O 'z b e k I s t o n r e s p u b L i k a s I o L iy va o 'r t a m a X s u s


M ehnat  ta'limi  o ‘qituvchisining  shaxsiy  fazilatlari



Download 12,43 Mb.
Pdf ko'rish
bet267/450
Sana17.09.2021
Hajmi12,43 Mb.
#177156
1   ...   263   264   265   266   267   268   269   270   ...   450
Bog'liq
31mehnattalimioqitmetpdf копия

M ehnat  ta'limi  o ‘qituvchisining  shaxsiy  fazilatlari.  M e h n at 

t a i i m i   o'qituvchisi  o ‘z  f a n in in g   ilm iy  asoslarini  m u k a m m a l   bilish 

bilan  birga,  m u s t a h k a m   m e h n a t  va  kasb  k o 'n ik m a la r i  va  m a l a k a ­

larini  egallagan  bo'lishi,  u larn i  o'q u v ch ilarga  m o h irlik   bilan  yet- 

kazib  bera  olishi  kerak.  Shu  m u n o sa b a t  bilan  o ‘z  so hasida  yaxshi 

m a la k a   o rttirg a n   va  ish in in g  ustasi  bo 'lg an   kishigina  o ‘quvchilarga 

o 'z   ishini  egallashda  y o rd am   bera  oladigan  b o i i s h i   lozim.

S h u n in g   u c h u n   h a m   m eh n a t  t a i i m i   o'qituvchisi  o 'z in in g  

m e to d ik a ,  pedago g ik a  fani,  tex n ik a   va  ishlab  ch iq a rish   so h a la ri- 

dagi  eng  yangi  y u tu q la r d a n   x a b a rd o r  b o i i b g i n a   q o lm a s d a n ,  balki 

ilg'o r  m e h n a t   u su lla rin i  h a m   bilishi  zarur.  Shu  m a q s a d d a   m e h n a t

244



t a ’lim i  o'qituvchisi  m e h n a t  t a ’lim i  va  tarbiya  m asalalari,  kasbga 

yo'llash  y u z a s id a n   c h iq a rilg a n   psixologik,  pedagogik  va  m e t o ­

dik  adabiyot  y a n g ilik la rin i,  o 'z  ixtisosi  b o 'y ich a   hozirgi  z a m o n  

texnikav iy   a da biy otin i,  ishlab  c h iq a ris h   ilg'o rlari,  ix tiro c h ila r n in g  

tajrib a sin i  o 'r g a n a d i,  m e h n a t  m a s h g 'u l o tl a r i n in g   m e to d ik   j i h a t ­

d a n   to'g 'ri  tuzilish i  haq ida  g 'a m x o 'r lik   qiladi.

M e h n a t  t a ’limi  o'qituvchisi  y u k s a k   m a h o r a ti  va  m ad a n iy ati, 

o 'z   ish  j o 'y in i   to'g 'ri  tash k il  eta  olishi,  ishga  oid  u su lla rn i  to'g'ri 

ko 'rsa ta   olishi,  b u y u m   n a m u n a s i n i   tayyorlav  olishi,  u n in g   nutqi, 

o 'q u v -ta rb iy a   ja r a y o n in i n g   eng  m u r a k k a b   vaziyatlarida  o 'zini 

tu ta   bilishi,  o'qu vch ilarga  va  o 'z  h a m k a s b la rig a   x u s h m u o m a la  

bo 'lish i,  b u l a r n i n g   h a m m a s i  o 'q u v c h ila r   to m o n i d a n   o 'zlashtirib 

o lin a d i  va  u l a r n in g   m e h n a t  tarbiyasiga  m a ’lum   d a ra jad a   ijobiy 

t a ’sir  ko'rsatadi.

M e h n a t  ta 'lim i  o'qituvchisi  ta la b c h a n   b o 'lishi  kerak.  Lekin 

u n i n g   yu q o ri  tala b ch a n lig i  o 'z  ta r b iy a la n u v c h ila rin in g   insoniy 

q a d r - q i m m a t i n i   c h u q u r   h u r m a t   qilish  bilan  ajralm asdir.  H atto, 

o 'qituvc h i  biror  nojo'ya  x a tti- h a ra k a tla ri  u c h u n   o 'q uv chiga  ja z o  

b e rg a n d a   h a m   uni  h a q o ra t  qilishga,  m as x a ra   qilib  yerga  urishga, 

laqab  qo'y ish ga  va  hok azolarg a  yo'l  qo 'ym asligi  lozim.  U  g u r u h -  

dagi  o 'q u v c h ila r   o rasida  a n a   s h u n d a y   h olat  ro'y  be rishiga  q a t ’iy 

ch ek   q o 'y ish i  kerak.  S h u n in g   u c h u n   o 'z   ishini  yaxshi  b iladigan 

m e h n a t   va  m e h n a t  t a 'lim i  o 'q itu v c h isin in g   m eto d ik -p e d o g o g ik   va 

kasbiy  m u taxassislik  m a h o ra ti  o 'z  o 'q u v c h ila rin in g   shaxsiga  nis- 

b a ta n   b o 'lg a n   h u r m a t - e h ti r o m i   bilan,  u l a r n in g   h a r   biri  to'g'risida 

m e h r ib o n lik   va  g 'a m x o 'rlik   qilishi  b ila n   u y g 'u n la s h ib   ketadi.  Bu 

esa  o 'z   n a vbatida  u n in g   o b ro 'sin i  o s h ira d ig a n   z a r u r   shartdir.

O 'q itu v c h in in g   obro'si  o 'q u v   m a s h g 'u lo tla ri ja r a y o n id a   o'sib  va 

tarkib  topib  boradi.  M a s h g 'u lo tla r   vaqtida  u n in g   shaxsi,  xarak teri 

va  m a h o r a ti n in g   s hu n day   sifatlari  n a m o y o n   b o 'lad iki,  b u lar tarb i- 

y a la n u v c h ila rn in g  u m u m iy  t a rz d a   e ’t ir o f  etishi  va  h u r m a t  qilishiga 

sazovor  b o 'ladi.  M e h n a t  t a ’lim i  o'qituvchisi  o 'z in in g   o 'qu vchilari 

oldidagi  obro'si  to 'g 'risid a   d o im o   g 'a m x o 'r lik   qilishi  lozim .  A gar 

o 'qituvc h i  o 'z  vazifalariga  y u zaki  q arasa,  u n i n g   so'zlari  b ilan  ish­

lari  bir-biriga  m uvofiq  kelm asa,  a g a r  u  o 'q u v c h ila r  bilan  bo'lgan  

m u n o s a b a tla rid a   adolatli  b o 'lm a s a ,  u n in g   obro'si  tezda  yo'qolishi 

m u m k i n .

O 'q u v c h ila r n in g   m o d d iy   ishlab  c h iq a ris h   sohasida  hayot  va 

m e h n a tg a   ta y y o rlan ish id a   m e h n a t   t a ’lim i  o'qituvchisi  yetakchi

245



rol  o ‘ynaydi.  U  o 'z  m a s h g 'u lo tla rid a   o 'q u v c h ila rn in g   turli  kasb- 

larga  bo'lg an   qiziqishini  a n iqlashi  va  rivojlantirishi  lozim .  B u ­

n in g   u c h u n   s in f   ra h b a rin i,  shu  sinfda  ishlaydigan  b osh q a   fan­

la rn in g   o 'qitu vc hila rin i  va  o ta - o n a la r n i  jalb   qilishi  kerak.  U la r 

bilan  m u n ta z a m   u c h ra s h ib   tu rish   va  s uh b a tla sh ish  bu  g u ru h d a g i 

o 'q u v c h ila rn i  yaxshiroq  bilish,  u la r n in g   qiziqishlari  va  individual 

xususiyatlari  bilan  ta n is h is h   im k o n iy atin i  beradi.

M e h n a t  t a ’limi  o'qituvchisi  o 'q u vchilarg a  ish joyi  ta s h k il  e tis h ­

da,  to p sh iriq larn i  b ajarishda  m u sta q illik n i  tarbiyalashi,  sha x sn in g  

halollik,  k a m ta rlik ,  q a t ’iylik,  d a d illik,  faol 1 ik,  s a b o t- m a to n a t  xis- 

iatlarini,  o ‘rtoqlik,  do'stlik,  m a s ’uliyatni  sezish  hislarin i  tarkib 

top tirishi  kerak.

D a r s n in g ,  o 'q u v c h ila rn in g   o'quv  ishlarini  tashk il  et ish ni  h a m -  

m a  s h a k lla rid a   t a ’lim  jarayo n i  ishtirokchilari  orasidagi  m u n o s a -  

b a tla r x arakteri  m u h im   a h a m iy atga  ega  bo'ladi.  Ya’ni  b u n d a  t a ’lim 

jara y o n in in g   ishtirokchilari  bo'lgan  o'qituvchi  va  o'quvchi  h a m d a  

0‘q u v c hilarning  o'zlari  orasidagi  m u nosabatlar  n a z ard a   tutil- 

m o q d a.  U shbu  m u n o s a b a tla rn in g   ijobiy  xarakteri 

0‘q u v c h ilarning 

a n g la sh ,  bilish  faoliyatini  rag 'b a tla n tira d i,  u n in g   natijaviyligini 

o sh ira d i.

O 'q ituvchi  d a rsla rd a   o'q u v ch ilarga  bo 'lgan  t a l a b c h a n lik n i  b o - 

lalarga  h u r m a t,  ziyraklik,  p edagogik  mavqe,  o bro'sin i  saqlagan 

holda  y o n d a s h is h n i  nam o v o n   etish  bilan  m uvofiqlashtirgan  holda 

olib  borishi  lozim.  D a r s d a   o'quvchilarga  o 'q itu v c h in in g   m urojaati 

shakli  h a m   farqsiz  em as.  O 'q u v c h ila rn i  o 'z  ism -sh a riflari  bilan 

a ta sh i  m aq sad ga  muvofiqroqdir.

Pedagog  sifatida  o'zligini  n a m o v o n   etish ni  talab  qilish  z a r u r  

bo 'lgan   holatlard a  o ‘qituvchi  to m o n i d a n  

0' /   hissiyotini  aks  et- 

tirish  in k or  etilm aydi: 

11  darslarda  faqatgina  zivrak  va  m ehribon, 

q u v n o q ,  hushyor,  k o'n g ilc h a n   b o ‘libgina  q o l m a s d a n ,  balki jiddiy, 

xafa  va  norozi 1 igi  bilin g an   qiyofada  bo'lishi  h a m   kerak.

O 'q itu v c h in in g   pedagogik  o p tim iz m i,  u n in g   o'quvchilarga 

m u n o sa b a tid a g i  ishonch,  o'quv  faoliyatini  tash k il  e tis h n in g   turli- 

t u m a n   shak lla rid a,  d a rs d a   u la rn in g   ham jih atlik dagi  iz la n u v ch a n - 

1 igini  tashkil  etish,  o 'q u v c h ila rn in g   ishlariga  h a q q o n iy   b a h o   b e ­

rish,  ularga  d o im iy   z a r u r   y o rd am   ko'rsatishga  tayyor  tu rish lik , 

b u l a r n i n g   barchasi  ju d a   katta  did ak tik   va  tarbiyaviy  a h a m iy atg a  

ega  b o'lad i,  o 'q u v c h ila rd a   jam oav iy   m eh n a t  m a la k a la rin i  h a m d a  

ijobiy  axloqiy  fazilatlarni  shak llantirad i.

246




Download 12,43 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   263   264   265   266   267   268   269   270   ...   450




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish