O 'z b e k I s t o n r e s p u b L i k a s I o L iy va o 'r t a m a X s u s


 .2 .  0 ‘quv  ustaxonasini  tashkil  etish  va  jihozlash



Download 12,43 Mb.
Pdf ko'rish
bet269/450
Sana17.09.2021
Hajmi12,43 Mb.
#177156
1   ...   265   266   267   268   269   270   271   272   ...   450
Bog'liq
31mehnattalimioqitmetpdf копия

6 .2 .  0 ‘quv  ustaxonasini  tashkil  etish  va  jihozlash

Reja:

1.  0 ‘quv  ustax o nasida  m e h n a t n i   ilm iy  tash k il  etish.

2.  U s ta x o n a d a   o ‘q itu v c h in in g   ish  o ‘r n in i  tas h k il  etish.

3.  U s ta x o n a d a   o ‘q u v c h in in g   ish  o ‘r n in i   tash k il  etish.

4.  O 'q u v   u sta x o n a sid a   san ita riy a-g ig iy e n a   q oidalari  va  tex nik a 

xavfsizligi  talablari.



Tayanch  iboralar: 

m e h n a t n i   ilm iy  tash k il  etish,  ish  o 'r n in i  

t a s h k il  etish,  s a n itariya-g igiy en a  qoid alari,  te x n ik a   xavfsizligi  t a ­

lablari.


1. 

0 ‘quv  u staxon asid a  m ehnatni  ilm iy  tash k il  etish . 

0 ‘quv


u sta x o n a la ri  binosiga  va  a s b o b - u s k u n a la r n i   joy la sh tirishga   oid

talablar,  q o ‘s h im c h a   m a k ta b la r n in g   yangi  m a z m u n d a   t a ’lim 

b e rishga   o ‘tishi  faqat  ta 'lim   d arajasin i  va  sifatini  o s h ir is h n ig in a

e m a s,  balki  u m u m a n   m a k ta b la r n in g   va  o ‘quv  u s ta x o n a la r in in g

m e h n a t   va  kasb  t a ’limi  u c h u n   m o d d iy -te x n ik a   bazasini  t u b d a n  

y a x sh ila sh n i  obyektiv  ravishda  z a ru r a t  qilib  q o ‘ydi.

Ped ag o g lar  m e h n a t in i   ilm iy  aso sd a   tash k il  etish  d e g a n ­

da  o ‘qu v c h ila r  bilan  olib  b o rila d ig a n   t a ’lim -ta rb iy a   ishlarida 

0‘qituvchi  va  o'quvchilar  to m o n id a n   oz  vaqt,  kuch  va  mablag' 

s a rf la n g a n   holda  eng  yuq o ri  natijalarni  q o ‘lga  kiritish  u c h u n

t a ’lim   jara y o n ig a   tatbiq  q ilin a d ig a n   va  ilm iy  j ih a t d a n   asoslangan 

tash k iliy   m e to d ik   tad b irla r  m a jm u a s in i  tu s h u n is h   kerak.

247



0 ‘quv  u s tax o nalarid agi  m a sh g 'u lo tla rg a   tatbiq  q ilin g a n d a  

p e dagoglar  m e h n a tin i  ilm iy  aso sda  tas h k il  etish d a   quyidagi  ta d -  

birlarni  bajarish  n a z a rd a   tutiladi:  sa nitariya-gigiyena  va  o 'quv 

p e d ago g ika  talablariga  to 'la  javob  b era d ig an   o'quv  ustaxonalari  va 

x izm a t  k o'rsatuvchi  m e h n a t  x o n a la rin i  tash kil  etish.

Barcha  rejalashtiruvchi  hujjatlar  (taqvim iy  m avzuli  rejalar, 

o'quv  ishlab  chiq arish  ishlari  ro'y xati  va  h.k.lar)  a n iq   ishlab  c h i- 

qilishi  m e h n a t  t a ’limi  d a s tu rig a   t o i a - t o 'k i s   javob  berishi,  ta n la b  

o ling an   ish  turlari  esa  m u a y y a n   d id a k tik   izchillikda,  m u ra k k a b lik  

darajasiga  qarab  joylash tirilish i  va  u la rn i  o 'q u v c h ila r  tayyorlash 

u c h u n   a s oslang an   vaqt  hajm i  b elg ilan gan  b o'lishi  kerak.  O 'q u v  

ishlab  chiq arish  ish la rin in g   ro'yxati  h a m ,  o 'q u v c h ila rn i  ish  joy- 

lariga  a lm a s h la b   q o'yish  jadv allari  h a m   yaxshilab  bezatilgan  va 

o 'q u v c h ila r  k o 'ra d ig a n   qilib  osib  q o'yilishi  kerak.  Shu  y e rn in g  

o'z id a   o d d iy  va  sanitariy a  k u n la rid a g i  n a v b a tc h ila rn in g  jadvali  va 

m u n ta z a m   b a jariladigan  is h la rn in g   ro'yxati  h a m   osib  qo'y iladi.

O 'q u v   ustax on alarid ag i  m a s h g 'u lo tla r   vaqtida  o'q ituvchi  d a r s ­

lar  o rasida  ta n a ffu s   berishi,  o 'q u v c h ila rg a   u s ta x o n a n i  y axshilab 

sha m o lla tish   va  m e h n a t  faoliyatini  davom   ettirish  uch u n   u sta- 

x o n a d a n   chiqib  tu ris h la r in i  ta k l if   qiladi.  O 'q u v   u s taxonalaridag i 

a s b o b -u s k u n a la r   va  in v e n ta rla rn in g   sa q la n ishi  u c h u n   u la r n in g  

h a r   biriga  bir  o'quvchi  birik tirilib   qo'yiladi.  U  a n a   shu  asboblar- 

n in g   yaxshi  saqlanishi  va  buzilm aslig i  u c h u n   o'qituvchi  va  j a m o a  

oldida javob  beradi.  Yaxshi  tash k il  etilgan  o'quv  ustaxonasi  nav- 

batdagi  m a s h g 'u lo tg a   tayyorgarlik  ko'rish  uch u n   u n c h a lik   ko 'p  

vaqt  talab  qilm aydi.  M e h n a t  t a ’lim i  o'qituvchisi  u c h u n   bu  narsa 

j u d a   m u h im d ir ,  c h u n k i  u n in g   vaqti  tig'iz  bo'ladi.

Shu  sababli  p e d a g o g la r  m e h n a tin i  ilm iy  asosda  tash k il  etish 

nuqtayi  n a z a r d a n   o 'q u v  u s ta x o n a la rid a   m a s h g 'u lo tla rn in g   to'g'ri 

tash kil  etilishi  m e h n a t   va  kasb  t a i i m i   o'qituvchisi  u c h u n   o'quv 

vaqtidan  a n c h a g in a   tejab  qolish  i m k o n in i  beradi.

O 'q u v   va  shaxsiy  vaq tn i  tejashda  m e h n a t   t a i i m i   o 'qituvchisi- 

n in g   shaxsiy  k u tu b x o n asid a   z a r u r   q o i l a n m a l a r ,   o'quv  d arsliklari, 

ilm iy -m e to d ik   adabiyotlar,  m ax su s  va  s o 'ro v n o m a   adabiyoti: 

gazeta  va ju rn a lla r,  d a s tu r n in g   m a i u m   m av z u lari  b o 'y ic h a   gazeta 

va j u r n a l la r i d a n   qirqib  o lin g a n   m a q o la la r  solingan   p a p k a la r  m av ­

ju d   b o'ladi.

N avbatdagi  m a s h g 'u lo tg a   tay y o rlan ish d a   ay rim   faktlar,  fikrlar, 

misollar,  qoidalar,  z a r u r   k ito b la rn in g   qisqa  a n n o ta tsiy a la ri  yozib

248



q o ‘y ila d ig a n   k a r t o c h k a l a r   katta  foyda  beradi.  B u n d a y   k a rto c h k a -  

lar  k u n   savin  tuzib  boriladi.  U la r  d a s tu r   m a v z u la ri  b o 'y ic h a   xil- 

larga  ajratiladi,  k a rto tek a larg a   m u a y y a n   t a r tib d a   joylashtiriladi, 

m e h n a t   b o 'y ic h a   navbatdagi  m a s h g 'u lo tla rg a   ta y y o rlan is h d a   yax­

shi  d id a k tik   m aterial  bo'lib  x iz m a t  qiladi,  eng  m u h i m i   esa  ta y ­

y orgarlik  k o 'rish d a   vaqtni  tejavdi.

K o 'r g a z m a   q u ro lla ri  u c h u n   m o 'lja lla n g a n   y ash ikd a  plakatlar, 

sxem alar,  ja d v a lla r   c h iz m a l a r   n a m u n a li  t a r tib d a   va  sistem ada 

s aq lan ish   kerak.

O 'q u v   u s ta x o n a larid a g i  m a s h g 'u l o tl a r n i n g   o'ziga  xos  x ususi­

yati  o 'q u v c h ila rd a n   h a m ,  sh u n in g d e k   usta  h a m d a   o 'q itu v c h id a n  

h a m   n a z o ra t- o 'lc h o v   o pe ra tsiya la rini  bajarish  va  m e h n a t   u su lla ­

rini  k o'rsatish  vaqtida  diqqat  bilan  n a z a r   ta s h la s h n i  tala b   qiladi.

Bu  j i h a t d a n   to 'g 'ri  b u rc h a k   shaklidagi  u s ta x o n a la r   bir  q a n c h a  

jiddiy  k a m c h ilik la r g a   egadir:  a s b o b - u s k u n a la r   (d astg o h la r)n in g  

7—8  q a to r  qilib  k e tm a -k e t  jo y lash tirilish i  (d a s tg o h la rn in g   so'nggi 

qatori  bilan  o 'q itu v c h in in g   ish  joyi  o 'rta sid a g i  oraliq  t a x m in a n  

10—11  m e tr n i  tash k il  qiladi)  esh itish n i,  ay niq sa  o 'q itu v c h in in g  

tu s h u n tira y o tg a n   va  ko'rsatayo tgan  m e h n a t  u su lla rin i  k o 'rish n i 

q iy in lash tira d i,  u s ta x o n a   devorlari  bir  to m o n l a m a   yoritilishi  nati- 

jasid a   y o ru g 'lik n i  sust  q a y ta rish i,  quyosh  n u r la r in in g   to 'g'ri  tu- 

shush so a tla rid a  k o 'z n i  q a m a s h tiru v c h i yoritish  z o n a s in in g  h a d d a n  

ta sh q a ri  kattaligi  (50  d a n   ortiq )  k o 'z n in g   tez  c h a rc h a b   qolishiga 

va  shu  tufayli  x a to la rn in g   ko'payishiga  olib  keladi,  bir  to m o n l a m a  

yoritish  natijasida  dosk ag a  d o im iy   yoritish  s h u ’la la rin in g   tush ib  

t u ris h i  u n d a   yozilgan  n a rs a la r n in g   yon  to m o n d a n   k o 'rin is h in i 

a y n iq s a   qiy in lash tira d i  va  n ihoyat  x o n a d a   to'g 'ri  b u r c h a k la r n in g  

m avjudligi  toza  havo  o q i m i n in g   kelishini  tu gatib  q o 'y a d i,  natijada 

u n i n g   intensiv  a lm a s h in i b   tu rish i  keskin  k am ayad i.

A s b o b - u s k u n a la r,  d a s tg o h la rn in g   uch,  to 'rt  qatorli  joylashuvi 

( u la r n in g  oxirgi  qatori  5,5—7,0 m u z o q lik d a  b o'ladi) o 'q itu v c h in in g  

o 'q u v c h ila r   bajarayotgan  m e h n a t   h a ra k a tla rin i  ku za tish g a,  b in o - 

b a rin ,  u lar  yo'l  q o 'y a d ig a n   k a m c h ilik la r n i  tu za tis h   u c h u n   sho shi- 

lin c h   c h o ra la r   ko'rishga  h a m   i m k o n   beradi.

B u n d a y   u s ta x o n a   va  k a b in e tn in g   m ay d o n i  (80—90  m 2  ga  ya- 

qin)  25—30  u s k u n a   birligini  sig'd iribg in a  q o lm a s d a n ,  shu  bilan 

birga  bu   yerda  o 'q itu v c h in in g   d a stgo h i  (stanok  yoki  tikuv  m as h i- 

nasi),  stol  va  stul  bilan  jih o z la n g a n   b o'lishi  kerak.  U  k a m id a   20 

o 'q u v c h id a n   iborat  g u r u h g a   m o'ljallan adi.  Bu  u s ta x o n a la rd a   faqat

249



slesarlik  va  du radgo rlik   ish la rin i  muvaffaqiyatli  egallash  u c h u n  

sh a rt-sh a ro it  yaratilib  q o l m a s d a n ,  balki  d a s tu r n in g   m ateriallarig a 

m ex a n ik   ishlov  berish  va  e le k tro te x n ik a   ishlari  m av z u larin i  o ‘tish 

u c h u n   h a m   z a r u r   s h a rt-s h a ro itla r  yaratilgan  b o ‘ladi.  X ilm a-xil 

m arkad agi  m ex a n ik   a s b o b - u s k u n a la r n in g   va  m o d e lla r n in g   m iq - 

dori  h a r  bir  usta x o n a d a   19  taga  yetadi.

X izm at  ko‘rsatish  m eh n a ti  kabineti  o'quv  dasturi  muvaffaqiyatli 

o ‘tishi  u c h u n  barcha  z a r u r   narsalarga  ega  b o ‘ladi.  0 ‘quv  ustaxo- 

nalari  uchun  xarakterli  bo'lgan  a s b o b -u sk u n a la r  bilan  bir  qatorda 

kabinetda  oyoq  bilan  ishlaydigan  4  ta  tikuv  m ashinasi  bo'ladi.

Kattaligi  3,5  x  1,4  m  li  katta  yoyiq  stol  (unda  «Pazandalik» 

da rsla rini  o ‘tish  vaqtida  stol  tu zatish   u c h u n   foydalanish  m u m k in ) , 

m an e k e n ,  u chta  dazm ol  taxtasi,  s h u n c h a   elektr  d a z m o l,  try u m o , 

ko'rsatish  taxtasi,  kiyim   tu ra d ig a n  joy  h a m   b o i a d i .

K a binetga  shifoner,  kir  yuvish  m ash in a si,  pilesos,  pol  yuvish 

m oslam asi,  tasviriy  s a n ’at  asarlari  va  x ilm a-xil  g ullar  qo'yiladi.

N iho yat,  uch  yoki  t o ‘rt  k am forkali  gaz  plitasi,  u la r n in g  

h a r  biri  yonida  ish  stollari  va  sovuq  h a m d a   issiq  suv  keladigan 

jo 'm ra k la rg a   ega  bo'lg an  rakovinalar,  m u zla tk ic h ,  idishlar  u c h u n  

shkaf,  o sh xo n a  inventarlari  m avjud  bo'ladi.

H a r   u chala  o 'quv  xonalari  bir-biri  bilan  keng,  yorug'  va  yax­

shi  jih o z la n g a n   vestibyul  bila n   b irlashtirilgan,  bu  yerda  j u r n a l l a r  

qo'yilad ig an  stolchalar,  o 'q u v c h ila rn in g   d a m   olishi  u c h u n   qulay 

bo'lgan  o 'rin d iq la r  b o'lishi  kerak.

U sta x o n a la r  va  k a b in e td a   o 'q u v c h ila r  ish  o 'r n in i n g   tabiiy  yo- 

ritilishi  ikki  yoki,  h a tto   uch  to m o n l a m a   bo'ladi.  D e r a z a l a r n i n g  

katta  k o 'z la rid a n   o 'tib   tu ra d ig a n   quyosh  nurlari  xo nalarga  turli 

b u r c h a k la r  ostida  tu sh a d i,  ichki  d e v o rla rn ing  yo'nalishi  h a r   xil 

bo'lganligi  sababli  ular  aks  etadi  va  tarq aladi,  x o n a n in g   h a m m a  

q ism in i  yaxshi  yoritadi.  Bu  esa  o 'lchovlar  vaqtida  x a to la rn in g  

k a m r o q   bo'lishiga  im k o n   beradi.

B un d ay  u s ta x o n a la rla rn in g   h a r  t o m o n la m a   yoritilganligi  k u n -  

n ing h a r  q a n da y vaqtida d o s k a n in g  yaxshi k o 'rin is h in i t a ’m in layd i, 

undagi  s h u i a l a r   k am ayad i  va  yonlaridagi  b u y u m la r n in g   soyasi 

tu shm ayd i.  Q uyo sh  n u r la r in in g   to'g 'ri  yo'nalishi  natijasida  bu 

x o n a la rd a   to'g 'ri  b u rc h a k   shaklidagi  x o nalarga  n isb a ta n   quyosh 

n u r in i n g   k o 'zni  q a m a s h tiris h i  keskin  qisqaradi.

Besh  burchakli  ustaxona  binosida  sof  havo  o q im in in g   yetarli 

darajada  a lm a s h in ib   turishi  t a ’m in lan a d i,  yaxshi  tushib  turadigan

250



tabiiy  y o rug‘lik  bu  x on a la rn i  s h in a m   qiladi,  bu  esa  kayfiyatga  yax­

shi  ta'sir ko'rsatadi,  qulay m e h n a t  sharoitini vujudga keltiradi.  B u n ­

day  tipdagi  t a ’lim  b o 'lin m a la ri  m e h n a t  t a ’lim in in g   psixofiziologik 

va  sanitariya-gigiyena  talablariga,  sh un in g d ek  m eh n a t  t a ’lim i  m e- 

todikasiga  (m e h n a t  ilm iy  asosida  tashkil  qilish)  t o ‘la-to‘kis  javob 

beradi.  O 'q u v c h ila rn in g   ish  o 'rn in i  to'g'ri  tashkil  etish,  m eh n a tn i 

osonlash tirish ,  u n in g   u n u m do rligini  oshirish,  b u y u m la r   sifatini 

yaxshilash  va  yu k sa k   m eh n a t  m ad an iy ati  k o 'n ik m a la rin i  sing- 

d iris h n in g   asosiy  talablari  quyidagilardir:  ish  o 'rn i  o'quvchining 

bo'yiga  muvofiq  kelishi,  m u s ta h k a m   va  yetarli  darajada  barqaror 

bo'lishi.  z a ru r  va  yaxshi  ishlaydigan,  shu  bilan  birga  ishda  qulaylik 

tug 'dira dig a n  asboblar bilan t a ’m in la n g a n  (qo'lga va o'quvchilarnin g 

jism o n iy   kuchiga  muvofiqlashtirilgan),  s h u n in g d e k   foydalanish 

uch u n   qulay  tartib d a  joylashgan  bo'lishi  kerak.




Download 12,43 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   265   266   267   268   269   270   271   272   ...   450




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish