O 'z b e k I s t o n r e s p u b L i k a s I o L iy va o 'r t a m a X s u s



Download 12,43 Mb.
Pdf ko'rish
bet226/450
Sana17.09.2021
Hajmi12,43 Mb.
#177156
1   ...   222   223   224   225   226   227   228   229   ...   450
Bog'liq
31mehnattalimioqitmetpdf копия

Joriy  y o ‘riqnoma.  Bu  y o' r iq no ma   o' qu v ch il a rn i ng   mustaqil 

ishlari  bilan  bog'liqdir.  O ' q u v c h i l a r n i n g   mustaqil  ishlari  m e h n a t  

d a rs i ni ng   asosiy  bosqichidir.  Unga  o' quv  v aqt ini ng  80%  gacha 

qismi  ajratiladi.

O' q u v c hi la r   mustaqil  i sh i ni ng   samaradorligi  haqida  ular  t o p ­

shiriqlarni  qa nda y  bajarayotgani,  m e h n a t d a   o'z  b i li ml ar ida n 

q a nd a y  f oydalanayotgani  va  hokazolarga  qarab  xulosa  c h i q a ­

rish  m u m k i n .   Bunday  m a ’l umo t la r ni   o' quv  j a r a y o n i n i n g   bori- 

shini  m u n t a z a m   va  rejali  kuzatish  h a m d a   nazorat   qilish  orqa- 

ligina  olish  m u m k i n .   Shu  sababli  o ' q u vc h il a rn i ng   must aqil   ishi 

o'q i tu v ch i ni ng   b u nd a   q a tn a sh ma sl ig i ni   m ut la qo   n a z a r d a   tut- 

maydi.  Ak s in c ha ,  o ' q i tu vc hi ni ng   roli  alohi da  m a s ’uliyatli  bo'ladi. 

A m m o   o ' qi tu v c hi ni ng  vazifasiga  faqat  n i m a l a r   bo' l ayot ganini  

qayd  qilish,  b a ’zi  o' q u vc hi la r  mustaqil  ishni  uddalay  olayotgani, 

boshqalari  uddalay  o l ma yot ga ni ni   ifodalovchi  s ha kl la rni   s ha rh - 

l ashgi na  kirmaydi.  Kuz at is hl ar   natijasida  ol ingan  m a ’l u mo t la r  

o'qituvchi  u c hu n  b os hl an g ' i ch   material  bo'ladi,  o' qituvchi  shu 

material  bazasida  o' quvchil arga  yondashish,   u l a r n i n g   mustaqil 

ishlarini  b os hq a ri shn i  a ma lg a   oshiradi.

O ' q u v c h i l a r n i n g  mustaqil  ishlari  paytida o'qituvchi  b i r o ' r i n d a n  

b os hqa   ish  o 'r ni ga   o'tib,  zaruriyatiga  qarab  yakka  y o ' r i q n o m a n i  

a ma lg a  oshiradi.  Aga r  h a m m a   o' quvchilarga  q a n d ay d i r   biror 

m a ’l umo t ni   yetkazish  yoki  m a i u m   m e h n a t   usulini  n a mo y i s h   qi­

lish  lozi m  bo'lsa,  g u r u h i y   y o ' r i q n o m a   o' tkazadi.   Yo 'r i qn o ma   pa y­

tida  o'qituvchi  yo‘1  qo' yi lgan  x a to ni gi na   ko'rsatib  qol maydi,   balki 

eng  m u h i m i   bu  x a t on i ng   sabablarini  oc hib   beradi,  c h u n k i   xatoni 

t uza ti sh gi na   emas ,  un ga   b u n d a n   keyin  yo'l  q o' y m a s l i k   kerak.

192



0 ‘q u vc h i l a r n i n g   mu st aq il   ishini  bo s hq a ri s h  o' qi tu vc hi dan  

y u k s a k   p e da go gi k  m a h o r a t n i   tal ab  qiladi.  O' qu v c h il ar g a  y or dam 

b er is hd a  u n i n g   u c h u n   ishni  bajaraish  e ma s,   balki  u l ar n i n g   faoli­

yatini  to'g'ri yo'lga o ' z  vaqti da yo' naltirish  kerak,  c h u n k i   ko' pi nch a 

m e h n a t   j a ra yo ni da gi   xatolar  t uzat ib  b o ' l m a s   k a m c hi li k la r ga  

( brakka)  olib  kelishi  m a ’l um.   Shu  sababli  o' qituvchi  qayerda 

b u n d a y   xatolarga  yo'l  qo' yilishi  m u m k i n l i g i n i   o l d i n d a n   ko'rishi 

va  o ' qu ve hi la rn i   u l a r d a n   saqlab  qolishi  kerak.  O ' q u v c h i l a r n i n g  

must aqil   ishini  y o' na lt i ri sh d a   ularga  or ti qe ha   g ' a mx o' r l i k   qilaver- 

mas lik  kerak,  c h u n k i   bu   o ' q u v c h i l a r n i n g   t a sh a bbu si ni   bo' g' adi,  

t ex n ik   i jodko rl ik ni ng   rivojlanishiga  t o' sq i nl ik   qiladi.

O ' q u v c h i l a r n i n g   must aqil   ishlari  faoliyatini  konstruksiyalash,  

t exnologiyani  t as hki l  etish,  mo del las ht ir is h,   ma te ri a ll a rn i   be vo ­

sita  ishlash,  zanjirlar  yig'ish  kabi  h a r   xil  s o h a la r ni   o' z  ichiga  ol i­

shi  m u m k i n .   H a r   q a n d a y   holda  h a m   must aqil   faoliyat  muvaf- 

f aqiyatining  z a r u r   shart i  u n g a   o ' q u v c h i l a r n i n g   tayyorgarligidir. 

Ag a r  o ' q uv c hi la r  t o ps hi r i q ni   t u s h u n s a l a r   va  uni   bajarish  yo' llarini 

t a sa vvu r qila  olsalar,  y a ’ni  t opsh i riq ni   bajarishga  kuchlar i  yetsagi- 

na  t opshi riqqa   qiziqadilar.  Ag a r  t op sh i ri q  o 'q u v c hi la r   hali  egal- 

l a m a g a n   b i l i ml a r   va  m e h n a t   usull ari ni   qo' l lashga  mo' lj all anga n 

bo'Isa,  bu  hoi  o ' q u ve h il a r ni   loqaydlikka,   o' z  kuc hla rig a  i shon- 

m as l ik k a   olib  keladi.  Shu  sababli  o' qituvchi  o ' q u v c h il a r n i n g   m u s ­

taqil  ishlashi  u c h u n   m e h n a t   t opshirig' i  x ar ak ter i ni   belgilashda 

eng  avvalo  uni  t al ab   qi li nayot gan  bilim,   k o ' n i k m a   va  m al a k a l a r  

nuqtayi  n a z a r i d a n   o ' q u v c h i l a r n i n g   q o ' l id a n  kelish-kelmasligirii 

tekshiradi.  Ba’z an  o ' q u v c h i l a r n i n g   must aqil   ishi  u c h un   obyekt- 

larni  rejalashtirishda,  agar   vaqt  i m ko n i   bo'Isa,  b u y u m n i   t a kr o r  

t ayyor las hni   bajarish  h a m   m aq sa dg a  muvofiqdir.  B u n d a y   holda 

o' qu vc hi la r  o 's ha   us ull arni   bajarishni   m a s h q   qiladilar,  o'qituvchi 

esa  ular oldingi  x atol arni   t a k r o r a n   t a k r o r la ma s li kl a ri n i  tekshiradi.

M e h n a t  

t a ’l imi  j ar a y o n i d a  

m e h n a t n i n g  

ijtimoiy 

foyda­

li  xarakt eri   va  m e ’yorlanishi  o' qu v e hi la rn i   must aqil   faoliyatga 



r ag ' ba t la n t i r i s h n i n g   asosiy  omi li   hi soblanadi.

Tashkil  etilgan  m u s o b a q a   o 'q u vc h il a r   must aqil   i sh i ni n g  s a ­

mar ado rl ig i ni   o s hi r i s h d a   m u h i m   vosita  bo'lib  x i zm at   qiladi. 

M u s o b a q a n i n g   to'g'ri  tashki l  qilinishi,  o ' q u v eh il a rn i   ya gona   ja- 

moaga   birlashtirilishi  xafagarchilik  va  janj all arga  olib  kelmasligi 

kerak.  Shu  orqali  o' quvchil arga  b i zn i ng   j a m i y a t i m i z   sharoitida 

m u s o b a q a n i n g   sa noat   u c h u n   tavsifli  r aqobat ga  hech  q an d ay   alo-

193



qasi  yo‘qligini  t us hu n ti ri s h  lozim.  H a r   bir  o ' q u vc h in i n g  burchi 

j a m o a   m an f a a t l a r i n i   u n u ti b  o ‘z i n i n g   shaxsiy  muvaffaqiyatlariga 

intilish  emas,   balki,  o' z  yut u ql ar in i   y as hi rma y  o'z  tajribasi  bilan 

o' rtoql ashi shi,   o' rt oq la ri ga   y o r d am   berishidadir.

M us ob aq a   sha rt la ri ni   o'qituvchi  s i n f   faollari  bi lan  birga- 

likda  ishlab  chiqadi ,  m u s o b a q a   natijalari  esa  devoriy  ga zet ada 

m u n t a z a m   yoritiladi,  m a k t a b   radiosi  orqali  eshittirib  boril adi   va 

hokazo.


O 'q u v c h i l a r n i n g   mustaqil  ishi  b u t un   dars  d a v o mi d a  yoki  u n i n g  

bir  q ismi da  uzluksiz  o' tishi,  s h un i n g d e k   yangi  mat eri al ni   bayon 

qilish  bilan  a l m a s h i n i s h i n i   (asosan  5—6 -si nf la rd a)   m u m k i n .


Download 12,43 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   222   223   224   225   226   227   228   229   ...   450




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish