O 'z b e k I s t o n r e s p u b L i k a s I o L iy va o 'r t a m a X s u s


Darslarda  kasb  tanlashga  yo'llash



Download 12,43 Mb.
Pdf ko'rish
bet345/450
Sana17.09.2021
Hajmi12,43 Mb.
#177156
1   ...   341   342   343   344   345   346   347   348   ...   450
Bog'liq
31mehnattalimioqitmetpdf копия

Darslarda  kasb  tanlashga  yo'llash.  Masal an,  o'qituvchi 

o ' q u v ch i l a rn i   us ta xo na lar da gi   m a s h g ' u l o t l a r   dav omi da   bajara- 

di gan   ishi  bilan  bog' liq  kasblar  bilan  t anishtiradi.  C h u n o n c h i  

o ' q u v ch il a r   yog' ochga  ishlov  b e ri s h n i   o ' r gan a yot ga nl ar id a  d u r a d -  

gor,  vog' ochsoz,   faner  qoplovchi,  yog' och  kesuvchi,  r om  yasov- 

chi,  tokar,  p ar ma lov ch i  kasblari  h a qi da   bilib  oladilar.  B u n d a n  

t as hqa ri,   o' qituvchi  k o r x o na la rd a   yog' ochga  qo' lda  ishlov  berish 

bilan  bog' liq  ixtisosliklar  o ' r n i n i   egallagan  d a s tgohc hi la r   kasblari 

h a q i d a   h a m   gapirib  beradi.

O' quvc hi la rga   u st ax on al ar da gi   m a sh g ' u l o tl a r da   met all ga  i sh ­

lov  berishni  o' rgatishda  ular  q a t or   c hi langar lik  va  d a st goh c hi -

327



lar  kasblari:  t u nu k a c h i   chilangar,   asbobsoz  chilangar,  t a ’mir chi  

c hilangar,  asbobsoz  chilangar,   tokar,  pa rma lovc hi   kasblari  bilan 

tanishtiriladilar.  B u n d a n   tashqari,  ayrim  m av z ul ar n i  o'r gani sh 

d a vo mi da   metallga  ishlov  berish  korxonalaridagi  ishchi  kasblar: 

t e r m i k   ishlov  beruvchi,  prokatlovchi,  p o ‘lat  erituvchi  va  h oka zo 

kasblari  to'g'risidagi  t asavvur lari ni   kengaytirish  m u m k i n .



2.  Ekskursiyalarda  kasb  tanlashga  yo'llash.  O d a t d a   ekskursi- 

yalarda  o' quvchil arni   o' quv  dastur i  doirasidan  chiquvchi   m a t e ­

riallar  bilan  tani shti ri shga  qulay  sharoit  yuzaga  keladi.  Bu  i m-  

koni yat lar dan  o' qu vc hi la rn i  kasb  tan la shg a   yo'llash  m a qs a di d a 

foydalanish  m u m k i n .   Ma sa la n,   o'quvchil ar  metallga  va  yog'ochga 

ishlov  beriladigan  m e xa n ik a   sexlariga  b o r is hganida u s k u n a l a r n i n g  

ko 'p   g u r u h   va  tiplarini  ko'radilar.  S h u n i n g   u c hu n  o' qituvchiga 

an a  shu  u sk un a la r da   ishlovchi  k i chi k  mutaxassis  kasblari  haqida 

gapirib  berish  tavsiya  etiiadi.  A ga r   i s hc hi la rning o'zlari  o' z  ishlari, 

tayyorlavdigan  ma hs ul otl ari   h aqida  gapirib  bersalar,  o' qu vc hil ar  

bu  kasblar  to'g'risida  ko' pr oq  t asavvurga  ega  bo'lishadi.

3.  To'garak  mashg'ulotlarida  kasb  tanlashga  yo'llash.  To' garak 

m a s hg ' u l o tl a ri d a  o' qu v c hi la rn i   turli  kasblar  bilan  tani shti ri shga 

ko' pr oq  i mk on iy at l ar   vujudga  keladi.  Ag a r  o' qituvchi  o' quvchini  

ishchi  k as blar dan  biriga,  ma sa l an ,  yog' ochga,  metallga  ishlov 

berishga  moyilligi  boiiigini  sezsa  u  o' quvchi  bilan  ish  olib  borib, 

u n i n g   bilim  va  m a l a k al a ri n i  chuqurlashtirishi,   unga  yoqadi- 

gan  kasbga  ni sbat an  qiziqish  uyg'otishi  zarur.  To' garakl ardagi  

m a s hg ' u l o t l a r   o'quvchil arga  yuqori  s inf lar da  m e h n a t   t a ’l i m i n i n g  

y o' na li sh i ni   t an la sh da   y or dam  beradi.

4.  Ishlab  chiqarish  ustalari,  ilg'orlar,  tadbirkorlar,  ishbilar- 

m onlar  va  m aktabni  bitirgandan  so'ng  moddiy  ishlab  chiqarish 

sohasida  ishlayotganlar bilan  uchrashuvlar.  O d a t d a ,   m a z k u r   m a k ­

t abni   b i ti rg a nd a n  keyin  b o z or   m u n o sa b at la ri   s h ar oi ti da   ishla- 

y ot gan  ki sh i l ar   bilan  u c h r a s h u v l a r   o ' q u v c h i l a r d a   k a t t a   t aa s s u r o t  

qoldiradi.

M e h n a t   t a' l imi   j ar a yo n i da   o' qu v c hi la r  t an i s h a d i g a n   kasblar 

a n c h a   ko'p.  S h u n i n g   u c h u n ,   o' qituvchilar  o'quvchil arga  o' z  kasbi 

h a q id a   hikoya  qilib  be ra di gan  ishlab  chiqarish  ustalari,  ilg'orlar, 

tadbirkorlar,  i sh bi l ar mo n l a rn i   t opishda  qi ynal ishmaydi.  Ishlab 

c hiqar is h  topshi riql ar ini   bajarishda  fan  asoslariga  doi r  bili ml ar-  

d a n   foydalanish  to' g' risida  ishlab  chiqarish  ustalari,  ilg'orlar,  t a d ­

birkorlar,  i s h b i l a r m o n l a r n i n g   aytgan  gaplari,  ayniqsa  q i m m a t l i -

328



dir.  U m u m t a ’lim  b il iml ari ga   ega  b o ‘l m a s d a n ,   bi ror   k a s b - h u n a r n i  

m u k a m m a l   o ‘r g a n m a s d a n   turi b  b o zo r  iqtisodiyoti  j ar a yo n id a  

z a m o n   talabi  darajasida  mutaxassis  b o ‘lish  m u m k i n   emasligini 

o 'q uv ch il ar   t u s h u n i b   olishadi.

Ishlab  c hiqa ris h  ustalari,  ilg‘orlari,  tadbirkorlar,  i shbi l ar mon -  

lar  bilan  u c h r as h u vl a r   k o ‘p i nc ha   t a nt a n al i   vaziyatda  o ‘tadi.  Bo- 

lalar  m e h m o n l a r g a   a ta b  sovg‘alar  t ayyorlashadi,  yaxshi  o ‘qiymiz 

de b  maj bur iyatl ar   olishadi.  Bu n d a y   t adbi rlar   k a tt a   tarbiyaviy  a h a - 

miyatga  ega  b o ‘ladi.


Download 12,43 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   341   342   343   344   345   346   347   348   ...   450




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish