O 'z b e k I s t o n r e s p u b L i k a s I o L iy va o 'r t a m a X s u s


  0 ‘quvchilarning  o'zlashtirishini  baholash  mezonlari



Download 12,43 Mb.
Pdf ko'rish
bet310/450
Sana17.09.2021
Hajmi12,43 Mb.
#177156
1   ...   306   307   308   309   310   311   312   313   ...   450
Bog'liq
31mehnattalimioqitmetpdf копия

3. 

0 ‘quvchilarning  o'zlashtirishini  baholash  mezonlari. 

H a r  


q an da y  b aholas h  natijalari  o ' za ro   t aqqos la nis hi,  ya’ni  o ‘l chanishi 

lozim  b o i a d i .   Ul arn i  taqqoslash  b a h o l a s h d a n   oldin  yoki  key in 

ishlab  chiqilgan  m e z o n l a r   asosida  a ma lg a  oshirilishi  m u m k i n .  

Bahol ash  mezonl ar i  o' quv  maqsadl ar iga  qav  d araj ada  erishilgan- 

likni  a nglat uvchi   k o ‘rsatkichdir.  Bu  ko ‘r sat kichl ar   s onla r  («besh», 

«to'rt»,  «uch»  va  hokazo)  so' zlar  («a’lo»,  «yaxshi»,  «qoniqarli»  va 

hokazo)  y o r da mi d a  tavsiflanishi  m u m k i n .   Bo s h qa c ha   qilib  ay- 

tadigan  bo' lsak,  bah ol as h  m ez o nl ar i   t a ’lim  ol uvchi ni ng  qaysi 

o' zlashtirish  darajasini  na mo yi sh   qilishiga  qa ra b  mos  qo' vi ladi gan 

b a h o   k o‘r sa t ki ch i ni ng   tavsifidan  iborat.

Baholash  u n i n g   m o h iy a ti d an   kelib  chiqib,  ikki  xil  shaklda 

o ‘tkazilishi  m u m k i n :   m ez on ga   as osl angan  b aholas h  va  m e ’yorga 

a sosl angan  baholash.

Me zonga   a sosl angan  b aholas h  —  b a h o l a n u v c h i n i n g   t a ’lim 

jar a yo n id a  

q o ‘lga 

kiritgan 

natijalari ni, 

bilim, 

mal aka 


va 

k o ' n i k m a l a r i n i   o l d i n d a n   belgilangan  o' quv  maqs adl ar i  asosida 

ishlab  chiqilgan  h a m m a   u c h u n  u m u m i y   va  bir  xil  mez on lar ga  

ko'ra  t aqqosl ash  va  o ' l ch a sh d an   iborat  b o i g a n   baholash  shaklidir. 

Bunda v  ba ho la sh   m e z o n l a r n i   a ni q  belgilab  beruvchi  o ‘r ganish 

maqs adl ar i  b o 'y i ch a   natijalarga  b a ho   berish  i mk on i yat i ni   yarat a-  

di.  Bu  orqali  natijalar  t o ‘g ‘r id a n  l o ‘g lri  va  xolis  b a h ol an a di ,  shu-

286



n i ng dek ,  k uchli   g u r u h l a r n i   kuchsiz  g u r u h l a r d a n   vaxshiroq  farq- 

lash  i m k o n i n i   beradi.  Bu  baholas h  shakli  ikki  b o s q i c h d a n   iborat 

bo'lib,  bi ri nchi   bosqichda  b a h o l a n u v c h i n i n g   erishgan  natijalari 

a n iq l a n a d i ,   i kki nc hi   b o sqic hda   esa,  natijalar  mez on l ar g a  t a q qo s -  

l anadi  va  o ‘l chanadi.

0 ‘q u v c h i l a r n i n g   o ‘zlashtirishini  hisobga  olish,  ya ’ni  aniqlash, 

yangi  ma te ri a ln i   m u s t a h k a m l a s h   vaqtida  o ‘tilgan  o ‘quv  m a t e -  

riallarini  o ‘zlashtirish,  m e h n a t   usull ari ni   egallash  va  mustaqil 

m e h n a t   t opshi riql ar ini,   grafik  ishlarini  va  uv  t opshi riql ari ni   ba- 

j ar ish l ari   h a m d a   o ' q u v c hi la rn i ng   bi limlari  t ekshiriladi  va  unga 

b a h o   q o ‘yiladi.

0 ‘q u v c h i l a r n i n g   o ‘q u v - m e h n a t   faoliyatini  m u n t a z a m   tekshirib 

bor is h  va  u n ga   b a h o   q o ‘yish  u l a r n i n g   berilgan  t opshi ri ql ar ini  

o' z  vaqtida  va  p uxt a,   mustaqil  bajarishlarini  t a ’minl aydi ,  ilmiy 

- a m a l i y   bi li ml ar ni ,   m e h n a t   k o ' n i k ma l a r i   va  ma la ka la ri ni   astovdil 

e gallashga  undaydi.  Shu  bilan  birga  o' qituvchi  va  ishlab  c h i q a ­

rish  t a ’limi  o' qi tu vc hi la ri ni ng   o' qu vc hi la rda   mavjud  bo' lgan  k a m ­

c h i l ik l ar ni   aniql as h  bilan  birga  uni  t uzatish  chora lar in i  izlashga 

undaydi.

B u n d a n   t ashqar i  o ' q u v c hi la rn i ng   o' zlasht irishi ni   t ekshirish 

o ' q i t u vc h i l ar n i ng   faoliyatiga  b a h o  berishga  h a m   asos  bo'ladi, 

y a ’ni  u  usull ari ni   ko'rsatishi,  m e h n a t   va  h u n a r   t a ’l i m i n i n g   t a sh -  

kiliy  f ormalari ,  m e t o d l a r i d a n   h a m   ko' r sat mal i  q o ' l l a n m a l a r d a n  

s a m a r a l i   f o ydal ani sh i ga,   mu st aqil   i shl arni   t as hk il   etish,  u l a r ­

n i n g   bajar il ishi ga  r a hb a r l i k   qila  olishiga  b a h o   beri sh  i m k o n i n i  

beradi.


Bilim,  dastlabki  ko‘n i k m a l a r   sifatini  nazorat   qilish  b o' yi cha  

b a hol as h  m e z o n l a r i n i   ko‘rgazmali  q o ' l l a n m a   sifatida  tayyorlab 

us ta xo na ga   osib  qo' yish  h a m   ijobiv  natija  beradi.  Bu n d a n   t a s h q a ­

ri,  ko‘rgazmal i  q o ' l l a n m a n i n g   oxirida  i zoh  o ' r n i d a   quyi dagi lar ni  

yozib  q o ‘yish  m u m k i n :   m e h n a t   t a ’limi  va  yo ‘nalishlari,   m a k t a b  

j o yl as h ga n   iqtisodiy  h u d u d d a   keng  t ar qa lg an  s oh a la r   kasblarga 

muvofi q  t a n l a n a d i .   S h un g a  ko' ra  yo' nalish  t a n l a n g a n d a n   keyin 

j oy l ar da   m e h n a t   t a ’limi  o ‘qituvchilari  o' zlari  bahol as h  m e z o n l a ­

r ini  ishlab  chiqi shlari   zarur.

Ba ho l ash   m e z o n l a r i n i   ishlab  chiqish  b o ' y i ch a   u m u m i y   tavsi- 

yalarga  ko ‘ra,  o ' q u v c h i l a r n i n g   nazariy,  t e x ni k a   va  t exnologiyaga 

d o i r   b i li ml a ri   va  dastlabki  k o ' n i k m a l a r i   b o' y ic ha   b a ho la sh  m e ­

z o nl a r i n i   ishlab  c h iq a r i s h d a   quyi dag i la rni   hi sobga  olish  kerak:

287



—  texnologiyaga,  texni kaga,   iqtisodiyot  va  m e h n a t n i   h a m d a  

ishlab  chiqar ishni   tashkil  etishga  doi r  n a zar iy  bili ml arni ;

—  asosiy  t exnologik  operatsiyalar  va  texnologik  j ar a yo nl ar n i 

bil ishni;

—  asosiy  asbob  va  m o s l a m a l a r n i   (qirqish,  o ‘lchash  t ekshirish 

m o s l a ma l ar i ni ,  

priborlar, 

apparatlar, 

stanoklar, 

mas h in a la r,  

agregatlar,  u l a r n i n g   vazifasi,  ishlash  prinsiplari,  boshqari li shi,  

t a ’mi rla ni shi   va  hoka zola rni )  bilishni;

—  xavfsizlik  texnikasi  va  shaxsiy  gigiyena  qoidal ari ni   bilishni;

—  asosiy  m an b a l a r n i ,   t a ' l i m n i n g   t ex ni k  va  d idakt ik  vositala­

rini  va  u l a rd a n  foydalanishni  bilishni;

—  h a r   xil  o' quv  fanlari  ( ma t em at ik a ,  kimyo,  fizika  va  h.k.) 

bo'yi cha  tegishli  m a i u m o t l a r d a n   foydalana  olish  k o ' ni k ma s i n i ;

—  ishlab  chiqarish  m a z m u n i d a g i   mas al al ar ni   hal  qilish  (ash- 

yo l ar ni ng  zarurligini,  ul ar ni   ishlatishni  hisoblash  va  h.k.)  u c h u n  

turli  b il iml a rd a n  mustaqil  foydalanishni;

—  b u y u m l a r   tayyor lashni ng  sifatini  na zora t  qilish  k o ' n i k m a -  

sini.


Am al iy   laboratoriya  mas hg 'u lo tl ar i  b o' yi cha   b aholas h  m e -  

z onla rini   ishlab  chiqi shda  esa  quy i dagi la rda n  foydalanish  tavsiya 

etiladi:

—  navbatdagi  ishni  rejalashtirishda  must aqil li kda n,   ish  o ' r n i n i  

ratsional  tashkil  etishdan;

—  tekshirish,  sozlash,  rostlashdan;

—  mustaqil  holda  bos hqari sh,   ishlash,  qayta  tiklash,  t a nl a sh  

va  h.k.  lardan;

—  t a n l a s h n i   asoslash,  ishlash  rejimi,  b o ' y o qn i n g  rangi,  ishlash 

usullari,  texnologik  operatsiyalari  va  h o k a zol ar   n i m al a r ga   asos- 

l anib  t a n l a n g a n i n i   isbot lashdan  va  h.k.

O ' q u v c h i l a r n i n g   bilim,  k o ' n i k m a   va  mal akal ari ga   o'qituvchi 

besh  balli  t i z i m d a   b a h o   qo'yadi.  B ah o  q o ' y i s h n i n g   besh  balli  t izi ­

m in i   a ma l d a   tatbiq  etishda  so' zlar  bilan  i fodal anadi gan  «5»,  «4», 

«3»,  «2»,  «1»  ball arda  ifodalanadi.

K o' p i n ch a   o' qi tuvchi lar  o ' q u v c h il a rn i ng   inti zomi ga  oid  bi rorta 

kamchi li gi   ( kechikib  kelishi,  m as hg ' ul ot la rg a   kelmay  qolishi,  dars 

vaqtida  gaplashib  o' tirishi  va  hokazolar)  u c h un   ba h on i   k a ma y ti - 

rish  kabi  xatoga  vo'l  qo'yadilar.  Bu  o ' r i n d a   o'qituvchi  tarbivaviy 

ta'sir  k o' rsa tis hni ng  b os hqa   vositalaridan  loydalanishi  lozim.

B a ho   mez onl ar i  quyi dagi cha  tavsiflanadi:

28S



«A’lo»  (5  ball)  o Lquv  mat er ia li ni   b u t u n   tafsilotlari  bilan  b i­

lish  va  t u sh u n i s h ,   ma te ri a lni   izchil,  m a n t i q a n   b o g' l an ga n   hol da 

ha tos iz   bayon  etish,  h i s o b- k it ob   va  grafi ka  ishlarini  n a m u n a l i  

bajarish,  m e h n a t   t opsh i ri ql ar in i   must aqil ,  dadil  va  to'g'ri  tat- 

biq  etish,  m e h n a t   usullarini  to'g'ri  bajarish  ( m e h n a t   t a ’limi  das-  

t u r i n i n g   talablari  doirasida),  t exni kaviy  t alablar  doirasida  sifat 

k o ‘rsatkichlariga  rioya  qilish,  ishni  vaqt  no r ma si   doi rasida  b aja­

rish  «5»  ball  bilan  bah o la na di.

«Yaxshi»  (4  ball)  b a h o   b u t u n   o ‘quv  mat er ia ll ar ini   bilishi  va 

t u sh un i s hi ,   uni  og'zaki  va  y o z ma   ravishda  to'g'ri  bayon  etishi, 

h i s o b -k i to b   va  grafika  i shlarini  to'g'ri  va  p uxt a  bajarishi,  o l i n ­

gan  bi l i m l a r da n   o ‘q u v - m e h n a t   t opsh i ri ql ar ini ,  berilgan  ishni 

b elgilangan  vaqt  m e ’yoriga  muvofiq  vaqtida  bajarilganligi  u c h u n  

qo'yiladi.

«Qoniqarli»  (3  ball)  b a h o   dastur idagi   asosiy  mat eri alni   b u n d a n  

kevingi  o'quv,  m e h n a t   vazifalarini  bajarishga  i mk o n   be ra di gan 

h a j m d a   bilishi  va  t us hu n is h i,   o' quv  mat eri al ini   b i r m u n c h a   xato 

va  k a m c h i l i k l a r   bilan,  o' q i tu v c h in in g   o zg in a  yor dami   orqali  s od - 

da  qilib  bayon  etishi,  m e h n a t n i   t as hki l  eti shda  biroz  k a m c h i l i k  

bo' lgan  h ol da   belgi langan  vaqt  n o r m a s i n i   75%  bajargani  u c h u n  

qo'yiladi.

«Yomon»  (2  bal l )  b a h o   d a s t u r   m a t e r i a l n i n g   k o lp  q i s m i n i   y a x ­

shi   t u s h u n m a s l i k ,   u n i   q o ' p o l   x a t o l a r   b i l an   b a y o n   qilish,   h i s o b -  

k i t o b   va  g r a f i k a   i s hl a r i n i   yetarli  d a r a j a d a   b a j a r m a s l i k ,   o l i n g a n  

b i l i m l a r n i   x a t o l a r g a   y o ‘1  q o ' v i b   t a t b i q   e t is h,   m e h n a t   o p e r a t s i -  

y a l a r i n i   k o ' p   x a t o l a r   b i la n   ba j ar ish ,   m e h n a t d a   b e l g i l a n g a n   sifat 

k o ' r s a t k i c h l a r i n i   t a ’m i n l a y   o l m a s l i k l a r i   u c h u n   qo' yi l ad i .

«Juda  yomon»  (1  ball)  b u t u n   d a s t u r   mat er ia li ni   b ilmas lik  va 

t u s h u n m a s l i k ,   o't il gan  mat eri alni   bayon  qilib  bera  olmaslik,   o l i n ­

gan  b i l i ml a rd a n  a m a l d a   foydalana  bilmaslik,   m e hn a t   usull ari ni  

q o i l a y  olmaslik,  b r ak ka   yo‘1  qo' yganligi  u c h un   «1»  b a ho   qo'yiladi.

B a h ol a rn i ng   tarbiyaviy  rolini  os hi ri sh   masalasi  diqqatga  s azo -  

vordir.  Shu  m un os ab a t  bilan  usta,  o ' q i tuvchi lar  qo' ygan  b a h o la r in i  

i zohl ab  berishi  m u h im d i r .   Bu  hoi  o'quvchil arga  o' z  bili ml ari dagi  

k a mc hi li kl ar in i ,   a mal iy  ishlaridagi  n u q s o nl ar n i  bilib  olishlariga 

y o r d a m   beradi.  B ah o l ar ni   m u n t a z a m   izohl ab  borish,  u l a r n i n g  

t a ’limiy  rolini  oshiradi.

Da r s  j ar a yo ni da   o' quvchil arni   bilim,   mal ak a   va  k o ' n i k m a l a r i n i  

o'qituvchi  t o m o n i d a n   to'g'ri  ba ho l as h  ko' p  m u a m m o l a r n i   ye-

289



chishga,  t a ’l im-t arbi ya ni   yo'lga  q o ‘yishga  y or daml as ha di .  B i l i m ­

larni  va  m e h n a t   ko‘n i k m a l a r i n i   tekshirish  va  ularga  b a h o   q o ‘yish 

m e h n a t   t a ’l i m i n i n g   h a m m a   bosqichl ari da  o ‘tilgan  m a t e ri a ln i  

m u s t a h k a m l a s h   vaqtida  m e h n a t   usull ari ni   eslash  va  mustaqil  t op-  

s hiriqlarni  bajarishda  grafika  ishlarini  va  uyga  berilgan  vazifala- 

rini  ado  etishda  ama lga   o s h i r i l a d i .  0 ‘qi tuvchilarni  o ‘quv  m e h n a t  

faoliyatlarini  m u n t a z a m   t eks hi ri b  borish  va  b a h o   qo'yish  ularga 

beri ladi gan  topshi riql ar ni   o ‘z  vaqtida  bajarishlarini  ta' mi nlaydi.  

M e hn at   texnikaviy  bi li ml ar ni ,   m e h n a t   k o‘n i k m a l a r i n i   va  m a s a -  

lalarini  astoydil  eslashga  undaydi.  Ba ho l ash da   b a h o n i n g   obvek- 

tivligi  o ‘quv  tarbiyaviy  ishda  m u h i m   rol  o'ynaydi.  Sh un i ng de k , 

m e h n a t   o ‘qituvchilari  va  ustalari  u c h u n   o ' q u v c hi la rn i ng   o' quv 

m e hn a t   faoliyati  vaqtida  q o' yi ladi gan  talablarga  rioya  qilish  h a m  

a n c h a   m u h i m d i r .   Bu n da y  talablarga  quvi dagi lar kiradi:  o' quv  m a -  

terialini  m e h n a t   va  h u n a r   t a ’limi  d a s tu r id a   belgilangan  ha jmd a 

bilish,  o l in ga n  b il iml ar   va  m e h n a t   k o ' n i k m a l a r i n i   chuqurligi 

va  anglanganli gi ,  j av ob l ar ni n g  va  ko ‘rsatilayotgan  u s ul la rn i ng  

to'g'riligi,  o'r gani lgan  ma te ri a ln i   tahlil  qilish  va  u m u m l a s h t i r a  

bilish,  o ' rgani lgan  va  e ga ll angan  b i li m l a r d a n   a ma li y  faoliyatda 

foydalana  olish.  Ishdagi  must aqil li k  va  ol in ga n  b i li ml arn i  a ma l d a  

q o i l a n i l i s h i ,   ish j o 'y in i  to'g'ri  t ashkil  etish  h a m d a   t ayyorlanayot- 

gan  b u yu m l a r g a   ni sb a ta n  qo' yi la di gan  texnikaviy  talablarga  rioya 

qilish,  belgilangan  vaqt  n o r m a s i n i   bajarish  va  xavfsizlik  texnikasi 

qoidalariga  a ma l  qilish  va  hokazolar.

A n a   shu  talablar  asosida  quyidagi  b a h o   mez onl ar i  belgilab 

chiqilgan.  O' qu vc hi la r bilimi,  k o ' n i k m a   va  ma la ka la ri ni  t ekshirish 

jarayoni  d idakt ik  m a s a l al a rn i   hal  qilishga,  ya ’ni  bilim,  k o ' n i k m a  

va  m al a ka la r   sifatini  a niql as hga   yo'naltirilgan.  Bilim,  k o ' n i k m a  

va  m a l a k a l a r n i n g   sifati  eng  avval  u l ar n in g  puxtaligi  va  ongliligi 

bilan  tavsiflanadi.  Bilim,  k o ' n i k m a   va  m a l a k a l a r n i n g   puxtaligiga 

ishonch  hosil  qilish  u c hun   ularni  faqat  o' zlashtirilayotgan  p a yt da  

emas,   balki  o ' q u v c hi la rn i ng   keyingi  faoliyatlarida  h a m   tekshirish 

kerak.  Sh un d ay   qilib,  b u t u n   t a ’lim  d a vo mi da   o' quvchil arni   tizimli 

va  rejali  ravishda  na zo ra t  qilish  kerak.




Download 12,43 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   306   307   308   309   310   311   312   313   ...   450




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish