a   esa  bu n i  o d o b lilik  

bilan  tu sh u n tirib ,  bo sh q a   kasbni  ta n la s h n i  m aslahat  berish  lozim .

K asb  tan la sh   (kasbga  yaroqlilik)  kasbiy  ish n in g   b u tu n   t iz im i-  

da  yakunlovchi  b osqichdir.  Ayni  a n a  shu  bo sqich da  x o d i m n i n g  

ta n la g a n   kasbga  uzil-kesil  muvofiqligi  yoki  nom uvofiqligi  a n iq la - 

nadi.  L e k in   kasb  ta n la s h   (kasbga  yaroqlilik)  m e to d la r id a n   kasbga 

y o 'n a ltiris h n in g   faqat  yaku nlo v ch i  bo sq ic h id a   foydalanish  m u m ­

kin,  deb  hisoblash  n o to 'g 'ri  b o 'l u r e d i .   U  yoki  bu  kasbni  egallagani 

h olda  dastlabki  tibbiy-fiziologik  va  psixologik  k o 'rik d a n   o 't m a g a n  

vigit  yoki  qizga  t a n la g a n   kasbi  zid  b o'lishi  h a m   m u m k i n .   Shu 

b o isd a n   kasb  ta n la s h   b o s h la n g 'ic h   b o sq ic h da   h a m ,  s h u n in g d e k  

yaku n lovchi  b o sq ic h da   h a m   o 'tk az ilis h i  lozim.

Kasbga  y a roqlilik  —  ushbu  kasb  b o 'y ic h a   m e h n a t   vazifalarini 

bajarish  uch u n   yaroqli  yoki  yaro q sizligin i  qayd  q ilis h d a n g in a   i b o ­

rat  em as,  albatta.  Kasbga  yaro q lilik n i  b o sh q a  j i h a t d a n   ham :

1)  o d a m   o 'z i  t a n l a g a n   k as b g a  y a r o q l i m i   yoki  yo'qligi;

2)  hayot  yo'lini  ta n l a g a n   c h o g 'd a   u  n im a la rg a   a m a l  qilishi 

lozim  ligi;

3)  u n i  o 'q itis h   m a s a l a s i g a   q a n d a y   qilib   b i r m u n c h a   o q i l o n a   y o n -  

d a s h i s h ,   y a ’ni  u n d a   k a s b g a   y a r o q l i l i k n i   q a n d a y   qilib   m a q s a d g a  

m u v o fiq   t a r z d a   s h a k l l a n t i r i s h ,   ta r b i y a la s h   va  riv o jla n tiris h   m u m -  

k in lig i  j i h a t i d a n   h a m   k o T ib   c h i q i s h   k erak.

B o sh q ach a  qilib  a y tg a n d a ,  u  yoki  bu  kasblarni  egallashga  h a- 

rakat  qilayotgan  o d a m l a r n i n g   tibbiy  k o 'rsatkich lari  bilan  bir  qa- 

to rd a   u lard a   diqq at,  tafa k k ur,  p six o m o to rik a   va  shu  kabi  psixik 

fu nk siya la rni  rivojlantirish  b ilan  bog'Iiq  m u a y y a n   psixologik

358



k ayfiyatni  h a m   s h a k lla n tirish   zarur.  K asbga  yaro q lilik   o ‘quv  va 

m e h n a t   faoliyatida  sh a k lla n a d ig a n   shaxs  fazilatidir.  Kasbga  ya- 

ro q lilik n i  o d a m n i n g   kasbga  n isb a ta n   qoyilgan  talablarga  m os 

b o 'lg a n   t u g ‘m a   yoki  hosil  q ilin g a n   psixofiziologik  xususiyatlari 

yig‘indisi  deb  q arash  yaram aydi.  Faqat  b a ’zi  kasblar  (sozanda, 

rassom   va  shu  kabilar)  u c h u n   m u a y y a n   tabiiy  m a ’lu m o tla r  talab 

q ilin ad i.  Shu  b o isd a n   psixolog,  m e h n a t  o'qituvchisi  va  b o s h q a  - 

la r n i n g   vazifasi  o ‘quvchi  kasb  (m utax assislik )n i  yoki  o ‘quv  yur- 

tini  t o ‘g'ri  yoki  n o t o ‘g'ri  ta n la g a n in i;  ta n la g a n   kasbi  yoki  o ‘quv 

y u rti  lining   mayllari  yoki  qobiliyatlariga  m os  yoxud  m os  e m a s - 

ligini;  kasbni  yoki  o 'qu v   y u rtin i  ta n l a s h   vajlari,  o t a - o n a la r n in g , 

o 'q itu v c h ila rn in g   va  shu  k a b ila rn in g   fikri  q a n d a y   e k a n lig in i  a n iq - 

la s h d a n   iborat.  O 'q u v c h ila r n in g   kasbga  b o 'lg an   qiziqishlari  va 

m ayllari  a n a   s h u n d a y   m a ’lu m o tla r  asosida  a n iq la n a d i.




Download 12,43 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   349   350   351   352   353   354   355   356   ...   450




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish